Hry, obyčaje a povery

Sosbieral: Franko V. Sasinek.

I. Pýtanie

Prehovor pýtača

Nekdy onen verný služobník patriarchy Abrahama Eliezer, vyslaný od pána svojho do mesta Náchor, aby odtial priviedol nevestu jeho synovi Izakovi; keď šťastlive ta prišiel do domu Bathuela, nútený, aby sa pokrmom a nápojom občerstvil, odpoveď tú dal: že nebude jiesť a piť dotial, pokial nevypraví vec svojích. Príklad tohoto pobožného muža i my nasledovať sa usilujeme, vkročivši do príbytku mnohovážneho pána N. N. — Prv ale nežli bysme čo jiného pred seba vzali, skusiť chceme: zdáliž Hospodin zdarnou učinil cestu našu? Preto ponižene žiadame, aby nám ráčili dopustiť, nektoré reči predniesť.

Odveta

Za túto prívetivosť a náklonosť priateľskú činíme náležité poďakovanie, prajúc sebe toho šťastia, abysme sa mohli vaším dobrým odmeniť.

Prehovor pýtača

Mnohé a rozličné tajomstvá vo sv. Písme núťa nás poznať a zvelebovať nevyspytatelnú múdrosť Božiu. Zanechajúc však na ten čas veci tajné, z prirodzených aspoň jeden príklad pred seba vezmeme. Podobného čosi sa nachodí i pri začiatku stavu manželského: jakým spôsobom jedno srdce s druhým sa spojuje, to žiadon z ľudí pochopiť nemôže. Tieto veci teda zanechal sám pre seba ten všemohúci Pán, ktorý všetké veci riadi a srdce jednoho každého človeka, kam sa Jemu ľúbi, ta nakloňuje.

Tento tehda Pán i tuná srdce mnohovážneho mládenca N. N. naklonil k vašej milej dcére N. N. — Ponevač teda úcta a láska dlho sa utajiť nemôže: preto i predmenovaný mládenec N. N. svoju náklonosť a žiadosť kroz mňa uprimne zjavuje a ponižene prosí, aby jako páni rodičovia, tak i ostatní priatelovia svoje srdce k nemu naklonili a predmenovanú pani N. N., svoju milú dcéru, jemu za budúcu manželku s požehnaním dopriať ráčili. — Čo sa jeho dotýče: on jako svojej budúcej manželke lásku, vernosť a uprimnosť, tak tiež pánom rodičom poslušnosť a úctivosť až do smrti verne dosvedčovať sľubuje.

Oddanie

V pravde je to reč, čo púta nás na slovo božie, že nádej v Boha zložená nás nezahambuje. Takovú my s vďačným úmyslom príjmame, a našu dcéru tebe milý synu skutočne oddávame. Ozdobujž vás Hospodin, žeby ste v láske manželskej po všecky dni života vašeho žili k radosti rodičom a v príklad celému priateľstvu.

Prehovor pýtača

Medzitým si prosím ratolestku zelenú (rozmarin) a zástavku veselú (šatku), ktorú by som presentoval, že som poručenie šťastlive dokonal.

2. Oddavanie pany k sobášu

Prehovor pýtača

Mnohovážený Pane!

Keď Lában vypravoval pobožného muža Eliezera, sluhu Abrahamového, vyslaného od Abrahama, aby synu svojmu obstaral manželku z pribuznosti jeho: vtedy, keď sa chcel navrátiť do zeme svojej, tie slová premluvil a to požehnanie dal milej sestre svojej Rebeke, reknúc: Sestro naša! ty buď v tisíce tisícov, a dedičné semä tvoje obdrž brány nepriateľov svojich!

Poklad, nekdajšieho času už z vatšej čiastky sľúbený, dosial ale pod verným rodičovským opatrovaním zanechaný, nynejšieho času už ku konečnému kroz služobníka cirkevného potvrdzeniu vyžiadať prichádzam. — Korunujž Hospodin stupujúcich v nové manželstvo, aby v láske a uprimnosti živí boli v príklad celému priateľstvu.

Odveta oddavača

Pred nektorým dňom z čiastky sľúbenú, V. priateľovi v ruku danú, do nynejšieho času u svojej milej matky pod opatrovaním zanechanú panu N. N. ja s vďačným úmyslom vašemu principálovi, predmenovanému pánu N. N. skutočne oddávam, a jim božského požehnania žiadam, žeby žili v láske a svornosti v príklad jiným v uprimnosti po všetké dni života svojeho, od Pána jim svereného.

Udelenie rozmarínu

Mnohovážený Pane!

Dobre sme toho povedomí, ano i každý človek, že jako ratolesť, zeleňajúca sa obveseluje myseľ človeka, tak nech i títo noví manželia svojim príkladným životom obveselujú celé priateľstvo.

Oddanie šatky

Mnohovážny Pane!

Tento dar, ktorý sa vám nynejšieho času oddáva, nech váš principal má sebe za predchodca tej osoby, ktorá kroz mna takový odosiela.

3. Svadobný prípitok

Mnohovážený Pane!

David kráľ, muž dľa srdca božieho, schvaluje dobrodenie Pána Boha, keď praví: „Dobroreč duša moja Hospodinu, a všetky vniutornosti moje vzdávajte dieky Jeho menu svätému, ktorý odpúšťa tebe neprávosti tvoje; ktorý vysvobudzuje od zahynutia život tvoj; ktorý ťa korunuje milosrdenstvem svojím; ktorý nasycuje dobrými vecmi ustá tvoje.“ — Tak i my, rozpomínajúc sa na dobrodenie Pána Boha, potom i na vaše, nám z vašej štedrosti preukázané, že ste nás nielen pokrmom, no i nápojom občerstvili, — činíme srdečné poďakovanie. Tentyž Hospodin ráčiž vás tak šťastlivými učiniť, žeby hojné požehnanie Jeho jak na duši tak na tele, ano i na príbytkoch vaších spatrovano bolo.