ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Sosbieral o usporiadal Pavel Dobšinský.

Úvod

Sosbieral som nielen tak nazvané príslovia a porekadlá (poslovice), ale napospol všetky a všakové v reči a živote slovenského ľudu obvyklé, teda prostonárodné výroky, výpovede a prepovede, — alebo už akým najpríhodnejším menom nazvať by sme mohli tropické a figurné, abo ináč jadrnosťou a obvyklosťou svojou porekadlom podružné vety.

Nasbieral som jich z čiastky na poli skutočného pospolitého života, z úst ľudu, načúvajúc a značiac vždy pilne, ako si to sám ľud tú svoju slovenčinu sloví, rečňuje, ohybuje a spletá v umné, vtipné, krátke a jadrné vety; z čiastky ale vyberal som jich z prostonárodních pesní a povestí, prebehnúc, nakoľko sa mi dalo pozorne dosavádne sbierky rukopisné i tlačou na svetlo vydané.

Niet vzdelaného národa, ktorý by o podobné porekadlá a vety svojej reči nebol dbal; ale radšej každý ako na výstavu a odiv jich vynáša. Lebo sú krásne kvety, zdravé zrná, jadro reči, — úkazy a dôkazy ducha v ních vysloveného, zobrazeného. Francúzi n. pr. kamkoľvek zajdú, — a zašli široko ďaleko so svojou rečou — všade ukazujú zvláštnosti svojej reči vo výpoveďach a vetách jim vlastních, v duchu reči francúzskej rozvinutých a vyvinutých. Len pravda, že sú tu zo širšieho poľa, nežli je sama prostonárodnosť, totiž z kruhov precibrenejšieho spoločenského života vzaté, ako to pokročilejší duch a život požadoval. Jejích akademický slovník preplnený je ními a na poukázeň (ukážku) v každej franzúzskej mluvnici jich máme. Nám najbližšie mnoho pracovavší Jos. Jungmann v známom velikom slovníku takže výpoveďmi, zo života a zo spisovateľov dávnych i nových vybranými, ukázal vhodné upotrebovanie jednotlivých slov a článkov, bohatosť a ústrojnosť českého a čiastočne vedľa toho i slovenského nárečia.

Nám ale najsampred náleží pozorovať na prostonárodní život a jeho rečové výtvory. Prečo to, každý snadno poznáme i uznáme. Preto, že je toto prvý krok a stupeň k ďalšiemu postupu, k vyššiemu dokroku a pokroku. Preto, že náš národ, sám v sebe umný, i bez písem na poli svojich pesní, povestí, porekadiel a hádanôk si zachoval slovenčinu v póvodnosti nedotknutej i vzdelal a rozvinul ju pekne. Dôkazom sú a budú vždy i pred najučenejším jazykoznalcom samé tie piesne, povesti, porekadlá a hádanky. — Vera najčistejšie zachovaná je reč slovenská na tomto poli. Lebo kým vzdelanci slovenskí odchovávali sa po školách latinských, nemeckých a maďarských cudzou rečou, tak že mnohí navykli svoje myšlienky spôsobom a vzorom len cudzích rečí vyslovovať, písať, tak ďaleko, že často len slovami slovenskými, duchom ale aj skladbou jiných rečí píšu, vyjadrujú sa: dotedy sám ľud, v utiahnutosti a zanedbanosti svojej, ostával pri pôvodnej rýdzosti reči; v celku si ju neporušil, ale radšej na dobrom stupni vzdelanosti a vyvinulosti zachoval. Tu nám začať, odtialto ďalej staväť, reč vzdelansky vyviňovať, v spisoch pôvodnosti sa domáhať, káže táto rýdzosť, zachovalosť a nenarušená krása prostonárodnej mluvy a jej skladby v porekadlách a vetách dobre slovenských. Veď jestli kde počujeme z úst ľudu niečo takého, čo tou i naň tu i tam dorážajúcou cudzotou razí, tam súdny um snadno oddelí svojské od nesvojského, — a jiste toho málo najdeme.

Jak ale zlatom odvážiť zaslúži každé takéto zrnko, každé prostonárodnie porekadlo, vety a výpovede u ľudu obviklé, a jaký je cieľ takýchto sbierok, to poznáme, uvažujúc cenu porekadiel a jich podružíc i čo do obsahu i čo do obalu (formy).

Múdroslovec vyhúta a preukáže nám z jejích obsahu celé umenie a smýšlanie, vtip a múdrovanie ľudu i národa, ktorý si jich sám utvoril, každodenne sloví, hovorí, opetuje. Lebo „vtáka po perí, človeka poznať po reči“. — Toto je reč ľudu živá; tu má, „čo na srdci, to i na jazyku“. Tu znázorňuje, zpredmetňuje a vyslovuje city i mysle, ktoré ním hýbu, ktorými v živote spravuje a rozhoduje sa; ktoré uňho staly sa telom, skutkom. Ními sám seba zobrazuje; ními sebe i druhým najlepšie znať sa dáva. Ten skrytý jeho človek tuná je živými barvami zmaľovaný, a tajiť lebo pretvárať sa ani nemôže. Ale Slovák aj má v ních složené veľmo mnohé zdravé a do života súce pravidlá, a umel si vhodne zobraziť často i hlboké i vysoké pravdy.

K múdroslovcovi pridruží sa učiteľ náboženstva a najde, ako v porekadlách a jích podružniciach znázornil a svojemu dovtipu primerane vyslovil si ľud jednu lebo druhú náboženskú, často odťažnú, a tak ľudu názorne myslieť navyklému ináč ťažko pochopitelnú pravdu. Môže tedy svoje vynaučovanie ními napomáhať, k ľudu a jeho pochopu skloniť sa. Alebo tedy karhať bude, kde nemrav a nepravdu, kde poveru v život národa preniklú zbadá. Ale náš ľud niejednu náboženskú pravdu jak pekne tak i pochopitelne si vyslovuje, n. pr. Bohu sa modli a ku brehu plávaj. — Čoho Bôh nedá, toho svet nedočiní.

Hospodári, obchodníci a iní vyberú si dobré, do života súce pravidlá z ních, n. pr. Jedenraz orieš, jedenraz si odkroj. — Nekupuj uhlie od kováča. — Nenapadne teplá rosa, kým nezajde večer kosa. — Remeslo zlatý srp. — Do Jána maslo, po Michale nitka.

Bájeslovec, privezmúc k tomu jiste aj piesne a povesti, vyvábi a vyčaruje nám i z porekadiel a jích podružíc báječné (mythologické) postavy a spôsob starodávneho ponímania a predstavovania si Božstva i sveta, kde v ních buď zrovna báječné osobnosti a predmety pripomínajú sa buď takéto predstavy poverne znázornené sú n. pr. Parom, Zrak, Diuk, vláči ani Zmok. Poletím ako s Tátošíkom. Noc sa prikráda. Bystu Bohu — kamennému Bohu t. j. v kameni vzývanému a predstavovanému.

Básnik najde tu maľobné a pekné obrazy, aby obživil obrazotvornosť, vykrásil básnictvo. Abo na poli humoru a satyry naostrí ními svoj vtip, nakalí strely, opeprí žart, vysmeje a pokarhá necudnosť a necnosť. Ktoby mohol odopreť básnickosť n. pr. krásnym opisom šuhaja, dievčaťa tváry líc a t. ď. i v tejto sbierke sa nachodiacim? Zpoznáme tiež, že k humoru a satyre značne sa kloní náš ľud i v porekadlách.

Rečníkovi sídu sa i na dosvedčovanie i na presvedčovanie, kdekoľvek príhodne^[1] jich užije, ako pravdy jednoduché, jasné, napospol už prijaté a v hlavách už akoby zakorenené. Mnohými i ozdobí svoju reč; bo rečnenie ozdobujúce tropy a figury až sypú sa tu z úst národa. Učitelia výrečníctva snadno vynajdú, vyznačia nám, ktoré z ních sú naozajst i umné i vtipné metaphory, metonymie, ironie, hyperpoly, ellipses, pleonasmie, paronomasie a i. Zvlášte obľúbil si ľud náš mnohé, hneď ozajst vtipné hneď pekné podobenstvá či porovnanky, po slovách: aký, taký, jak, tak, že, ani, dobre, porovnanie toto vyjadrujúcích, poznaniu snadné.

Nadovšetko mluvničiari, zpytatelia jazyku a vedľa nich spisovatelia len zaradovať sa jim môžu. Lebo z porekadiel a jim rovných jadrných viet ľudu najlepšie vidno, ako on vládne článkami svojej reči, ako jich vo vlastnom i nevlastnom smysle berie a užíva, ako ohybuje, ako skladá a spletá majstrovsky, vyjadruje myšlienky skladbe a duchu reči najprimeranejšie. Oni teda ocenia a na úžitok obráťa formálnu stránku porekadiel a jejích podružíc. Pri čom len tak na príklad upozorniť si dovoľujem našich ponemčilcov na užívanie predložiek pred menami i slovesami, a na užívanie samých slovies. Ponemčilci povedia: „Neprídi mi viac pred oči. Odnes ten list do mesta. Drž si slovo“ a i. cele po nemecky. Slováci miesto toho hovoria: „Neiď mi viac na oči. Zanes ten list do mesta (od-niesť, wegtragen; za-niesť, hintragen). V slove, — v reči si stoj — dobre po slovensky.

Keď len hodne sosbierame porekadlá a jejích podružice, všetci títo prídu k zásobe, roztrieďa si ju, oddelia svetlo od stínu, vykoristia a zúžitkujú všetko.

Toľko napospol o ních a jejích sbierkach spísaných i spísať sa majúcich.

Čo do tejto sbierky tu, vyznávam napred, že som sa neobzeral na predošlé, najmä v časopise Sokole a v Slovenskom Kalendári práve po tieto roky pouverejňované. Urobil som tak naschvál. Preto keď jedno druhé porekadlo tu zopetované najdete, zopetované je len z tej príčiny, aby i tu svedčilo, že je majeťou národa. Bo čím viac sberateľov, najmä nedbajúcich jeden o druhého, podá nám opetne daktoré porekadlo, vetu, pieseň, povesť abo čo podobného: tým lepší to znak, že ta vec v skutku nachodí sa a rozšírená je v národe; za tým istejšiu jeho vlastnosť považovať ju máme. A pri tom istý cieľ mám pred sebou; čo k nemu hodilo sa mi, to samostatne značil som si. A že predchodcovia moji sbierali len na prísno vzaté porekadlá, tu ale aj podružné jim vety podávam: málo bude toho opakovaného, tým viac dosiaľ neobživeného. Leč predca, ač táto sbierka presahuje tisícku, slovenská reč ponúka nám ešte mnohé i znamenitejšie veci z úst ľudu k ďalším sbierkam.

Pristúpme k zvláštnemu účelu prítomnej sbierky, ktorý je ten, že chcem týmto a takýmto usporiadaním porekadiel a jim podružných viet prispeť k osvojeniu si čistejšieho a pôvodnejšieho slovenia i písania slovenčiny.

Čo som už i naspomnel, to tajiť nám práve neprichodí, že totiž jak v hovore tak i vo spisoch a dopisoch značne odchyľujeme sa od rýdzosti, pôvodnosti a ducha vlastnej reči, na obviklé zo škôl cesty latináctva, nemectva a iných jazykov. Úprimne vyznajme a uznajme si tento neduh cudzoty; bo na vine sme si nie sami, ale naše cudzorodé vychovávanie: po neduhu len poznatým liečiť a tak zavržením cudzieho a prijatím svojorodého vlastnou trudovinou k blahej rýdzosti a pôvodnosti prebiť sa nám možno. — K tomuto dopomáha i ukazovanie chýb spisovateľom a dopisovateľom z jejích vlastných spisov a dopisov, najmä terajších novinárskych článkov: ako na to i časopis náš Sokol vzal už riedčicu a vejačku do ruky. Ale ostane vždy najvýdatnejšie to: Optima critica, fac melius. Preto len chváliť náleží z cudzoty sa vyzliekajúcich, slovensky a slovansky dobre slovných spisovateľov, ako neváham spomenúť medzi drahými Hodžu, Licharda, Sládkoviča, Kuzmániho, Hroboňa, vydavateľov a pisateľov Slovenských Povestí. Preto len vďační byť máme naukám a skladbám nášho vzáctneho Mr. Hattaly. Preto povinní sme na svetlo vynášať všetko, z čoho pôvodniu rýdzosť slovenčiny poznávať a tak pridŕžať sa jej možno. Preto i tu skutočná ukážka lepšieho.

A tak, ač mnohonásobne usporiadať by sa daly porekadlá a jích podružice, usporadujem jich tu dľa článkov reči a v tom dľa abecedného poriadku t. j., pod ten článok reči umiesťujem porekadlo, od ktorého článku v ňom význam porekadla závisí, ktorý článok je v porekadle najhlavnejší už či to obsahom či formou. Tieto najzávažnejšie slová porekadiel a viet sú v tlači kursívnymi písmenami vyznačené. Úplnú prísnosť pri tomto roztriedení dľa článkov reči zachovať síce nemožno, keď v dajednom porekadle i viac článkov reči je smysel a vec rozhodujúcich; ale vždy to slovo — ten článok reči — za rozhodný a najhlavnejší považujem, ktorý i nadpis rečových článkov a spolu i kursívne písmeny v tlači ako taký označujú. Pripísal som miestami i vysvetlivky a oddelil záverkou od porekadiel a vlastnej vety. Takýmto činom myslím že najzretelnejšie do očí padne každému uživanie jednotlivých článkov reči, vlastní i nevlastní smyseľ slov a jejích skladba v porekadlách, pritom i obrazy, podobenstvá, názor myšlienok jadrný maľobný, a iné výtečnosti jejích. Takto nielen že uvidíme, ktoré porekadlá a vety u ľudu obviklé a obľúbené sú; ale hneď aj lepšie zpoznáme jaké sú, aby sme dľa jejích vzoru i my mohli vetiť, sloviť, ohybovať, skladať, upotrebovať články a milé zvuky reči materinskej a ními na srdce i ducha tým ráznejšie a lepšie pôsobiť.

Podstatné mená s predložkami

1

A čoby ruku jeden druhému odťal, nepohnevajú sa.

A čobys ty mne bol, ani na malý prst.

Aj, divy sveta! — (Siehe das Wunder.)

Aj oči si dá vyklať za pravdu.

5

Aj ten má dobré gáple (t. j. ústa; veľa jie, veľa kričí.)

Aj ten má v ušiach kameň zakovaný.

Aj to je robota!

Aj to ti zaznačím na rováš.

Aká otázka, taká odpoveď.

10

Aké pýchy na try štichy.

Ak na Pavla, tak na Havla.

Akoby hrach na stenu metal, tak sa ho to chyce.

Akoby jeden druhému z oka vypadol.

Ak si z Boha, neboj sa; on ti bude na pomoci.

15

Aký pambodaj, taký bodajzdráv.

Ani bydla ani židla nemá.

Ani čerta sa nebojí.

Ani sa mi na oči neukáž.

Ani vidu ani slychu o ňom.

20

A už to len sem má váhu.

Behajú ako ryby po vode.

Bez všetkého práva ťa dám zmárniť.

Bieda nad biedy je u nás.

Biedu z pleca na plece prekladá.

25

Biela tvár ako sňah, ako ruža líčka.

Bije, dobre mu ladvie nepoláme.

Bľabotí vospust sveta.

Bojí sa ešte aj o ten prach pod prahom.

Bojí sa vžecha, papeka. — (Lepšie: vžeha, od všihať.)

30

Bol by to čert!

Bol by to pes!

Bude svadba, za deň, za dva — a bieda na veky.

Budeš si pätu lízať — ako medveď.

Cena do mieška nepadá.

35

Cíckom (cíčkom; cidlíkom, cícerkom,) leje sa mu pot z čela.

Čaruj ora za bodora. — (or t. j. kôň; bodor je obvyklé meno vola)

Černie sa z ďaleka len ako dáka bobulka.

Čerta mu na grg zavesil.

Čert, diabol, jeden gáfor.

40

Čert ho doniesol.

Čert matku zabil a vyhováral sa, že hustá hmla bola.

Čert nespí; podaj mu vlas, uchytí ťa celého.

Čertov páchať.

Čert sa ťa bojí; ja sa ťa nebojím.

45

Čert sa z býla zabil. (t. j. stalo sa niečo nezpodievaného, až nemožného)

Čert za diabla sa poručil.

Či ho vidíš, aké mu rohy nariastly?

Človeče čo ti je? Sama ťažoba z teba vyzerá.

Človek si je v tom sám sebe Pán Boh. — (Ako si sám spravíš to, k čomu ti Bôh dal i um i ruky, tak ti bude. Sám sebe si na vine, ak si si sám zle spravil. Ako robíš, tak sa máš.)

50

Čo hlava, to rozum.

Čo je z mačky, to len myši lapá.

Čo na mýte obídeš, to na triciatku doplatiš.

Čuší ako voš pod chrastou.

Čuší uťúpený — učúpený — ako zajác v chrasti.

55

Dadia ti toľký kus zlata ako hlava.

Dal som mu diabla a tebe (dám) dvoch.

Dely hotové diery.

Dievča, maličké si ako rybka, hybké ako šípka, tenké ako topolík, chytré ako Pikulík.

Dievča krásno ako kvet, dobré ako med, tichúčko ako muška a do roboty ako sršeň.

60

Dievčatá, usilujte sa; kúpim vám po sukni. — (Je dvojsmyseľ.)

Dievky vývleky (z domu).

Díva sa ako morka. (Nerozumie do toho.)

Div, že ho nezabilo. — (Vo veľkom nebezpečenstve bol.)

Doba dobu najde.

65

Dobre ho na rukách nenosí. (tak mu hovie)

Dobre ma zrádnik nevychytí. — (od strachu, od hnevu, od zlosti)

Dobre je pri kope klásky sbierať.

Dobre sa jej plameňom lica nechytia. (t. j. hanbí sa, tají sa)

Dobre sa od bôli (— tá bôľ —) na steny nedrape.

70

Do dobrej sytej vôle sa s ním nateši.

Do Jana maslo, po Michale nitka — (abo) do Vianoc nitka.

Do kúta sa dostať. Do pôlohu prísť. Do postielky prísť. Za plachtu sa dostať.

Doma nos držať.

Do roka kôrku chleba nevidí.

75

Do roka proroka a potom výskoka.

Dostal hodnú kapsu.

Dostal ostrohy.

Dostal rezančoky na obed.

Dostal sa na zelenú ratolesť.

80

Dostaneš obzerance na obed: to ti bude na priúčku.

Do stremeňa som mu vstúpil.

Dotkla sa žihlava plota, aby bola prípleta: taká sme my rodina.

Do zniku, do bile, do znaku, do čista, do pusta zabrať, zhabať, les vyrúbať.

Drvil ho, až ho i dodrvil ako kyslú plánku.

85

Fuči tak ani kovácky mech.

Figle sbiera; ale si on ešte aj sám sberie.

Ej, veď tá z ocele jazyk má.

Ešte sa úfa svojmu slniečku.

Ešte tomu veľa Otče nášov treba.

90

Gospodine pomiluj! — (Počul som v Turčoku, v gem. stol.)

Haj, jaj, aká tam tma, ako v Sitne!

Hlad je veľký Pán.

Hladký ako ľad, čistý ako oko.

Hladký ako sklo, jasný ako krištál.

95

Hlas, ako čoby víchrica lipy lámala.

Hlavy fŕkajú ako makovice.

Hlôšky nám na stôl predložil.

Hm! kedy? — Nuž keď žajáce na psov trúbili, žaby v čepcoch chodily, svine črieviky a straky klobúky nosily, somári po ulici ostrôžkami čerkali.

Hm, v lete! — dobre je aj Bete.

100

Hneď mu červené iskry z nosa vyfrkly, keď ho ťuknul.

Hodný si mi, hodný, ale len na oko.

Holo ako na dlani.

Hora má veľké uši.

Hračka plačka.

105

Hrá všetký nôty od výmyslu sveta.

Chodí ako na strunách. — (Pyšný. Hrdý.)

Chodí mu za vôľou.

Chodí sem tam ako bez rozumu.

Chodiť poza bučky.

110

Chorosť nikoho nepopraví.

Chorý je na úmor.

Chráň ho, aby mu ani slnce nezašlo ani vetrík naň nezavial.

Chudobný človek i bez ližicky sa najie.

Chudý ako chrt.

115

Chvál vo povál a cundier do zeme. — Pýcha na ulici a handry v truhlici.

Iba samé šarapaty vystrája.

Ide, ide, čo mu nohy stačia.

Ide mu to ako po masle.

Ide slnko do hora, ide zima do dvora.

120

Idú mu na krivo gajdy. — (Do plaču mu je; plače.)

I na tom (tej) čert hrach mlátil. — (Poznačená šelma. Rapavá je.)

Jazyk pustiť do mlyna.

Jedným čihnutím odseknuť.

Jedným sekom uťal mu ruku.

125

Ká ti je jazerná strela?

Kde ani slnko nedosvieti ani vetor nedofúkne.

Kde macocha, tam aj otčim.

Keď myši s mačkami do trhu poženú.

Keď on do bitky — do boja — stane, nazdá za, že priam nebe spadne.

130

Keď sme zabili otca, zabime aj mater.

Kľaje a hreší, že až zemi ťažko.

Kohút mu na dome zaspieva. — (Z pomsty ho podpáľa.)

Koľko domov, toľko obyčajov.

Kopitá vytrčil. — (Umrel.)

135

Kráľ žartu nezná.

Krásny, akoby ho z vajíčka vylúpil.

Krivý ako kľuka.

Krpce zmetal. — (Umrel.)

Krv z neho ako z vola revala.

140

Kto má mrcha ženu, netreba mu chrenu: iskrí sa mu v očiach.

Kto za živa planý bol, aj na pohrabe mu zlá slota bude.

Kúpil za päť prstov, šiestu dlaň.

Kvapku lepší, kvapku horší: to celá mrcina.

Kýva sa ako starý medveď.

145

Len čo veľa do sveta vravíš, táraš.

Len prášok ešte počkaj.

Len sa ty spusť na sluhu; veď ťa on opatrí, naučí.

Len taká opica čierna, že to nehodno ani aby to človek opozrel.

Len tak medzi besedou.

150

Len tak na hran ochorel, akoby mu porobili.

Len tak pod pokrievkou on to urobil.

Len tak slinky prežiera. — (Hladný je. Žiadostivý je niečoho.)

Len tu za plotom, a humný, za vrškom, v sedemdesiatej siedmej krajine.

Lepší dlžník ako krevník.

155

Letí ako besná strela, ako hrmavica, ako srš.

Letí, beží, ledva už ducha popadá.

Leží ako snop bez seba.

Liskne sa, len sa tak slnce od neho odráža.

Macocha čertov bič.

160

Macocha psia knocha.

Macocha psia noha.

Macocha psia socha.

Má, čo si len duša živo zažiada v ňom.

Má jich on tých dietok ani na riedčici dierok.

165

Malé deti jedia chlieb, a veľké srdce.

Má peňazí ani pliev.

Má srdce zo železa a hlavu z ocele. — (Smelý a neústupný.)

Má ten dobrú papuľu, vyrúbe sa s ňou.

Má ten oko ani jazvec.

170

Má v rôžku. — (Má veľa rozumu.)

Mece sa po zemi ako had.

Milý milej zuby ukázal.

Mládenec ako lusk. (t. j. zralý, vylusknutý lieskovec)

Môžeš si len pačku oblízať od toho.

175

Mravce mu po chrbáte hniezda robia. — (Bojí sa.)

Mráz ho prejíma. — (Strach.)

Mráz sa mu prechodí po kostiach. — (Trasie sa od strachu.)

Mrle ho jedia. — (Er langweilt sich.)

Mrle mu sedia na kožke. — (strach má)

180

Mrmle ako medveď.

Muchy mu odžily (t. j. rozveselil sa; z tichého, krotkého stal shovorčivý, smelý, divý, živý, zlý)

Muška mu na nos sadla. — (Voľač sa nahneval.)

Muž so ženou ako deti pod stenou.

Nádeja je u človeka a pomoc u Pána Boha.

185

Nadbä ti s ním iné struny natiahnuť.

Na grg mu stúpil.

Na holej dlani nevyžiješ.

Nahý ako prst, ako palec.

Nach si každý šuhaj svoju roveň hľadá.

190

Na chudobe svet stojí.

Na jeden mik!

Najiedol sa do rozpaku.

Najiedol sa, — ale tak do ryhu.

Na oko dobre, ale v srdci pomstu varí.

195

Napíš krížik do kocha uhlíkom a na stenu kriedou. (Tak povedajú, keď nečakaný zriedkavý hosť príde, abo keď volač nespodievaného prihodí sa.)

Na poli úrod, na dvore príplod. — (Vianočný vinš v Turci.)

Napukal sa ako sedliak na hody.

Narastá mu na jazyku pípeť. — (Rád pije. Smädný je.)

Na sucho prešiel. — (Bez trestu.)

200

Na to už len krížik urobiť abo položiť. — (Stratené je.)

Na vďak doniesť.

Na vode zámky staväť.

Nazdá sa, že je už polbohom.

Nazdá sa, že je už v nebeskej sláve.

205

Neber si každé slovo na vážku.

Neber si to na žart.

Nebudeš dlho kašu dúchať.

Nečaroval by sa za celý svet.

Nedal by ho za try svety.

210

Nedal bych sa za šíry svet.

Nedal Pán Boh svini rohy ani oslovi ostrohy.

Nedostaneš ani máčny mak.

Nechodievaj na výzvedy.

Neklaď drevo na oheň, ľahko i sám vyhoríš.

215

Nemá ani jedenia ani spania.

Nemá čo pod zuby.

Nemá posedenia na jednom mieste ani za okamih. — (Kein Sisfleisch.)

Nemá v dome ani čoby myš uniesla.

Nemá v hlave sečku.

220

Nenadbä ti priam celú Bibliu vyložiť (t. j. tajomstvo vyzradiť.)

Nenapadne tichá rosa, kým nezajde večer kosa.

Neopierajže mu, prepitujem pekne, gäty. — (Neohováraj ho; nespomínaj jeho chyby.)

Nerob si zájesť — (t. j. hnev, nenávisť) u ľudí.

Nerob si zo mňa posmechy.

225

Nestojí chlp sena.

Nesúci iba vľkom na újesť.

Netrvalo to ani za Otčenáš.

Neverím mu ani ako máčný mak, a čoby priam dušu na dlaň vyložil.

Nezapodievaj sa s čertom, so žabou.

230

Nie čudo od neho, bo to celý čudák.

Niet jej ani stínu na krásu široko ďaleko.

Niet jej roveň na tom svete.

Niet mu páru pod slncom.

Nikda vlk vlkovi oko nevyklal.

235

Nohy založím za plece a ujdem.

No jesto tu dosť šakového od výmyslu sveta.

No, už to mi je po vôli.

Nuž ale, človeče, či ty máš Boha pri sebe?

Nuž ale človeče, či ty máš svedomia?

240

Obšarpaná ako lipa v jaseň.

Oči ako taniere, zuby ako koly, ruky ako lopaty, nohy ako trlá.

Oči jasné ako zora, tvár biela ako ľalija, a v nej dve ruže, červené ako karmažin.

Oči čierne ako trnky, líčka ako dve ružičky.

Odcupol ako hruška.

245

Od nepamäti sveta tak bolo aj bude.

Od radosti ani to nevie, kde mu hlava.

Od radosti — od ľaku — dobre z nôh nespadne.

Odskakuje ani struna.

Od súsedov ani sliepka nie dobrá.

250

Ona Lojda a on Ľaľo.

On ma z blata vytiahnul, a ty si ma zase dnu strčil.

On ti je celý Vydrigroš.

Opil sa ako čík. Popili sa ako číci.

Opitý ako čep.

255

Oslábnul ako mucha.

Otec mu z kapusného hlúba hlavu zlomil. — (Nezná si otca.)

O tom netreba každej strake vedieť.

O tom už aj vrabci na streche čirikajú.

Pálené spáč, víno skáč.

260

Pán Boh má veľa, ale náš Koháry ešte viac. — (Hovorievali Horehronci v gemerskej o svojom zemskom pánovi.)

Parom ma tam po ňom. — (Nestojím, nedbám o to.)

Paskalu robí, — vystrája. Nerob paskalu, trafíš na skalu.

Pečiarky pojiedol, šialené huby pojiedol.

Pekná ako ľalija.

265

Pekný ako makovička.

Pekne krásne ho pres lavičku previedol. — (Oklamal ho.)

Peniaz nový ako pena.

Pestvá sháňa (t. j. neúprímne smýšľa; lživo, zle robí.)

Pije ako dúha.

270

Plače, narieka ako malý chlapec.

Planietnik bol v planietach odišiel. — (Berschwunden wie ein beger.)

Plavá ako sekera.

Pobrala jich strela.

Pod zásterou oni to urobili. Pod zásteru si to skryli.

275

Pod hodinou bolo po všetkom.

Pohana za nami. Pohana nám prišla.

Pochytil trocha tej nemčiny.

Po kostiach mu mráz behá — (Strach ho prejíma.)

Pomôhol mu z blata do kaluže.

280

Pomôžem ti von z klietky.

Po nečase veľa rozumu.

Poobliekala sa pekne krásne ako ľalija.

Po planietach sa túla. — (Planiety sú nemravné osoby.)

Postav sa čertu do očí, hneď ufúkne.

285

Potí sa ako kôň.

Potĺka sa po svete ako čoby ho ani zem za syna nemala.

Pravda, ako Pán Boh na nebi.

Pred vozom mu idú kolesá.

Pre chudobných dieťatká, pre bohatých teliatka.

290

Pre jednu ovcu nedržia valacha.

Preletel akoby okom mihol.

Preletel pomedzi nich ako páper.

Prepustili ho s obnôžkou. — (Ubili, potrestali ho).

Previeva sa po povetrí ako mátoha v noci.

295

Pre všetkých Bohov ťa prosím.

Prišiel domov s obôžkou. — (Opil sa.)

Prikryli si oni to zásterou. — (V tajnosti to držia.)

Pristrojila sa ako do kostola.

Prvá žena ako pes, druhá ako mačka a tretia ako myš. — (Prvá verná, čo ju aj ubiješ a vyženieš, vráti sa; druhá falešná, zlá, aj oči ti vydriape; tretia hľadí už len všetko pohrýzť a preč odvláčiť ako myš.)

300

Prvá žena od Boha, druhá od ľudí, tretia od diabla.

Pustil mu blchu do kožucha.

Rád bol svojim dvom deťom ako svojim vlastným očiam.

Raduje sa, dobre z kože nevyskočí.

Rastie ako z vody.

305

Rastie na vidovčima, na vidomočima.

Rastie rovno ako svrčina a zdravo ako ryba.

Robí o dušu; len ztoľko, že sa už nepretrhne.

Sadol jej čert na nos. — (Zpyšnela. Pohnevala sa.)

Sám je na svete ako ten prst.

310

Sberá sa, ako kňaz orať.

Sedí smutná, ani čoby jej sliepky boly chlieb pojiedly. — Čo si taká smutná? vari ti sliepky chlieb pojiedly?

Seká zubama ako divý kanec.

Sem ani muške neslobodno.

Skôr od jalovej kravy teľa ako od neho babku vypýtaš, dostaneš.

315

Sluby vyndú na ruby.

Smelý, bystrý je on ani jazvec.

Smiluje sa nad miskou ako kocúr nad myškou. — (Hladný je. Žrút je.)

Smiloval sa ako kocúr nad myškou. — (Nesmiloval sa.)

Smola u ních horí. — (Prudký hnev, zvada medzi ními.)

320

Spitý ako čep, ako siseľ.

Spí, žeby môhol popri ňom z dela streliť.

Sprostý ako baraný roh, ako tĺk.

Statok ako lasice.

Stará Ťapa o tom znala.

325

Streda chlapcom beda; sobota dievčaťom robota.

Strežie naň ako mačka na slaninu.

Strhla sa v dome búrka.

Stojí ako stĺp prikovaný.

Svetom za novým letom.

330

Svet zkúsiť, do sveta sa vybrať, svetom ísť.

Šedivý ako holub.

Šiarkan letí. — (Víchor, búrka, hromobitie.)

Šiel až mu slnce za chrbtom ostávalo.

Škoda ide do chasňu. (Keď ťa v niečom škoda potkala, čo to ešte z neho na úžitok ostane n. pr. po ohni aspoň odhorky. — Škoda nikdy nie tak veľká, žeby z toho nič dobrého neostalo, — žeby sme aspoň zmudrieť a tak mravný osoh [úžitok, chaseň] z toho brať nemohli.)

335

Štebocú si ako lastovičky. — (Dôverne, milo sa shovárajú.)

Šuhaj krásny ako ruža, rovný ako jedla a mocný ako dub.

Šuhajíčok môj pasie biely rôj. — (Pastýr oviec.)

Tá dievka je najlepšia jašterica. To je celá jašterica — (t. j. neostýchavá, smelá, ostrovstipná).

Ta je ešte chlp. — (Tatam je ešte ďaleko.)

340

Tají do hrdla.

Taká bola len na vyletenia. — (Uradovaná.)

Tak ako Pán Boh prikázal.

Tak ho varuje ako mladé maslo.

Tak ho zahodil, pomikol, potisol ako jablko. — (Z ľahka.)

345

Tak kričal ako mu len hrdlo dalo.

Tak liece (po tom sklepe) ako pudivietor.

Tak mu je ani Pánu Bohu na lone — v pánabohovom lone.

Tak na ňom poletím ako s Tátošikom.

Tak pod okamžením, akoby strela zafundžala.

350

Tak sa kryli, akoby hromy do nich bili.

Tak sa mu prosil, žeby sa skala bola musela pohnuť, a predca nič.

Tak s ním zaobchodí, ako s malovaným vajcom.

Tak som sa ľakla, že už ani duše vo mne nebolo.

Tak ti treba, prečo nepočúvaš porady múdrych ľudí.

355

Tak vnišiel ako dáky duch.

Taký je on dáky bez rozdielu. — (Nezná rozdiel urobiť; nemá zdravého rozsudku.)

Tam je to už v pekle Sitne na dne.

Temeší sa ako medveď.

Ten človek má muchy. — (Utajený, podvodný, popudlivý je.)

360

Ten vám vyžije i na holej dlani, aj na pustej skale.

Ten volačo viac vie, ako len kašu dúchať, — chlieb jiesť.

Teší sa na to, ako sedliak na žatvu.

Tma ako v rohu, v sude, v pekle na dne.

To by medzi prsty vzali.

365

Točí sa ako mucha na jar, keď odživa. — (Opilý, omámený je.)

To dievča je do roboty ako osa.

Toho je neslýchaná sila.

To je ani sen — ani stín proti nej, proti nemu.

To je do popuku, do rozpuku — (smiešné abo hnevné.)

370

To je figliar od kosti a majster klincami vybíjaný.

To je hák!

To je chlap na miesto.

To je preňho ostrý šíp.

To je tam celý Vymrihlad.

375

To je šuhaj — do skoku, do roboty, do boja — ani iskra.

To je žalúdok, aj klince by strovil.

To len tak pod postel padlo (t. j. najde sa, bude druhé. — Hovoríme o mladých manželoch, keď jim prvé dieťe umre.)

Toľko ho ako kydu. — (Kyd je všetko, čo sa kydze, čo kydajú n. pr. sneh, zem, hnoj.)

Toľko, čo sa sprace za necheť.

380

Toľko ho ak čečiny. — Toľko ho ak lísťa.

Toľko lačných detí ako vrán.

To mi je na rúčku.

Tomu ani vývod ani rozvod.

To mu bolo do piesni, — do nôty.

385

To mu je po srsti. To mu je proti srsti.

Tomu nebolo už konca kraja.

Tomu niet pamätníka.

To neurobíš, čo by si bol čertom; — čo sa potrháš na kusy.

To proti nej len baba ako sopúch čierna.

390

To si držím len tak od príhody.

To ti je celý fígeľ!

To ti je celý horenos ten človečisko.

To ti je celý jašter.

To ti chleba nedá.

395

To už azdaj sám Parom uchytil.

To už ta šlo svetom.

To žiaden duch neuhádne, — nevie.

To všetko pôjde na tvoj rováš.

Trápi ho veru nevôľa. — (Nič mu je.)

400

Trasie sa ako libačka. — (Bojí sa.)

Trasie sa ako osika.

Trasie sa po celom tele ako studeno. — (Zima mu.)

Tresk vresk, trma vrma ako v pekle.

Trpím ako tá trpielka.

405

Tučný ako baran v jaseni.

Túla sa ako Marek po pekliech.

Túla sa od zeme do zeme ako had po Bartoleme.

Tu nechyruvať ani vtáčika ani vrábika; — ani vtáčka ani letáčka.

Tu nikde ani vtáčka ani máčka.

410

Tu si kupec Trnavský!

Tvár jej kvitne ružičkou.

Tvrdý ako nákova.

Tých ani motyka nerozkope, nerozdelí.

Ty si mi nie roveň. — (Kannst dich mit mir nicht messen.)

415

Ty si taký ako ja: oba kašu a chlieb jedávame.

Ti si veľký šibenec.

Uhladila hlavičku ako makovičku.

Uhodil — (trafil) mu na žilu.

Umoknutý ako myš.

420

Upískaná ako sviňa.

Uteká ako bez duše.

Uteká ako vetor.

Utekal len mu tak päty cvendžaly.

Utekal koľko mu nohy daly, — para stačila.

425

Utisnutý, ukrčený ako polpalček.

Už je tam, kde loj kopú.

Už mi ide na zamdletie, — omdletie.

Už si v klepci.

Už sme pod závozom.

430

Už ťa mám za pačesy.

Už sme v pomikove. — (In der Riemme.)

Vahany vyškrabuje. — (Chrápe.)

Veď ti mi je zaňho, krajšieho bych z dreva vykresal.

Veď toho tam majú do úryhu.

435

Veď ty nemáš ani pochop o tej veci.

Veľká zájesť je medzi ními. — (Závisť, hnev.)

Veľké mesto veľké pestvo.

Ver je to dieťa len ako rosa.

Viac otrúb ako múky — jazyk namelie.

440

Videl, že je zajac v kapuste; — že je cap v zahrade.

V Kompit kráľovej krajine.

Vláči ani zmok.

Vlečie sa ako smola, — tmola. Vlečie sa ako slepý jašter.

Vlk je pachtivec.

445

V oči si mi ako líška a krem očí ako vrana.

Vola za rohy človeka za reči chytajú.

Vrtí sa ako cíha.

Vtedy mohol kúpiť za groš, čo len chcel.

V súrke je!

450

Všetko mi na priek robí.

Všetko na svete len do času, iba Pán Boh na veky.

Všetko pobil tak na zápust.

Všetky kúty vyoblievala slzami.

Všetkým je v očiach.

455

Vyletel, až sa hlavou do neba búšil.

Vyrástol ako svrčina v hore.

Vyskočil ako jeleň.

Vyvalil oči ako plánky.

Vzal sa na kriedla. — (Ušiel, uletel.)

460

Vzkazujem mu moje služby. — (Službu vzkázať, t. j. nedať, čo pýta.)

Začali medzi sebou kämeň duť. — (O zlom, o úkladoch rozmýšľať, jednať.)

Za deviatimi kachly plátence vyšíva. — (Umrela.)

Zahľadel sa ako hvezdár do neba.

Za horami, za dolami, až hen za červeným morom.

465

Zajac ho prebehol.

Zapálila sa ak ruža, — ako zora.

Zaplatili mu obuškom.

Za rebrá si nabral. — (Ubili ho.)

Zareval, že sa zem ztriasla.

470

Za starého Kakoň kráľa.

Zašiel som tatam na zlú záhybeľ.

Zaškriepol zubama, ako čoby hrom zprašťal.

Za toľké zjie ako vrabec.

Za živa v Bystrici a po smrti v nebi.

475

Zažni zlému o poludní sviecu, a predca ti neuverí.

Zbľadnul ako stena.

Z brucha moc ide.

Z buku spadol, oddýchol si.

Zčula kosa kameň.

480

Zdravý ako ryba vo vode.

Zdravý ako buk.

Zdravý ako orech.

Zimomravky má. — (Bojí sa.)

Z jeho srdca šípy vyrastaly. — (Nemilosrdný, ukrutník.)

485

Z kapusného hlúba spadla a bolo po vienku. (O pannenstvo prišla.)

Z kožky by vyskočil.

Zlata ako blata.

Zle je, keď už jasle za statkom idú.

Zle mu idú kolesá.

490

Zlomiť ako slámku.

Zmiznul mi zpred očí ako vetor.

Zmok ho vzal. — (Zkapalo.)

Zodvihol ho ako perce.

Z prázdneho duba vyletí sova; niektorá krava celé hovädo. — (Hovoríme, keď niekto niečo sprostého povie, — keď to tak z neho len ako vybuchne, vybúši.)

495

Z reči do reči pekne by sme sa aj rozkmotrili.

Z teba ani pes. — (Nič je z teba. Nespôsobný, slabý, sprostý si.)

Z toho ani srsti neostalo.

Zvíja sa od boľasti ako had.

Žabu má v ustách.

500

Žärty čerty.

Žena si zuby jazykom zoderie.

Žena so zobolom (t. j. s bohatým venom). — Hoci so zobolom, nach len so sobolom — (t. j. bohatú vezmú, hoc bude špatná.)

Žene všetko nesver.

Žije si ako pavúk.

505

Žije si hoďa pán.

Prídavné mená

Aj od jalovej kravy teľa ukradne.

Aj Kubovi bolo dobre, pokým bol mladý.

Akýže si netrebný! — (Nezpôsobný.)

Akýže si tlelý! — (Hnilý, lenivý.)

510

Ale zlé Pán Boh netrpí.

Bársi je hrbatá, lensi je bohatá.

Behá ako zvetrelý, — zpochabený.

Behá ako šialený.

Bohatší, vraj, mocnejší.

515

Bude si on to pamätať, kedy bol v chlapských rukách.

Čertov si bol, čert ťa vzal.

Dám ja tomu svätý pokoj.

Díva sa ako omámený.

Dobre je on vo svojom podkovaný.

520

Ej ten je na novom mesiaci zrodený. — (Mladý, mocný, zmáha sa.)

Hľaďteže, aký toto posmešný národ!

Hlúpy si ľahko kúpi.

Hneď si Boží! — Už je Boží (t. j. mrtvý).

Hnevom cele prejmutý.

525

I ten má tenký bruch. — (Málo jie.)

Jasá sa ako najjasnejšie slnce.

Jelené volky vozia mu do stodolky.

Každý bohovitý deň — hriech v dome robí.

Kde svet daskami zabitý, aby sa zem doňho nesypala.

530

Keľavný kúštik cesty prešiel.

Kone vyparené akoby jich vriacou vodou oblial.

Kráča si ako nadurený moriak. — (Pyšný je.)

Kupec pravdomluvný (je ako) voják milosrdný.

Ľahký nábytok, ľahký pozbytok.

535

Ľavé líčko ma páli. — (Tuším nešťastie.)

Ľavá dlaň ma svrbí. — (Prijmem peniaze.)

Len čo dobrého ťa k nám donieslo. — (Vítaj dávno žiadaný.)

Lepšie malú krivdu sniesti, ako veľký proces viesti.

Malý koník dobre ťahá.

540

Má voliaky, ale neveľmo široký peniaz. — (Chudobný je.)

Mece sa ako popálený had.

Medzi všetkými on je najinakší.

Nadurený ako sova. — (Hnevá sa.)

Nadutý si ako krokan. — (Pyšný ako moriak. Hnevivý.)

545

Najieš sa karovej polievky (t. j. nedostaneš nič. Na kar, vraj, aspoň za dávna, polievku nevarievali.)

Na lačné srdce nepúšťaj sa z domu; duduk ťa meruje.^[2]

Napasrdený ako sršeň.

Na tenšom sa ľad láme.

Natešil sa s ním do Božej vôle.

550

Navarili mu horkej polievky.

Nebudú ti tie vrabce nádobné. — (Draho tú pletku zaplatíš, odpokutuješ, čo robíš.)

Neprebudí sa, čoby ho železnýma vidlama durkal, pichal.

Neprepustím ťa suchého. — (Neodpustím ti trest.)

Netreba kepeň predošlému dážďu.

555

Od piva hlava krivá.

Omráčený hrúzou už len tak podkľakuje.

Opovážlivý, ale nerozvážlivý.

Otočený, obsypaný háveťou detí, a v dome ani suchej kôrky.

Poprezerali všetky kúty, dobre už po tých myšacích dierach nehľadali.

560

Pôjdeš mi ho nemetenou cestou z domu.

Pôjdeš z domu na psom drúčku.

Pravá dlaň ma svrbí. — (Peniaze vydám.)

Pripálil ako zbesnelý.

Remeslo zlatý srp.

565

Rozpajedený ako had.

Rozpálená ako oheň. — (Hanbí sa. Hnevá sa.)

Ruky silné, nohy tylné.

Skôr od jalovej kravy teľa ako od neho deravú babku vypýtaš, dostaneš.

Skučí ako obarený pes.

570

Skúpa chvála, hotová hana.

So suchým aj surové horí.

Spí, — leží ako zabitý.

Starú cestu neopúšťaj pre novú.

Starý baran tvrdý roh má.

575

Stojí ako zkamenelý.

Svätým sa robí, čertov pácha.

Tak stojí ako prikovaný, pribitý.

Taký je nechutný, ako by ho boli oparili, obarili.

Taký je vyláskaný, vytešený, hneď by svetom uletel.

580

Taký máš hlas ako dieravý hrniec.

Taký si mi ani kyslé mlieko.

To je háklivá vec.

To je papuľa! So senaným vozom by sa môh’ v nej obrátiť.

To nesošije viac ani svätý.

585

Toto je čertovská robota.

Toto je div divúci.

To už nemôže byť po dobrom.

Uňho chyža chytväná, ale dobre omazaná. — (Zámožnejší je ako sa zdá. Chytväný t. j. chatrný.)

Už je nebohý.

590

Vari ťa tí zlí doniesli?

Veľmi je s ním za dobre.

Ver je ten svet zmotaný.

Ver je to chodák, ani olovený vták.

Ver sa ten už na starom mesiaci narodil. — (Starý je, ubúda mu sila.)

595

Veru si aj ty človek neľudský.

V úrečitý čas ustanovil sa, — navrátil sa.

Vzal ho na tvrdé.

Zahľadel sa do neba akoby chcel za bieleho dňa hviezdy čítať.

Zahúdol mu na tenkú strunu. — (Ztrestal ho do plaču.)

600

Za skleneným vrchom, za drevenou skalou.

Zlé nikdy nenadbä hľadať, — samo príde.

Zlé pivo varíš, ale ho vypiješ.

Číslovky

Aj to sa v deväťdesiatej deviatej krajine stalo.

Dajže mi, a čo len jedným očkom, naň kuknúť.

605

Do siedmeho neba vidí. — (Opilý je.)

Dvanásť zabil, dvanásť porazil — (rozumej múch. — Er ist ein Manlmacher.)

Hurt — hrmot — ako vo mlyne na dvadsať čtyr kameňoch.

Ide mu o milých päť. (Do plaču mu je. Všetko utratiť abo vyhrať, ale skôr utratiť má.)

Jedenraz orieš, jedenraz si odkroj. — (Lenivý hospodár, čo totiž len raz orie, málo chleba má.)

610

Len deväťraz ho ponúkli. — (Lačný ostal. Hanbil sa jiesť.)

Nemá všetkých doma.

Núkať sa dá do desiateho razu.

Pravdu máš, ako dvakrát dva sú čtyry.

Prvšieho sa, vraj, drž, ako môžeš.

615

Robí o milých päť.

Sedemraz sa zaprisahal, — zaklial.

Smiech, akoby tritisíc koňov zryhotalo.

Sto frajerov a jeden muž. — (Naučenie pre devojné, aby síce záletníkov neopovrhovaly, ale predca pamätaly, že z ních len jednomu srdce, ruku môžu dať.)

Tak sa nadhadzuje (— v tanci —), ako čoby trom dedinám rozkazoval.

620

Tam núkajú až do desiateho razu.

Trinásť — Pán Boh pri nás!

Vrtia sa (— v tanci —) o milých päť.

V sedemdesiatej siedmej krajine si ho najdeš. — (Nikde.)

V siedmom nebi hviezdy číta. — (Opil sa.)

625

Všetci ľudia všetko vedia.

Všetko dobré do tretice.

Zatriasol sa (— zámok —), akoby sto hromov doňho bolo udrelo.

Zámená s predložkami

Aký išiel, takého stretnul.

A potom — krížik po tom. — (Alsdann ist es aus damit.)

630

Div, že sa mu dač nestane (— od žiaľu, od hnevu).

Dobre bačom, keď je na čom.

Do samej samučičkej dobrej vôle sa nachľastal.

Na svoju ruku robí. — (Samostatný je v remesle, hospodárstve.)

No veď si mu ho ty zaňho!

635

Tí sú svoji. Hneď boli svoji. — (Spriatelili, srozumeli sa.)

Už ani o sebe nevie.

Už je po ňom!

Už je viac na tamtom ako na tomto svete. — (Polomrtvý.)

Už je sebe pánom. Už je svojim pánom. — (Samostatný je.)

640

Udala sä, sama na sä, ako prasä.

Všetko by zo seba ta dal. (Pridobročinný.)

Slovesá

Aby ti vôz neškriepal, pomasť mu kolesá.

A čohys’ popod oblaky lietal, dopálim ťa, vyhasím ťa.

A čo zoderiem ruky po lakty, nohy po kolená.

645

Aj ten naveky len svoje hudie.

Aj ten si dá pichnúť do dlane.

Aj to by ta dal, čo nemá.

Ako bliskavica hneď sa tam stavil.

Ako robil, tak sa mal; čertu slúžil, čert ho vzal.

650

Ako robíme, tak sa máme.

Ale ho heglo! seplo! — (Nedostal, čoho sa úfal. Minulo ho.)

Ale mu odsekol! — (Vhodne, krátko odpovedal.)

Ale si nadbehol.

Ale som mu prešiel cez rozum.

655

Ale zametá, len sa tak za ním práši.

Ale že ma nekatuj. — (Nehnevaj, nedráž, netráp.)

Ani mi jej ukázať ani mi jej uviazať — taká mne s ňou hodina.

Ani mi viac nemrkni ani nemlkni.

Ani sa len neohreje u nás.

660

Ani slova viac nepovedal, akoby zdrevenel.

Ani neuchne, čo mu koľko dohováram.

Ani neviem, ako mi deň prešiel, — preletel.

Ani nevidí ani nepočuje od radosti.

Ani nevidím od hladu.

665

Až dačo má byť, to neujde.

Až ti duša milá, viac mi ani necekni.

Ba tak ma vyobracal, že som sa až vyparil.

Ba tak pasie oči po ňom, ako čoby ho chcel zjiesť.

Bez toho sa naveky ta zaobídem.

670

Bežal, len letel.

Beží, ledva už ducha popadá.

Bieda ho morí a psota trápi.

Biedu trie, hlady mrie.

Bije, len tak dupká a praská na ňom.

675

Biť sa po pätách (t. j. tancovať).

Bodaj sa tvoje slovo osvietilo (t. j. splnilo). — Ale aby sa ti, hľaďže, slovo osvietilo! (t. j. v slove si stoj; splň, čo sľubuješ.)

Bôh dopúšťa, ale neopúšťa.

Bohu sa modli a ku brehu plávaj.

Bolo, bolo, ale sa zopsulo.

680

Božeká od rána do noci.

Brešeš ako pes, — ako suka. — (Lžeš, luháš.)

Brucho mu na chrbát vylezlo. — (Hladný je.)

Bulo da mi bulo, ale sa minulo.

Búvajže mi búvaj, len sa nenadúvaj.

685

Cigáni mu klince kujú v žalúdku. — (Hladný je.)

Čert vymyslí, diabol poštuchne.

Či sa ty na to dáš?

Čoby mi priam prišlo umrieť, predca to vykonám.

Čo sa vystojím, to je už ani nevypovedaná vec.

690

Čo je v piesni, nach sa kliesni.

Čo Pán Boh nedá, toho svet nedočiní.

Čo rekne, to brechne.

Črevá mu vyschly. — (Vyhladnul.)

Črievica, akoby ju ulial na nohu.

695

Dakomu voľač na oči metať.

Ďalej ani hnúť.

Ďalej ani myslieť.

Deti moje nekradnite, kde len môžte, uchvatnite.

Dievča, ako čoby ho ulial, ako čoby ho zo zlata ulial.

700

Díva sa, dobre mu oči nevytečú.

Díva sa naň, akoby ho mal zjiesť.

Dnes sa už všetci popsuli.

Dobre ho hostili: kyjom kyjovali, polenom mastili.

Dobre ho nezjie od radosti.

705

Dobre ho od radosti nezaškrtí.

Dobre ma neroztrhne od jedu, — od zlosti.

Dobre neošedivie od samej starosti, — od trápenia.

Dobre nezkamenel od živého divu, — od ľaku.

Dobre sa mi s ním vodí, len že mä za nosom vodí.

710

Dobre sa nezbláznim v trápäch.

Dobre sa oblakov nechytá od hladu, — od bôľu.

Dobre si tú vec prežuj.

Dobre som uňho pochodil, len toľko, ze ma na drúčku nevyhodil.

Dobre z nôh nespadne od strachu.

715

Dúpkom vyskoč, — ale sa nepotoč.

Ej ale že ti mu zahúdol.

Ej braček, na veľa si sa podobral.

Ešte sa z neho šuhaj vykreše.

Ešte som mu aj to miesto, kde si mal sadnúť, dúchala.

720

Ešte to ta zbaví. — (Dosť dobré je.)

Havrani letia vo víchor, akoby jich hnal.

Hlad ho opásal, ale taký, žeby sa aj do vlka oddal.

Hlad mu klopká v žalúdku.

Hladom zdýma.

725

Hudba, že sa celý palác trasie.

Húdol, prehrával, že sa tam všetci pospali; — až sa poplakali.

Hybaj ten, zmizol ani Tátoš.

Chlieb unúva, až ho zdúva.

Chrápe, akoby ho najal; — akoby ho boli zoťali.

730

Chudobní nemajú, bohatí nedajú; maj sa potom dobre hriešny človeče.

Chýli sa nám už od hladu pomrieť.

Chytil sa rozumu.

Ide, kade ho oči vedú.

I klučky mece i všelijak ma už zaobchodí; ale sa mu previesť nedám.

735

Jedol, pil, až mu oči na vrch vyšly.

Käčka sa mu parí.

Kde bol, kde nebol.

Kde ľapne, tam hapne, — tam sedí.

Kde sa dobre vodí, tam sa rado chodí.

740

Kdeže si sa sem prikonal?

Keby mi to prišlo, čo mi na um zišlo.

Keď čert nespí, aj anjeľ sa obzerá.

Keď ma vtedy čert nevzal, už ma viacej nevezme.

Keď nechceš, nemusíš.

745

Keď sa ti nechce, prisil sa.

Keď sa už tma čiernela.

Kone utekajú, len sa jim tak iskrí pod nohama.

Kráčal, akoby novej sily doňho bol nalial.

Krásny mladenec, že takého ešte nevidel svet.

750

Krásny, že až radosť na to páčiť.

Kričia, plačú, unúvajú: dobre mu hlavu neprevráťa.

Krivká, krivká; kým sa nedokyvká.

Kto by sa ti už nastačil!

Kto chodí, nachodí.

755

Kto ma spomnul, bodaj zgromnul. — (Povie ten, komu sa kýchne, aby sa mu viac nekýchalo.)

Kto nemá chuti, ľahko vykrúti.

Kto sa hambí, nach si utrie gamby.

Kto sa chce biť, musí tam byť.

Kto sa na čo zmáha, vše mu Pán Boh dopomáha.

760

Kto sa ručí, ten sa mučí.

Kto vyberá, ten preberá. — Nebyveraj, preberieš si.

Ký Parom ťa oslepil, — omátal?

Láďteže ho, ako sa rozpaprčil!

Lahko prišlo, lahko išlo.

765

Leje do seba ako do suda.

Len ako by ho obaril, — oparil. — (Haňbí sa.)

Len čo si tam vedno kujú?

Len mu tak srdce piští od radosti.

Len práve že hriebe — od psoty, od nemoci.

770

Len sa tak peňazmi obsýpa.

Len sa tak zachodí od smiechu.

Len som oči naň vypleštil, vyvalil. — (Prekvapilo ma to.)

Len som zmeravel od ľaku.

Len tak pláva od radosti.

775

Len tak omdlieva od hladu.

Len teraz sa mu zasvietilo. — (Grit jesst hat er’s eingesehen.)

Lepšie svoje látať, ako cudzie chvátať.

Letel ako anjel, a padol ako čert.

Letí ako jasná strela, len sa tak mihoce za ním.

780

Lúbi ho, dobre sa dakde nepodeje za ním.

Majže sa tu dobre hriešny človeče; keď zo všetkých strán ako vrany do teba idú.

Má sa za ňou, za nemaňou. (Er bewirbt sich um eine Richtwohlhabende, Richtswürdige.)

Mikol kade ľahšie.

Mikol ten posúšek, akoby ho bol spálil.

785

Môžeš sa už len prežehnať od toho.

Mrdol na to bajuzom.

Mrklo mu v očiach. — (Zbadal, že je zle.)

Myšlienky ho zaujaly.

Mušku bys počul preletieť.

790

Načo si prišiel? „Nuž aby som sa s tebou sišiel.“

Nadievať sa s dákym (t. j hádať sa, súdiť sa, sich abgeben, streiten).

Nadojil sa ako teliatko.

Naglgal sa ako vôl, — ako býk.

Nach sa mieša!

795

Najprv požuj, potom jedz: najprv rozváž, potom hovor.

Najprv vtáčik zaspieva, potom mu semänca nasypú.

Nalial sa ako sud.

Nalokal sa ako prasiatko.

Namáha sa, len mu tak oči vysadujú.

800

Namastili mu kosti.

Na mysli sa mi pletie.

Na ňom môžeš drevo píliť.

Napásol si oči na ňom.

Naskočil na mňa ako jašter. — (Napadol ma rečima.)

805

Nasmokal, nasmrkal sa hoda prasä.

Naťahal sa tak ani dúha.

Na tebe sa zpráši — (Du wirst es einbüssen.)

Na tento čas sa ti prepečie.

Na to ma nenakriatneš, čoby si čo robil, — čo by si mi hory doly sľuboval.

810

Nečuje sa. — (Nie je vinný.)

Nečuje sa, žeby to mohol vykonať. — (Nemá sily.)

Nedám sa ti ako mucha chytiť.

Nedaj Bože od toho odstúpiť, ani na vlas.

Nedbám o to, nach ho tam porance, kde sa šmance.

815

Neide mi oňho, ale o moju kožu.

Nelapaj sa na to, na čo si nenarástol.

Nelievaj, preleješ.

Nemodlikaj sa mu toľko.

Neokolkuj toľko.

820

Neobstojí sa pri ňom ani na hodinu.

Nepaľať ma už toľko.

Nepchaj nos kde ti netreba.

Nepchaj, neklad prsty medzi dvere.

Neprestáva mu dohúdať.

825

Neslobodno s kráľmi fačkovať. — Nebudeš si so mnou len tak fačkovať.

Neštekaj mi už toľko.

Netaj sa!

Netreba vám duriť sa na daromnicu.

Netrúb mi toľko o tom jednom.

830

Neujde sa tebe z toho ani márny mak.

Neujiedaj toľko do mňa.

Nevrešť mi tu poza uši.

Nevstupuj mi do poctivosti.

Nevykrúcaj, prekrútiš.

835

Nezabývaj na chudobu.

Nezabývaj o mne.

Nič nedá na sebe znať.

Nič nepovie, ale sa cíti, — ale sa čuje — (totiž vinným byť).

Nikdy mu dobrého slova nedá.

840

Nikdy oka na ňom neohreje.

Nič sa mi nesladí.

Nosí sa po ňom. — (Nakladá s ním svevoľne, zle.)

Núdza ho priprela.

Obzerá sa, ako kto chce krasť.

845

Od hlavy do päty ho premeral.

Odľahlo mu na srdci.

Od neho si ta získaš.

Od radosti ani nevidí ani nepočuje.

Odváž platí, kocka hrá.

850

Oklam blázna ako chceš a múdreho ako vieš.

Oni sa svadili a ja som vyhorel.

On to už potom len tak zašamotil.

Opátra, prepátra, dobre mu oči nevyskočia.

Oplel ma o všetko.

855

Ostatnie sily posbieral.

Ošialil ma; iba som vtedy zvedel, keď som už bol pres lavičku.

O to tu neide. — Ide mi o život.

Ožeň sa, doskáčeš.

Páčí, dobre mu oči nevytečú.

860

Pamadaj (Pán Boh daj) šťastia!

Pán Boh zaplať a viac naklaď.

Parádu reže.

Pasie oči na pokladoch.

Pichol, šelma, kade ľahšie.

865

Píli na ňom ani na dreve.

Plakal, až mu srdiečko usedalo.

Planý továr ľudia iba obrehujú.

Podlamujú sa mu kolená. — (Strachuje sa.)

Poharkali sa medzi sebou. — (Povadili, pohádli sa.)

870

Pomály sa už aj noc prikráda.

Pomastil mu ruku. Pomasť mu ruku, bude písať.

Popichal ho a to len rečima.

Porečiem ťa, nespravíš. — Poriekol ho. Poriekli ho.

Porobili mu. — Má porobené.

875

Potom ti ale, vieš čo? Do bláznov nadám.

Práca mu ide zpod ruky ako voda.

Prášil, žeby ho ani na desiatich nemeckých paripách nedohonil.

Pravotu mi na grg — na hrdlo — zakvačil.

Premihla ako vetor pomedzi ních.

880

Premlelo sa mu to na sucho.

Preriedil mu fúzy.

Pretrhlo sa remeslo. — (Das Handewerk stodt.)

Príde hlúpy, čo kúpi. — (Hovoria o devojnách, ak sú nie veľmo pekné, bohaté, spôsobné.)

Psota naveky zle spala, bo jej planá strecha stála.

885

Psota sa naveky zle mala, lebo planú strechu mala.

Raz si zavzal do hlavy a viac nepopustil od toho.

Robí, dobre sa nepretrhne.

Rozhnevaný, že sa mu oči iskria.

Rozpajedil sa, div od zlosti nepukne.

890

Rozum ho prepomáha. — (I priveľa rozumu nič nestojí. — Bláznivo, hlúpo si robí.)

Rúbu, len sa tak ozýva.

Sekol sa do nej. Sekla sa do neho. — (Zaľúbenie rychlé.)

Schytil sa, ako čoby bol strelil doňho.

S každým sa hryzie. — (Svadlivý, nesvorný.)

895

Slnce vystrieklo zpoza hory.

Smeje sa, akoby ho najal.

Smolí ako Turek. — (Tuho fajčí.)

Smrť ma preskočila. — (Povie ten, koho zrazu zima ztrasie.)

S ním môžeš i poorať i pobrániť.

900

S ním dobrotky nikam nezajdeš.

S ním ti nadbä iné struny natiahnuť.

Srdce mu tĺklo, akoby sa mu vyboriť chcelo z pŕs.

Srdce sa jej zatislo. — (Odrazu zaujal ju žiaľ, strach veľký.)

Srdce sa mi puká od žiaľa.

905

Stoj, čo stoj, predca ťa dostanem.

Strachu sa najiedol ani prachu.

Striga ho podstrelila.

Stromy sa lámu, akoby šiarkan ponad ne letel a chvostom šibal.

S tým sa nebudem mátať.

910

S tým ty nezdoláš.

Svitá mu v hlave. — (Už vie, kde chybil. Už rozumie.)

Svitá mu v žalúdku. — (Cíti hlad.)

Také paripy, len sa tak blištia.

Tak ho zaťal, že viacani nemrknul.

915

Tak pozerá na mňa, dobre mi z oči nepríde.

Tak prejde čas, akoby dlaňou tľaskol.

Tak sa do mňa mali, dobre ma už z rozumu nevyniesli.

Tak sa nacical ako teľa. — (Opil sa.)

Tak sa rozhadzuje, akoby on bol v stolici pánom.

920

Tašiel, neborák, na druhý svet.

Tenká v drieku, žeby ju mohol preštiknúť.

Teší sa, až tak mládne.

To ešte ujde.

To jiesť nepýta.

925

To len tak horí na ňom ako páper. — (Veľmo šaty derie.)

To mu naraz pídilo do nosa.

To mu v hlave vrce.

To mu v kotrbe, — v kotrebke trčí.

To nedá nikam.

930

To sa mi neprace do hlavy.

To sa mu len tak pridalo. — (Týmto vyhovárajú vinníka.)

To sa mu len tak poťapilo, ako slepej kure zrno.

To sa mu síde ako päsť na oko.

To sa na vrch kýva.

935

To sa ti neide.

To si ani do hlavy neber.

To som ti ja dávno obecal (t. j. sľúbil, predpovedal.)

To z teba nevystane.

Tvoje oči hrajú, ale ma sklamajú.

940

Ty iba moceš.

Tým sa ti kapusta neomastí.

Ty všetko iba obrehuješ (t. j. gančuješ, haníš; nič ti je nie po vôli; si prieberný).

Udrelo mu z ruky do hlavy. — (Opil sa.)

Udreli dlaň na dlaň, pačku na pačku. (Pojednali sa.)

945

Uhol plecom.

Uňho sa krajciar nesplesneje.

Utri si od toho ústa.

Užil strachu ani prachu.

Už mu z brucha vytlelo.

950

Už sa ty len prežehnaj od toho.

Už sa ty toho viac neztrasieš.

Už sa vychrámal — z biedy, z nemoce.

UŽ si ho odpásol. — (Stratil, premárnil.)

Už to dajedno či zhrdne či ztvrdne, ale je zlé.

955

Už mu uviazol.

Vari mi dakto počaril.

Vari ťa dač vodilo, že si do toho zabŕdol.

V duchu mu šupelo. — (Strachoval sa.)

Veci mu popečadili. — (Seqnestrare.)

960

Veď by som to aj ja neodbehla.

Veď ja tebe na um prídem, len či sa ti ešte sídem.

Veď je to, čo mu oči kole.

Veď on to dobre zavoňal.

Veď sa dák len vypercholíme.

965

Veď tá rada chodí jazyk pásť.

Veď ti vedno kujú!

Veď tu už každé psom smrdí.

Veď ty zmriavkneš! — (Umrieš; zle pochodíš.)

Veď že sa už aj ty voľačím preukáž.

970

V očiach mu slzy zaihraly.

V očiach mu svitlo.

V nose ho zasvrbelo. — (Mrzelo ho.)

V reči si stoj!

V reč ho ľudia vzali.

975

Vre v ňom. — (Zlostí sa.)

Vŕtalo mu to v hlave.

Všelijak klučkoval, ale sa mu ten veru nedal nadať.

Všetko mu do hrdla pchá.

Vydala sa, iba čo si slobodu zaviazala.

980

Vy dva sa povaďte a mňa ubite.

Vygniačilo, vygniavilo ho, že dýchať nemohol.

Vyhryzli ho z domu.

Vykrúca, vytáča tak nitku.

Vykúrili ho z domu. Odkúril ho od seba.

985

Vyznám sa úprimne, že sa v tej veci nevyznám.

Vzal päty na plecia.

Vždy len svoje hudie.

Zakúsil do zeme. — (Umrel.)

Zamieľa, ako by ho omelom dobil.

990

Zamočil si ma, ale ti bude na duši.

Zarezať sa dakomu do srdiečka.

Zariekol sa od toho.

Za rozum sa lapil. Chytil sa rozumu.

Za sebou ho vodí, — vodácka. — (Klame ho.)

995

Zaspi hlad, vyspíš dva.

Za svet by mu vôľu nezlomil.

Za tým šuhajom dievčatá len tak lipnú.

Za ušima sa škrabať.

Zaviazal sa mu svet. — (Zle sa oženil, zamiloval.)

1000

Zavesil si on to na nos.

Zavrtelo mu to modzgom.

Zbehla ma tá suka, ale ju už puká.

Z boka na bok sa opála — nemocný, opilý.

Zdúpnel, zdrevenel od ľaku.

1005

Zima nás prikvačila.

Zima šibe, že len tak páli.

Zkapal, akoby ho nikdy nebolo bývalo.

Zkapal, ako keď nadutá z bielku (t. j. z bielej mydlovej peny) guľka prskne.

Zmenil sa mu svet.

1010

Zmrznul od strachu.

Zo sveta odšatriť, zkántriť.

Zpoza buka prikvitol.

Z rozumu sa pohnul.

Zrútil sa, len tak zem zdunčala.

1015

Z úst sa mu jed, ako z peci plameň, sypal.

Zvŕca kyjom, len tak povetrie cvendží.

Z vysoka si rúbeš a nízko ti padá.

Žena sa cíti. — (Samodruhá je. Hovoríme tiež: V inom spôsobe je.)

Príslovky

A čiby si večne hoden bol!

1020

Ako mu to skladne ide. — (Wie er dass schön versteht. — Dass reimt sich ihm.)

Aký zvonká, taký z dnuká. — (Durch und durch ein Schelm.)

Bolo, bolo; ale neveselo.

Bolo, bolo; ale neviem kedy.

Bolo ver kdesi, kedysi.

1025

Či takto, či onakno; len je to naopak sveta.

Čo darmo, to darmo.

Čo len živé, chcete. — (Všetko.)

Čo môžeš dneská urobiť, neodkladaj na zajtra.

Dobre lebo nebárs.

1030

Dúpkom mu vlasy hor stávajú. — (Hnevá, bojí sa veľmo. — Snad etymologičnejšie dubkom t. j. pravo do hora ako dub.)

Hrdo si vedie. — Nízko si vedie. — (Pyšný. — Skromný.)

Hybaj, kade ľahšie!

I ten má hore nosom dierky. — (Horenos je. Pyšný, popudlivý je.)

Jak živ, — jak živo to nebude, nebolo.

1035

Kde bolo, tam bolo.

Kde čisto, tam pusto. — (Hospodárske porekadlo.)

Klobúčik si na krivo zatláča. — (Hrdý je.)

Kto sa zavčasu ožení, tak akoby včas ráno vstal.

Len tak po chudopaholsky si vedie, — si žije.

1040

My si to len ta po svojsky robíme (t. j. ako sme od dávna zvykly.)

Na čisto — (t. j. cele, úplne) — som zapomnel — premenil sa — uradovaný je — omámený je.

Nemá zplna rozum.

No vidíš, už sme doma.

Oj, on je kde mocnejší, kde lepší ako ty. — (Kde t. j. o veľa.)

1045

O tom — potom!

Zkäde strela von, ztade dnu. — (Začítavanie výstrelu, aby neškodil)

Šakovak mu dudy hrajú. — (Ide mu do plaču. Neveselo mu je.)

Uteká na zlomgrgy.

Zrazky prikvitol. — (Odrazu, neponazdane tam sa stavil.)

Z vysoka si začínaš.

Žije si po hersky. — (Nádherne, v hojnosti.)

Neurčité slová

Coky psom na stranu, chudoba sa žení.

Coky svini do kuchyni.

Coky tebe od toho.

1055

Čuč ti psíčko cíčko! — (Cíčko t. j. mäso, mäsko. Nedostaneš, čo chceš.)

Hutter, futter, šmik do kapsy. — (Hovoria Štiavnickí haviari.)

Naraz hic! na druhýraz nic. — (Hovoria v Nitranskej.)

Tajde mu to šiky miky. — (Všetko mrhá, márni.)

Toľko ho, že to až huj!

1060

To neurobí ani Herko páter.

Vyndeš na mindžáres. — (Zchudobnieš.)

Na nádavok

Nadávky, ktorými si nadávajú, mená si dávajú, prezývajú a posmievajú sa; kliatby, ktorými kľajú, lajú, hrešia, preklínajú iných, zle dakomu povedia, zaprisahávajú sa, dušia sa, veria sa, božia sa; hrozby, ktorými vyhrážajú, zahrážajú sa, zastrájajú sa, duria sa.^[3]

A čoby hromy bily.

A čoby priam čerti lietali.

A čo priam popod oblaky lietať budeš.

1065

A čo sa bude čert po čerte nosiť.

A čo sa čo bude robiť, to neurobím.

A čo sa na kusy potrháš.

Ani môjmu otcovi ho inakšie — lacnejšie — nedám.

A veru ťa vymydlím, ak si ešte nie dosť pekný.

1070

Beda tebe aj tvojej koži, kto sa dostaneš do mojej loži. — (Nápis na klade dedinskej v Novohrade.)

Bodaj naraz duša z teba vyletela.

Bodaj ťa čert vzal, aby ťa vzal doraz dorazučky.

Bodaj tam zcepenel, kde je.

Bodajže si umieral a zasa ožíval.

1075

Bodajže si vykapal.

Bodajže si zkamenel.

Bodajže si stlel na prach. — Zkazu vzal.

Bodajže ťa schytil kat.

Bodajže ťa porantalo.

1080

Buchnem ťa, že ti hneď oči vyskočia.

Bysťu Bohu, kämennému Bohu — (t. j. v kameni vzývanému, predstavovanému?)

Bysťu Bohu, prabohu.

Daj mi, čo nie tvoje; lebo hneď zdrochneš.

Daže teba Parom trestal.

1085

Dočkáš si ho, veď ti ja zahudiem.

Doraz ťa krvavá polievka zaleje.

Diuk ti dušu jiedol. — (Diuk v gemerskej. Znamená kremtoho nemoc, na ktorú ošípané kapú.)

Ej veď ty mne to ešte zaplatíš.

Ešte ja tebe pozrem do očí.

1090

Hneď si Boží!

Hneď ťa prestrelím.

Hneď ťa zo sveta odprevadím.

Hodím ťa, že sa len tak zprplíš.

Horúci Perún do teba uderil.

1095

Hrmeň Bohov do teba páralo.

Choj a vylom grgy.

Iď v čerty, že ťa viac moje oči nevidia.

Kämeň mu do očí.

Keď ťa raz hodím, ak živ viac nestaneš.

1100

Nach ho Parom vezme.

Nach to čert schytí.

Nadám ti do takých a takých.

Nadženiem ti rozumu palicou.

Nakladiem ti, že neuvládzeš.

1105

Namastím ti chrbát. Nak sa z toho miesta nepohnem.

Na moju hriešnu dušu je nie inak. — Na moju vieru.

Na moju kušu je tak. — Nak ma tu čert vezme.

Na moju pravdličkú pravdu sa tak stalo. — Nach do rána nedožijem. Nak som dobrý tu.

Nechoj ta, bo zgrgneš. Veď ty zgrgneš.

1110

Neukáž sa mi ho viac na oči.

Nevoľa ma po ňom. — Nevoľa mi po tebe.

Nevoľa, a to tá zlá, ho metala.

No len, no; veď ty obstojíš.

No, nach ti bude na duši, — na svedomí.

1115

No počkaj, veď ťa ja opatrím.

Okovaná strela do matera.

Otcu Nazareckému ho inak nedám.

Otrepem ťa ako bočku.

Parom do teba. — Parom po tebe.

1120

Parom je v materi.

Parom ma tam po ňom.

Parom mu v košeli.

Parom ti do duši, do srdca.

Perún ťa ubil na skutku, tam kde si.

1125

Počkaj čerte, veď sa ty nebudeš smiať.

Počkaj, naučím ťa po kostole hvíždať.

Počkaj, príde na psa mráz.

Počkajte, veď vás ja premeliem.

Počkaj, veď ty prídeš pod škripec, — na škripec.

1130

Počkaj vtáčik, veď ty sadneš na lep.

Pomora na vás.

Pre pána Jána.

Priam ti červené iskry z nosa vyfrknú.

Prestrieš sa ako si dlhý, keď ťa raz miknem.

1135

Rozbliakneš sa ako smola.

Rozpuklo ťa.

Sedem Bohov v tebe.

Spláknem ťa ako sisla.

Sto hromov ti do rebár.

1140

Sto zrádnikov teba metalo.

Strela ti do duše, — do kuši.

Strela ti do matera.

Tak ťa capím, že hneď jazyk vyplazíš.

Tak ťa prasknem, že zem zahrmí.

1145

Tak ťa šmihnem, že viac nestaneš.

Tak ťa udrem o zem, že zgrgneš.

Tisíc hrmených do teba páralo sa, aby sa páralo.

To je fijalka!

To je kvietok!

1150

Tristo Bohov, prabohov.

Ty bachor, baran, baraný roh, cmuľo, cundroš, čilek (— blaznive tancom sv. Víta posadlý), čudák, daromník, drnaj, dromo, fičúr, frckoš, galgan, goldoš, groňo, gryňo, halapirkoš (— harlekin) hurtoš, chmuľo, chňupák, chroňo, chrt, chrúst, jašťor, jazyčník, ježo, kamas, kapusný hlúb, kľago, kolodej, kostrák, kujon, ľaľo, lecikto, lušták, moriak, murckoš, nekázanec nekázaný, neogabanec neogabaný, obšivkár, odzgaň, pes, poľagan, polpalček, starý poplesnenec, poťmák, potkan, pšocher, rajko, (abo) rojko, rašmák, roháč hrdý, roňo, skydoň, slezák (— Koľpeľ), strapák, strapúň, strigôň, suky syn, sviňúr, svrčok, šibenec, tarandák, ťarbák, žoliak neočatý, zogan, žogan — (sú nadávky či prezývanky, ktoré výlučne alebo aspon najviac len mužskym dávajú.)

Ty bachra, cmuľa, culfa, cundra, čilečka, daromnica, drnda, fľandra, gryňa, halapirka, hojda, hajštra, hojda, hojštra, chňupaňa, jaštorica, jazyčnica, kostra, kľampa, lecična, lojda, lušta, morka, murcka, nekázanica nekázaná, neogabanica neogabaná, ňafľa zaslinená, ošva otrhaná, planieta, poťma, rapaňa, rašma, rádzga, sajha, saňa, sotona (satan — Xantippe), strapaňa, striga, suka, sviňa, šuta, ťapa, taranda, ťarba, tmola, vida vysuhá, výšľa chudá, zola neočatá, žova skrčená a hlúpa, — (sú nadávky, ktoré výlučne len ženským dávajú).

Ty baba, briďota, čoriak zakrpený, čudo, čvarga, divok, drobisk, dúdok, duduk, farahún cigánsky, fijalka, haftoš pažravý, haraburda, haťapa nemotorná, horenos, hrdopisk, kalika, koťuha, komprd, krpec, kvander, kvietok, mosúr, motovidlo, mršina, mumák mumľavý, odkundes, ohava, opica zaškriataná a naničhodná, osol Pána Kristov — (Einfaltspinfel), ostuda, pandrava, papaj, papľuch, papuľa, paskuda, pijavica, pimpeľ nadúchaný, pleťuha, pobehaj potmehúd, prošťa, rangas, rešeto, ryniak, sova neučesaná, (abo) nadurená, šašo, šelma, šepleta, škrata, šmál cigánsky, šmajták, tetivo, tĺk, trlo, truľo, vavrek, zmok umoknutý, žaba, žrút, — (sú nadávky, hneď mužským hneď ženským dávané).

Uši ti poobtínam — ako psu.

1155

Veď si ho ty sberieš.

Vyhasím ťa óžehom.

Vylúznim ťa polenom — (nepáleným popolom).

Vyparím ti kšticu, — käčku.

Vyoflinkujem ťa. — Taký oflinok dostaneš, še sa ti len tak ziskrí v očiach.

1160

Za pačesy ťa zdrapím.

Za ucho ti vylepím.

Zavialo ťa; Porazilo ťa, aby ťa.

Zbesnel si sa.

Zdivel si sa.

1165

Zhor tu ešte dnes.

Zmok ťa vzal.

Zrádza ho vychytila, aby že ho vychytila.

Zrak sa mu do pečene.

1170

Zošialil si sa; aby si sa zošialil.

Ztrasiem ťa ako planú hrušku.

Zvetrel si sa, žeby ti rozum ani na pozajtro domov neprišiel.

Živému Bohu prisahám.

1174

Zlé slovo iba tomu za väzy padá, kto laje, — preklína druhého.