ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Sosbieral a usporiadal: Franko V. Sasinek.

I. Porekadlá

Chudobnému človeku i jedno oko dost.

Chcel sa prežehnať, a vyklal si oko.

Keď ženu ubiješ, jako by si roľu poviezol.

Mohol si si radšie kus jazyka odhryznúť.

Každý vtedy, keď ma kedy.

Neslúžim za podšitie, lež za novô. (Odpovedalo dievča vdovcovi, pýtajúcemu ho o ruku.)

Na jednom koni chleba sa nedorobíš.

Sánka cigánka, a vôz pán.

J vo Viedni ludia biedni.

Vrchy sa neschodia, ale ľudia áno.

Zvesil hlavu, — kriedla.

Opadly mu brka.

O chudobného každý sa otre.

Kto nedočuje, nech sa domyslí.

Na jedny gajdy pýska.

Hlad i šibenice sa nebojí.

Čo kto má v komore, vydáva do kuchyne.

Košela zo saku a gate zo sieti.

Je to stará liška; ťažko sa chytiť dá.

Mnoho ani vôz neunese.

Opilému i pán Boh vyhne.

Jedon šije, druhý páre.

Čo triezvy na srdci má, to opilému na jazyku vypukne.

Chudobnému najskôr z hrnca vykypí.

Opaternosti nikdy nezbýva.

Chudoba cti netratí, a bohatí za chudobného neplatia.

Ja o voze, a ty o koze.

Kto môže kedy, nech robí vtedy.

Panská láska na zajačom chvoste.

Kde nieto správy, nič sa nespraví.

Kde sú Betky tam klebetky.

Ani na vojne všetkých nepobijú.

Proti Bohu nič nemohu.

Holub za holubom.

Malá hŕba pýta viac.

Reči sa hovoria chlieb sa jie.

Trafila kosa na kameň.

Ak nenavaruješ, nenagazduješ.

Dotkla sa šilhava plota (ďaleká rodina).

Plnô brucho učí sa hlucho, a lačnô je nesbačno.

Čo sa mnoho kýva, len sa vykýva.

Zdravie mu dušu honí (t. j. je čerstvý, čulý).

Kto nerád stáva, utre si usta.

Lepší dobrý príklad, nežli písma výklad.

Kto včas ráno vstáva, toho pán Boh požehnáva.

Bieda človeka sjieda.

Nešťastie nechodí po horách, lež po ľudoch.

Kto sa hnevá, nech sa o zem hodí.

Kto mlčí, ten svedčí.

Kde nič, ani smrť nebere.

Aká dostiha taka hostina.

Niet väčšíeho blázna, jako flaša prázdna.

Z ďaleka kradni, a z blízka sa žeň.

Zlá zelina tak ľahko nevyhynie.

Jedna bieda človeku nič neurobí, ak jích len viac nepríjde.

Kto je malému nevďačný, veľkého neni hoden.

Čo hodina to novina.

Vrece sa pre jedno zrno neroztvorí (o viacdetných ženách).

Neprosil sa čert babe, ani ja takej žabe.

Čo na nôž, to za groš.

Vajce chce byť múdrejšie nežli sliepka.

Za dobrô nečakaj, za zlô ťa neminie.

Nekázal sa p. Boh blázniť.

Nevrtaj, rozštiepiš.

Oklam blázna, jako chceš, múdreho, ako vieš.

Čerta neobrátiš, čo ten svet prevrátiš.

Čo sa v srdci varí, zjaví sa vo tvári.

Oči by jiedli, ale brucho nestačí.

S veľkými pánmi neni dobre čerešne jiesť.

S veľkými pánmi neni dobre za prsty sa ťahať.

Priateľ pán Boh a rodina vrecko.

Mus je veľký pán, a nemus ešte väčší.

Kto si svoje neváži, nech po cudzom nebaží.

I vlk sytý i baran celý.

Chlieb so solou a skutok s dobrou vôľou.

Keď zomre stryna, bude jina; keď zomre strýk, nebude nik.

Kto rozumom nestačí, nech kolenom dotlačí.

Bárs i pojde medzi Rusy, i tam za chlieb robiť musí.

Doba dobu najde, čo kraj sveta zajde.

Dvakrat meraj, a raz strihaj.

Lepší jedon múdry nežli bláznov tisíc.

Načo voš kašle, keď nemá plúc? (t. j. chceť vykonať dačo, čo prevyšuje sily)

Vrana vrane oko nevykole.

Kto nemá chuti, ľahko vykrúti.

Komu pán Boh otcom, tomu ľahko do neba príjsť.

I noc má svoju moc.

Lenivá ruka hotová muka.

Pán Boh stvoril volky a čert spolky.

Nech psom trava raste, keď kone podochnú.

I bylka sa darmo nepohne.

Čistota pôl života.

Čo pierka, to dierka.

Z malej vody malé ryby.

Kde jedon „čihi“ a „hota“, tam nebýva dobrá robota.

Kto dobre, sebe dobre; kto zle, sebe zle.

Sila horu láme.

Sytý neverí lačnému.

Dobrý chýr ďaleko ide, ale zlý ešte ďalej.

Kto sa topí, i britvy sa lapá.

V mútnej vode ryby loviť.

Hriech na Uhriech a pokuta v Poľskej.

Pes psu brat.

Pes psa pozná.

Pes psovi najlepše zná blchy vyberať.

Krava, ktorá mnoho ručí, najmenej mlieka dáva.

Prázdny sud najviac hučí.

Na kom psota na tom posmech.

Pre málo ani páni nič nereknú.

Darmo ani pánu Bohu neslúžime.

Kto pri peci sedá, tam druhého hľadá!

Kto je v peci, myslí, že tam všeci.

Lenivý moc chodí, a skúpy mnoho stroví.

Čas platí, čas tratí.

Nič sa tak tajne neplietlo, čoby neprišlo na svetlo.

Čo oko vidí, srdce uverí.

Na rozume si sedeť.

Na koni sedí, a koňa hľadá!

Nedá si pod nosom na kašu fúkať.

Na zajáce s bubny chodiť.

Nahnať dakomu kozy na most (do rozpaku priviesť).

Na ľade ostať, — necháť.

Straku na kole ukázať.

Žobrákovi i kepen brať.

Od jalovej kravy tela vydrieť, — vydrankať — pýtať.

Nehľadeť — nevideť dial od nosa.

Pod nosom si nevideť (svoje chyby nepoznať).

Mať muchy za ušima.

Pohnúť rozumom jako krava chvostom.

Ploty páliť a popol predávať.

Hvezdy čítať (lenošiť).

Hovorí, jakoby peria driapal (zdĺhavo hovorí).

Posadiť nekoho na koňa (chuti dodať).

Dákomu sliny robiť (chuť drážiť).

Capa zahradníkom spraviť.

Slaninu na psa sveriť.

Nekoho mať v žalúdku (hnevať sa na dákoho).

Pchať prsty medzi dvere (vrhať seba do nebezpeče).

Za tenký konec chytať (voliť si len ľahkšie práce).

Oblakov sa lapať (hnať sa za jakúkoľvek pomocou).

S ústy na chrústy prijsť (prijsť s odkázkou, a zabudnúť na ňu).

Kôl z toho plota, — niť z toho brda (spoluviník).

Mať sa jako hrach pri ceste.

Stáť na ničom (viseť).

Tomu otca kozub zabil (má prirodzeného otca).

Dať pozor na zadnie kolesá.

Do osieho hniezda, — medzi osy pichnúť.

Bez prace ani kolače.

Ľahká práca nebýva trváca.

Čo vlčko ham, to je už tam.

Jakô semä takô plemä.

Nebude zo psa slanina.

Nebude z vlka baranina.

Krev neni voda.

Nezvaných hosťov pod stol posadzujú.

Hosť a ryba na tretí deň smrdia.

Neni tak málo, aby nestačilo.

Neni tak mnoho, aby sa neminulo.

Marnotratnému ani bane nevystačia.

Dotial krčiah k studní chodi, dokial sa nezabije.

Jaký pán taký krám.

Jaký otec taký syn, jaké drevo taký klin.

Jaká matka taká Katka.

Lepšie varuj sa nežli neboj sa.

Kto nemá v hlave, musí mať v pätách.

Hlad čertov brat.

Kde je psota tam je hriech.

Kubo robí Kubo jie.

Svojím bere cudzím dáva, nech ho tak Boh požehnáva.

Ako horí, tak sa svieti.

Nová metla dobre metje.

V malom hrnci ľahko sovrie.

Dobrá psovi mucha, keď ju môže dostať.

Čo bláznovi po rozume?

Dakomu preliať olovo (postrašiť dakoho).

Komu neni rady, tomu neni pomoci.

Kam vetor tam plášť.

Obracať kepeň dľa vetra.

Príjsť k zelenej ratolesti, — haluze.

Svieti slnko, ale zubaté.

Ona má klobúk.

2. Podobenstva

Prudký jako strela,

Nahnevaný jako jež,

Srditý jako osa,

Mäký jako hodbáb, — páper,

Horký jako blen,

Tvrdý jako kosť,

Ostrý jako jed,

Tenký jako vlas,

Nestydatý jako pes, — suka,

Otrhaný jako lipa,

Náhlivý jako smrť,

Opilý, jako čík,

Čerstvý jako ryba,

Mokrý jako myš,

Hladný jako vlk,

Mocný, jako buk,

Vysoký jako jedla,

Slobodný jako vták,

Vrtký jako živé sriebro,

Bystrý jako jašter,

Hlúpy jako vôl,

Chlipný jako buják,

Sprostý jako tela,

Blädý jako stena,

Stály, jako múr, — zeď, — hrad,

Hluchý jako drevo, — stena,

Ľahký jako pleva, — pierko,

Studený jako had, — žaba, — ľad,

Slabý jako makový kvet,

Hlasný jako zvončok,

Červený ako ruža, — rak,

Hybký jako trsť,

Samotný jako prst,

Smutný jako vrba,

Hnevlivý jako morjak,

Hrdý jako páv,

Nadutý jako holub,

Zdravý jako Rus,

Biely jako sňah,

Tučný jako pec,

Klebetný jako straka,

Sladký jako mäd,

Drobný jako mak,

Falošný jako líška,

Úlisný jako mačka,

Bojazlivý jako zajác,

Početný jako piesok,

Rovný jako svieca.