ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Diela a uzavretia konventu alebo synody niektorých slávneho uhorského kráľovstva barónov, veľmožov a zemänov, ako aj vyslancov a kňazov augšpurského vyznania, shromaždených z desiatich stolíc preddunajských v Žiline roku Pána 1610, v dňoch 28., 29. a 30. marca.

1. Kor. 14. Všecko slušně a podle řádu ať se děje. Žalm 68, 29. Potvrď, Bože, což jsi mezi námi vzdělal.

My gróf Juraj Thurzo z Betlenoviec, palatín krajiny uhorskej, sudca Kúnov, taktiež oravský, tejže stolice hlavný a dedičný župan, radca Jeho Jasnosti kráľovskej a miestodržiteľ v Uhorsku atď., Peter z Revy, župan stolice turčianskej, majster kúrie a radca Jasnosti kráľovskej a strážca svätej koruny krajiny uhorskej, Ondrej Ostrosith z Giletínca a v Iľave, Mojžiš Szuniogh z Jesenice a v Budatíne, Andrej Jakusith z Vrbovej a na Vršatci, Benedikt Pogrányi, Martin Beniczky, podpalatín krajiny uhorskej, Theodos Sirmiensis zo Súľova, prisediaci tabule Jasnosti kráľovskej a Jur Lehotzky trenčianskej, Jaroslav Zmeškal z Domanovca a Gašpar Ocskay nitrianskej, Ján Maythenyi a Martin Bossányi tekovskej, Ján Ruttkay a Mikuláš Tarnovský turčianskej, Benedik Gyurki a Mikuláš Benkovith zvolenskej, Benedik Pongrácz a Michal Okolicsányi liptovskej, ako i Ján Dávid zo Sv. Petra oravskej stolice; potom Rudolf Maurach a Martin Keszler Prešporku a Ján Sturm Modry, sv. kráľ. miest vyslanci; — taktiež M. Šimon Heuchelin, evanj. cirkve prešporskej kňaz, Florián Duchoň, blahorodej a veľkomožnej panej Kataríny Pálffy, vdovy niekdy osvieteného pána Štefana Illésházyho, palatína krajiny uhorskej atď. atď. dvorný kazateľ z Prešporskej; v mene a v osobách pánov slova B. kazateľov podhorských: Ján Fabricius, Szt. Mihályi hlohovského a Martin Szkacsányi piešťanského, Baltazár Starozvolenský šintavského, Ján Zubenicius zelenického, Ján Ponicenus čachtického a braneckého bratstva a prépošta novomestského, a Zachariáš Gasparides Leszeten; podobne Nitrianskej Alexander Socovinus prievidzký a Michal Petri chrenovský; potom z Nitrianskej Jonáš Černák solčanský; Gašpar Fabricius oslanský z Tekovskej; Eliáš Lány bytčiansky a hornieho okresu trenčianskeho; Samuel Paulinus bystrický a Štefan Krušpier novomestský, Ján Lazicius dolnieho okresu trenčianskeho; Ján Artopaeus košecký, Izák Hodiczkius turňanský, Jur Piskator hradňanský, Pavel Saladinus bánovský z Trenčianskej; Samuel Melikius brezňanský a Eliáš Tornarius ľupčiansky zo Zvolenskej; Andrej Carbonarius svätomartinský a Jur Smidelius svätohelenský z Turčianskej; Christofor Masurkius nemeckoľupčiansky, Martin Mokosinus tepliansky z Liptova, a Mikuláš Baticius veličiansky z Oravy — cirkví seniori a duchovní pastieri, vyslatí s úplnou úpravou a právom rokovať a uzavierať atď.

dávame touto listinou na vedomie všetkým, ktorých sa týka, že keď sme sa na žiadosť a z poverenia tohože osvieteného pána palatína v otázkach doluoznačených, z čiastky totiž i cieľom ustanovenia predstavených alebo superintendentov — keď to zákony a ustanovenia krajiny dopúšťajú — v cirkvách augšp. vyznania v týchto desiatich preddunajských stoliciach, dňa 29. marca roku bežiaceho 1610 tu v meste Žiline sišli a sriadili po mnohom uvažovaní a rokovaní, zbožne a bratsky vzájomne rozmysliac a uvážiac, nakoľko je treba i aby sa predišlo a vyhlo verejným rôzniciam, aby i naše náboženstvo malo svojich predstavených alebo superintendentov, usniesli sme sa na tejto jednote svornosti a vzájomnej shody:

A síce predne: Poneváč týchto desať stolíc má takú rozsiahlosť, že jeden superintendent nemohol by ich ani z ďaleka spravovať, uzavreli sme, aby sa tých desať stolíc na tri čiastky rozdelilo, a aby každá časť mala svojho superintendanta, a to v tomto poriadku: Liptovská, Oravská a Trenčianska dvojctihodného pána Eliáša Lániho; Turčianska, Novohradská, Zvolenská a Hontianska podobne dvojctihodného pána Samuela Melíka; Tekovská, Nitrianska a Prešporská tretieho, tiež dvojctihodného pána Izáka Abrahamidesa, prepošta bojnického.

A keď v tomto kráľovstve sú cirkve nielen maďarského a slovenského, ale i nemeckého národa, ustanovili sme, aby národ nemecký, podobne i maďarský maly svojich dozorcov (inšpektorov),^[1] ktorí si majú s horoznačenými pánmi superintendenstmi dopisovať, a od nich majú byť odvislí. A za takého dozorcu vyvolený je pre nemecké cirkve v stoliciach Prešporskej, Nitrianskej, Tekovskej M. Šimon Heuchelin, slova B. kazateľ prešporský; pre baňské mesta M. Pavel Lentz, štiavnický, a pre maďarské cirkve v stoliciach Prešporskej, Nitrianskej a Tekovskej Štefan Kürti, sereďský slova B. kazateľ. Ďalej ustanovené, aby seniori a dekáni v jednotlivých dištriktoch alebo diecézach, ktorí s nami vo vyznaní súhlasia, na spôsob predtým obyčajný, ostali v úrade. A keď by pre isté a zrejmé príčiny úrad opustili, majú sa na ich miesto iní vyvoliť, a síce osoby na to spôsobné, vynikajúce učením, nábožnosťou, vážnosťou a životom bezúhonným.

Čo sa toho týka, že keď by jeden zo superintendentov (ako všetci sme smrteľní) umrel, alebo sa presťahoval do druhej stolice, patriacej pod druhého superintendenta: ustálujeme a uzavierame, aby druhí dvaja superintendenti, s predbežným vedomím tých stolíc, v ktorých bol predstaveným zomrelý alebo inam povolaný superintendent, ustálením a vyhlásením spoločného usrozumenia a hlasov, v určenom termíne, mohli vyvoliť a ustanoviť druhého, na taký úrad súceho superintendenta.

O odmenách týchže superintendentov mimo dôchodku katedratického a poplatkov kostolníckych, majú sa vyzvať bratstvá a výš označené stolice, aby aj ony z nábožnej horlivosti a oddanosti i štedrosti k cirkvi Pánovej a jej slova B. kazateľom niečo stáleho určili a uzavreli.

Konečne čo sa týka prác a povinností a iných zákonov, vynesených ako pre samých superintendentov a inšpektorov, tak i pre seniorov a slova B. kazateľov, ustálili sme nasledovné:

I. Superintendenti, dozorcovia a seniori nech si dajú všemožne záležať, aby čistým pravoverným učením, a bezúhonnosťou života i mravov, čím hlbšie dosiahli pravidlo, predpísané sv. Pavlom apoštolom (I. Tim. 3.) biskupom, aby tak mohli svietiť svetlom ostatným pastierom a stádu, — aby v tom prípade, jestli by ináč činili, naše náboženstvo nebolo vohnaté do zlého chýru a aby nebol našim protivníkom zavdaný podnet hanobiť nás.

II. Nech navštevujú cirkve každoročne alebo sami, nakoľko to budú môcť, alebo skrze svojich seniorov, keď by boli alebo chorobou, alebo nevyhnuteľným nešťastím prekazení. A keď by jednotlivé cirkve navštíviť nemohli, vynasnažovať sa budú, aby každoročné kňazské shromaždenia, ktoré bývajú v januári a februári, tak zariadili, aby mohli byť na nich sami prítomní. Tak budú môcť napomáhať diela bratov, rozsudzovať prednesené pády, poznávať stav cirkví, zachovávať kázeň (disciplinu) a svoj plat vyzdvihovať.

III. Na návštevách (vizitáciach) nech vyšetria, čo, akým spôsobom a ako verne vyučujú slova B. kazatelia? Či prídŕžajú ľud k modlitbám a katechizácii? Či žijú nábožne, striezlive a čistotne? Na vzájom či sa ľud chová k pastierovi vďačne a úctivé? Či platí, čo je farám ustálené? Či sa stará o budovy chrámov, fár a škôl? Podobne nech vyšetria: akých cirkve majú učiteľov a čo a ako učia mládež? Kazateľov mladých, duchom spozdilejších, budú zkúšať a budú nástojiť, aby prospievali v učení a mravoch a budú ich odporúčať učenejším. A všetko budú sa snažit napraviť dľa svojej vážnosti a obozretnosti a priviesť k poriadku pri pomoci seniora patričnej slolice a bratsva.

IV. Povolaním súperintendentovým bude všetky dôchodky kostolov, fár, škôl, ako zeme, lúky, mlyny a podobné, s cirkevným rúchom a klenotami, verne popísanými, chrániť, a pečovať, aby sa nič neztratilo, neodcudzilo, ani neumenšilo. A keď by také zeme, lúky, mlyny, majetky boly zaujaté, nech požiada politickú vrchnosť.

V. Kazateľov cirkví a učiteľov škôl majú dľa zákonov brániť proti každému bezpráviu a pohaneniu: za to budú totiž od nich plat dostávať, ku ktorej veci potrebné budú súdy a zákonné vyšetrenie.

VI. Nech ustália a zachovajú vo všetkých takto spojených cirkvách rovnakosť obradov a výkonov, vyjmúc jedine kamžu (k užívaniu ktorej, ako k veci nevýznamnej, nevidelo by sa radným pre isté a zrejmé príčiny pánov maďarských kazateľov nútiť). A to sa ináč nedosiahne, ako vydaním jednej a tej istej Agendy. O svätení sviatkov, ktoré majú sa zachovávať, už predtým jesú ustanovenia bratství.

VII. Superintendentovo povolanie bude kandidátov sv. bohoslovia, ktorí sú vekom a bezúhonnosťou života na to súci a sú z toho okolia (diecézy), alebo budú doňho povolaní, s pritiahnutím najbližšieho inšpektora a seniora i niekoľko súsedných farárov, zkúšať, a keď ich za súcich uzná, vysvätiť na svätý úrad cirkevný dľa poriadku cirkve vittemberskej, a prepúšťať so svojím a bratov svedectvom, a, čo je najhlavnejšie, zaviazať ich na čistotu učenia a poslušnosť k zákonom. Jestli by niektorý pre rozšírenie svojich vedomostí, alebo aby videl kraje, alebo aby si nadobudnul kníh, chcel výnsť do Vittembergu alebo na inú niektorú akademiu augšpurského vyznania, obsaženého v Knihe svornosti, a tam sa dať vysvätiť, nech mu je to dovolené; len nech sa to deje bez predpojatosti alebo pohŕdania domácich superintendentov. Ale prv než chcejú ta odísť, musejú mať zákonné povolanie, skončené zkúšky a musejú byť opatrení odporučením superintendentov, alebo inšpektorov. Každý však superintendent má písať soznam (protokoll) vysvätených (ordinovaných); a vysvätenými byť majúci musejú na každý pád podpísať Knihu svornosti; ináč ani nemajú byť pripustení k ordinácii.

VIII. V otázkach a prípadoch, zákonne patriacich k prehliadnutiu (vyšetreniu) superintendentov, keď bude toho potreba, nech sa pripoja politické, znalé práva osoby, pozvané skrz pánov superintendentov, ale nie interessované, alebo príbuzenstvom a pokrevenstvom spojené.

IX. Pravoty väčšieho významu, ako nepravého učenia, cudzoložstva, a iných neobyčajných hriechov, pozdvihnuté proti niektorému kňazovi, diakonovi a učiteľovi, nech sa predostrú superintendentovi; ten nech svolá z ktoréhokoľvek bratstva, patriaceho pod jeho správu, mužov výtečných a zvlášte práva znalých politikov; tí nech záležitosť pilne prezkúmajú a usvedčeného u priestupku, dľa akosti viny, pozbavia hodnosti kňazskej a vylúča, plat mu odnímu a oddajú ho vrchnosti politickej na potrestanie. Menšie iné veci majú sa predložiť inšpektorom a seniorom, aby ani vážnosť seniorova neutrpela štrbiny, a aby ani superintendent nebol množstvom pravôt obsypaný.

X. Kňaz, na niektorú faru povolaný, má sa najprv predstaviť superintendentovi, inšpektorovi, alebo istotne seniorovi tejže stolice, keď by bol superintendent ďalej vzdialený, a to jedine z tej príčiny, aby dosvedčil svoj súhlas v živote a v učení, a či má zákonné povolanie.

XI. Keď by alebo žalobník alebo posúdený nechcel byť spokojný s rozsudkom a výrokom seniora a jeho dekánov v tom bratstve, ku ktorému patrí, a keď by sa odvolal na superintendenta, má superintendent toho miesta odpisy písem a výroku od patričného seniora požiadať a vyšetriť, či bolo súdené správne alebo nie. Jestli vidí, že bolo súdené správne a spravedlive, nech potvrdí výrok; jestli by ale videl, že sa niečo ešte žiada, má vec znovu dať preskúmať v tom istom bratstve, s privolaním, ak by bolo treba, z druhého bratstva mužov v súdení zbehlých a spoľahlivých. Ďalej appellovať nech je nie dovolené, a útraty znáša posúdená stránka.

XII. Slova B. kazateľov, svojmu dozoru sverených, superintendent nech nespravuje a nesúdi podľa privátnej chúťky a osobnej mienky, ale dľa zákonov. Zatvrdilých, keď by po jednom lebo druhom napomenutí zatvrdile nechceli a odopierali poslúchať, nech vyobcuje, sdeliac to prvej miestnej politickej vrchnosti, inšpektorom a seniorom, a keď by mali nejaký úrad, nech ich zhodí.

XIII. Keď niektorý kňaz má byť na prosbu niektorého žalobníka predvolaný, žalobník obdržiac od superintendenta predvolanie, nech ho prinesie k svojmu seniorovi alebo inšpektorovi, ktorý nech prostredníctvom jedneho lebo druhého slova B. kazateľa vykoná predvolanie.

XIV. Poneváč sa často stáva, že superintendenti, inšpektori a sami kazatelia bývajú od niektorých urážaní, a potrebujú ochrancov, preto nariaďujeme, aby superintendent, alebo inšpektor, alebo farári, skrze niekoho urazení, požiadali v stoliciach politickú vrchnosť, najprv domácu, a potom, jestli by bolo treba, i vyššiu, a nech poprosia od nich pomoc: a tie vrchnosti nesmejú im nijak ochrany odopreť.

XV. Keď niektoré bratstvá majú svoje súkromné výsady, alebo nejaké predpráva a svobody, jestli neprotivia sa pravému náboženstvu a týmto prítomným ustanovizňam, nech ich v ich úžitku superintendenti ponechajú.

XVI. Aby sa toto všetko prednesené čím mocnejšie udržalo a zachovalo, tíže páni superintendenti, po slávnostnom, verejnom, v tejto cirkvi žilinskej do úradu uvedení, zložili prísahu na spôsob, ktorý sa má i v budúce časy, keď to potreba bude vyžadovať, zachovávať.

Prísaha

Ja N. N. slova B. kazateľov v stoliciach N. superintendent, prisahám pred tvárou večného Boha, Otca, Syna a Ducha svätého, a sľubujem, že v živote svojom, verejne i súkromne, nijaké iné učenie nebudem učiť a napomáhať, jedine, ktoré je obsažené v Písmach prorockých a apoštolských a ktoré je složené vo vyznaní augšpurskom, v Augšpurgu cisárovi Karolovi V. roku 1530 predloženom a ktoré sa potom vo Formuli svornosti obsažené nachodí. Pilne a prísne budem bedliť a starať sa, aby toto vyznanie i páni seniori i páni slova B. kazatelia, mojej péči sverení, vyznávali a učili. Pánom farárom cirkví a celému stádu, mne podriadenému, budem sa usilovať pomocou milosti Ducha svätého, byť takým predstaveným, ako sa svedčí na dobrého a verného pastiera duší a slova Božieho kazateľa. Usilovať sa ďalej budem zachovávať zákony, ktoré predpísané sú i duchovným jednotlivých kontubernií, stolíc a dištriktov, i mne v tomto úrade superintendenta, a budem sa starať, aby i od všetkých i jednotlivých, pod môj dozor patriacich, boly zachovávané a nasledované. Toto všetko chcem zo všetkých svojích síl plniť, k čomu nech mi dopomáha Boh Otec, Syn i Duch svätý, a moja kresťanská viera. Amen.

Pre vierohodnosť a večnú platnosť tohoto všetkého uznali sme za dobré túto našu listinu, zvyčajnými pečaťami a podpismi našími stvrdenú, vydať a v známosť uviesť. — Dialo sa a dané v horoznačenom meste Žiline dňa 30. marca roku Pána 1610.