ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Kto bedlive prečíta tieto ustanovenia žilinskej synody, presvedči sa a uzná, že neobsahujú ničoho, čo by sa nesrovnávalo s Písmom svätým, čo by odporovalo zákonom krajinským, alebo čo by urážalo cirkev rímsko-katolícku. Je v týchto zákonoch žilinskej synody obsažené len to, čo pravdive vyslovil gróf Thurzo, keď na obranu týchto zákonov riekol: My sme na synode neurobili ničoho, jedine čo slúži ku cti a zvelebeniu všemohúceho a dobrotivého Otca nebeského, k spaseniu naších duší, a k ochrane našej viery, a čo sa týka sriadenia cirkví, sjednotených na základe augšpurského vyznania.

A predsa aký vztek a odpor vzbudila táto synoda na strane katolíckej! Kardinál i arcibiskup ostrihomský Fraňo Forgách videl v žilinskej synode veľké nebezpečenstvo pre katolícku cirkev a preto už v apríli toho istého roku vydal spis, v ktorom protestuje príkre a rozhorčene proti všetkým ustanoveniam synody, lebo vraj tie ustanovenia odporujú krajinským zákonom, svobode cirkve, svätým kánonom, áno i samým prikázaniam Božím, a preto že sú neplatné. Rozhorčene žaluje sa, že palatín touto synodou uviedol nebezpečnú novotu, lebo je nie oprávnený, bez vedomia a vôle arcibiskupa svolávať synodu, na ktorej je reč o cirkevných veciach a osobách. Superintendentov menuje larvami (maskami) biskupov, ktorí vážnosť rímskeho duchovenstva znižujú a v cirkvi roztržky spôsobujú. Vyzýva tedy biskupov, prepoštov, opátov, archidiakonov a farárov, aby odporovali tomuto cirkvi hroziacemu nebezpečenstvu. Tento protest dal arcibiskup pribiť na dvere prešporského chrámu, ale dal ho i vytlačiť a rozšíriť.

Rozumie sa, že spis arcibiskupov vyvolal medzi evanjelikmi veľké vzrušenie. Superintendent Abrahamides a inšpektor prešporský Heuchelin poslali výtisk spisu toho palatínovi Thurzovi, v sedmohradských stoliciach meškajúcemu. Thurzo koncom mája zo Satmáru odpísal superintendentovi, že spis prijal a v súkromnom liste svojom vyslovuje sa veľmi ostro a rozhodne proti nemu a jeho pôvodcovi Forgáchovi. Pes — píše — je na to, aby brechal, a ani nevie iné, len brechať. Každý vták spieva, ako mu jazyk narástol a po tom sa i poznáva. Tak ani naši protivníci nikdy neprestanú proti nám, ako nepriateľom pokoja, krajiny a zákonov, štekať, ani teraz, ani budúcne. A keby mohli, iste by nás vyničili a do pekla poslali. Ale ako sa rytiersky kôň neobzerá na brechot psov, tak nedbáme ani my na ich exkommunikácie, ktorými nás chcú vytvoriť z kresťanskej cirkve; my opierame sa na svoju vieru, že nás Boh vzdor ich nesnášanlivosti, pýche a tyranstvu, vzdor ich úkladom a podvodnému počínaniu chráni a obraňuje… Konečne Thurzo odkazuje Abrahamidesovi a Heuchelinovi, aby očakávali jeho návrat. Ale si želá, aby superintendenti, inšpektori a seniori s pomocou niektorých učených svetských mužov napísali obranu proti spisu Forgáchovmu a aby mu rukopis poslali. On že ho dá vytlačiť a postará sa o jeho rozšírenie. To sa i stalo. Obranný spis vyšiel tlačou v Košiciach r. 1610 pod názvom: „Apologia pro synodo Solnensi ejusque constitutionibus“.

A medzi tým žilinské zákony, ktoré palatín Thurzo mocou svojou palatínskou potvrdil, neostaly mrtvou literou na papieri, ale všade budily rezký život. Pod ochranou horlivého palatína, povedomé zákonom zabezpečeného práva, bratstvá (kontubernia = senioráty) započaly sa samostatne sriaďovať, vynášaly sa zákony, pravidlá, užitočné pre život cirkevný ustanovenia.

Superintendenti na všetky strany povzbudzovali, dávali úpravy. A pri tom pilne a svedomite navštevovali cirkve sebe sverené. Zvláštnu starostlivosť venovali zakladaniu a sriaďovaniu škôl, a to nielen počiatočných, ale i vyšších. A aby bolo z čoho učiť, superintendent Láni prezrel rozličné preklady a osnovy Lutherovho katechismu a ustálil novú, správnu osnovu. Knižku venoval Thurzovi a jeho manželke, ktorí dali katechismus vytlačiť a uviesť do škôl. — Na tento katechismus oborilo sa katolícke kňazstvo, habalo a pálilo ho, takže už r. 1634 nebolo tejto požehnanej knižočky.

Preto v tento rok vydal Daniel Pribíš nové vydanie, ktoré tvorilo základ ďalších vydaní.

Veľká dôležitosť žilinskej synody dokazuje sa i v tom, že jej zákony staly sa smerodajnými i budúcim synodám. Tak menovite synoda v Spišskom Podhradí r. 1614 len s malými dodatkami prijala úplne zákony žilinské, a synoda v Ružomberku r. 1707 v mnohom sa na ne odvoláva.

Máme tedy za čo pripomínať si a žehnať pamiatku znamenitých a v pravde Božích mužov, ktorí dielom v Žiline vykonaným položili pevné základy osamostatnenia a sriadenia cirkve evanjelickoluteránskej v Uhorsku.

Ale máme i dôvod a pohnútku nasledovať ich vieru, horlivosť, príklad, a tak zachovať, uctiť si i veľadiť drahé dedictvo, ktoré nám zanechali.

Ó by pamiatka pamätnej synody, svätená tohoto roku po jednotlivých sboroch i veľkých shromaždeniach, zanechala stopy požehnané roznietením nového života k sláve Trojjediného Boha, k zvelebeniu cirkve Kristom draho vykúpenej a k spaseniu veriacich!

A na závierku ešte jedno, čoho maly by si všetky naše cirkevné kruhy povšimnúť zvlášť v dnešnie naše prevrátené časy.

Synoda žilinská, pod vedením námestníka kráľovského, pri spolupôsobení svornom veľmožov, zemänov a duchovných osôb, dala sborom evanjelickým také sriadenie, aby ani jeden jazyk nebol ukrivdený. Pre všetky tri národy (keď tak chcete) národnosti, ustanovila predstavených, starala sa rovnako o všetkých.

Túto spravodlivú snahu pekne vyslovil superintendent mučedlník Daniel Krman v latinskom verši, ktorý dal vytlačiť vo vydaní zákonov synôd žilinskej, spišskopodhradskej a ružomberskej, vyšlom v Žiline r. 1708 u Vilhelma Kaudera.

Verš ten na pamiatku i tu podávame.

Smysel po slovensky:

Žiline pripojilo sa Podhradie, obom Ružomberok, poriadkom, zákonom a svätým náboženstvom. Slovenský nemeckému pripojil sa i národ maďarský. Čo môže byť krajšie, než keď sa títo traja spoja? Nemec prispeje cirkvi vkusom, Slovák umom, Maďar silou, nielen menom, ale ešte viac skutkom. A dokladáme z tohože vydania i veršík latinský J. Z. (akiste superintendenta Jakuba Zablera), tiež akoby za heslo postavený:

To znamená:

O dvoch najvynikajúcejších mužoch žilinskej synody: Lánim a Thurzovi možno sa viac dočítať v spise Jána Mocku: ELIÁŠ LÁNI, PRVÝ EVANJELICKÝ SUPERINTENDENT. — Dostať u spolku „Tranoscius“ v Liptovskom Sv. Mikuláši za 40 h., poštou 45 h.