ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Oľga Feldeková: Poviedky

Doslov

Oľga Feldeková sa nemôže sťažovať na nedostatok slávy. Od chvíle, ako sa stala múzou a manželkou Ľubomíra Feldeka, poznajú ju dôverne všetci čitatelia jeho diela. A nielen jeho. Sympatická postava Oľgy sa mihne v nejednej knihe Rudolfa Slobodu. Oľga Feldeková nechýba ani medzi zobrazenými účastníkmi záhradnej slávnosti na obraze Albína Brunovského Lovely Day. A kto by ju nepoznal z obálky Modrej knihy rozprávok? Pred touto „múzoslávou“ však celé desaťročia ustupoval do skromného tieňa fakt, že Oľga Feldeková je aj spisovateľka. Všetko zlé je aj na niečo dobré: museli prísť deväťdesiate roky (ktoré boli pre Ľubomíra Feldeka skôr zlé ako dobré), aby si kultúrna verejnosť uvedomila, že aj jeho žena je celkom nezávislá tvorivá osobnosť.

Najprv to bol v roku 1995 jej herecký výkon v hlavnej úlohe hry Teta z Prahy v pražskom divadle Labyrint. Potom cyklus Neodoslaných listov, ktorý publikovala v pražskom mesačníku Slovenské listy — mnohí neznámi čitatelia jej na tie listy vtedy odpovedali a aj ich knižný úspech v roku 1999 bol jednoznačný. A napokon sa objavila Oľga Feldeková na obrazovke Markízy v relácii SEDEM s r. o. ako rovnocenná rozprávačka a zabávačka po boku takých osobností ako Milan Lasica a Július Satinský.

No nie iba táto nová verejná a mediálna podoba je dôvodom, aby sme sa znova začítali aj do jej starších poviedkových kníh. Keď to totiž urobíme, hneď zistíme, že tie knihy barličku starej ani novej popularity nepotrebujú. Samy sebe sú najlepším odporúčaním.

Oľga Feldeková debutovala knižne nevydanou novelou Prvé lásky (1967, vyšla iba na pokračovanie v časopise). Na tejto novele absolvovala svoje „učňovské roky“ a vstúpila na slovenskú literárnu scénu už zrelým poviedkovým cyklom Sťahovanie na mieste (Smena, 1976). Nasledovala kniha pre deti Rozprávky pre dievčatko (Mladé letá, 1978) a ďalšia poviedková kniha Dievča a šťastie (Smena, 1979). Jej dosiaľ najrozsiahlejšou prácou je román Veverica (Slovenský spisovateľ, 1985). Jednotlivé prózy alebo výbery z jej próz i román Veverica vyšli potom v preklade do viacerých jazykov (angličtina, nemčina, maďarčina, čeština). Veverica slávila úspech aj ako vzorový text na londýnskej konferencii o slovenskom magickom realizme. Za zmienku stojí, že bola preložená aj do ruštiny a mala vyjsť ako súčasť veľkej antológie slovenskej baladickej prózy — zasiahla však cenzúra a na moskovskom veľtrhu 1988 úradník, ktorý podpisoval medzinárodnú zmluvu, túto novelu z antológie vyradil.

Vstup Oľgy Feldekovej na literárnu scénu nadšene uvítal aj najprísnejší nonkonformný kritik tých čias Viktor Kochol, ktorý skonštatoval, že „od Timravy nemala slovenská ženská próza talent s takým sviežim a pritom neľútostne presným pohľadom na svet“. Odstup času tento jeho názor potvrdzuje: hoci väčšina týchto próz vznikla v obmedzených podmienkach totality, necítiť z nich nijakú poplatnosť, nijakú kapituláciu pred neslobodou. Prozaická hlušina, vznikajúca v tých časoch, je dávno zabudnutá — no prózy Oľgy Feldekovej môžeme s nezmenšeným pôžitkom čítať znova a znova.

Ivan Panenka

Životopisná a edičná poznámka

Oľga Feldeková sa narodila 28. marca 1943 v Martine, vyrastala však na hornej Orave, v Tvrdošíne. Aby po maturite v Trstenej (1960) mohla pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu, musela v rokoch 1960—1961 najprv pracovať ako robotníčka v Tesle Orava v Nižnej nad Oravou.

Štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského ukončila roku 1967. Potom pôsobila na voľnej nohe (čo inak znamená aj, že porodila a vychovala päť detí). V rokoch 1978 —1982) pôsobila externe ako redaktorka Nového slova mladých a zostavila dve antológie mladej slovenskej prózy (Na večeru budú štvorlístky, Doska na kolesách).

Po zániku Nového slova mladých sa stala dramaturgičkou Slovenskej filmovej tvorby (1982—1990).

Od roku 1990 je opäť „na voľnej nohe“.

*

Sťahovanie na mieste (knižný debut Oľgy Feldekovej) vyšlo vo vydavateľstve Smena v roku 1976. V tom istom vydavateľstve vyšla v roku 1979 aj jej ďalšia poviedková kniha Dievča a šťastie. Tretí cyklus jej poviedok, Neodoslané listy, bol pôvodne súčasťou knihy Svet je aj inde (Cyrano, 1999), vydanej v Prahe spoločne s Ľubomírom Feldekom.

Všetky tri cykly preberáme do tohto vydania kompletne. Doplňujeme ich o poviedku Keď muži jubilujú, ktorá vznikla v roku 1986 — vtedy ju však nebol ochotný uverejniť nijaký slovenský časopis.

I. P.