Príhody a skúsenosti mládenca Reného (Prvý diel)

RENÉ MLÁĎENCA PRÍHODY A SKÚSENOSŤI – dvojzväzkový osvietenský výchovný román, ktorým J. I. Bajza vyjadril svoju podporu reformám Jozefa II.

Obsahom je Reného cesta za poznaním, čo predznamenáva už samotné meno hlavného hrdinu (znovuzrodený, resp. znovunájdenie svojej minulosti).

Je to vôbec prvý román v slovenskej literatúre, ktorý navyše zohral dôležitú úlohu pri riešení otázky slovenského spisovného jazyka.

Prvý diel románu možno charakterizovať ako typický dobrodružno-sentimentálny cestopisný román, s výraznou náučnou tendenciou. (Tento typ románu bol v európskej literatúre známy už od 17. storočia.) Opisuje zážitky z cesty po svete, ako ich zažil René, syn benátskeho kupca, spolu so svojím pomocníkom Van Shiphoutom, keď hľadal svoju sestru Fatimu. René prežíva množstvo exotických príhod, dobrodružstiev, stroskotá na mori, dostáva sa do otroctva a podľahne vášnivej láske k muftiho dcére Hadixe. Napokon nachádza nielen sestru, ale aj matku. V závere prekvapivo opúšťa svoju lásku a odchádza na ďalšiu cestu, aby spoznal svoje povolanie.

Zatiaľ čo prvý zväzok má ťažisko vo vymyslených dobrodružstvách hlavného hrdinu, druhý je výsledkom bystrého pozorovania konkrétnej skutočnosti. Je zameraný výlučne výchovne a kriticky. René, ako nezaujatý cudzinec, v ňom nielen opisuje, ale aj súdi život na Slovensku. Výrazne satiricky vykresľuje konkrétne obrazy zo života, ktorými poukazuje na hlavné problémy a prežitky spoločnosti, napr. poverčivosť, prázdnu pompéznosť náboženských úkonov, spôsoby žobravých mníchov, alkoholizmus, biedu a majetkové rozdiely a i. Za jednotlivými obrazmi cítiť konkrétne reformné nariadenia Jozefa II. Považuje sa za nielen najodvážnejšiu, ale aj umelecky najpôsobivejšiu kritiku vtedajšej doby.

Prvý zväzok dostal imprimatur viedenskej cenzúry už 11. novembra 1783 a vyšiel v polovici roku 1784. Druhý zväzok však mal veľmi podobný osud ako Bajzova prvá básnická zbierka Rozličné verše. 28. mája 1785 dostal síce imprimatur viedenskej ústrednej cenzúry a bratislavský typograf Landerer ho začal okamžite sádzať, no konzistoriálna rada rozhodla, aby sa zamedzilo vydaniu tohto „na mnohých miestach pohoršujúceho diela“. Zachovali sa len dva nedotlačené exempláre.