Zrada

Vychodí mesiačik
spoza sivých holí:
ja, čo len naň pozriem,
duša ma zabolí.

Bodaj si bol, bodaj,
spadol z toho neba!
Dala mne moja mať,
mesiačku, pre teba. —

V našom dvore lipa,
pod lipou lavička,
už k nám šuhaj chodí,
ešte som maličká.

Jaj, bože môj, bože!
Akáže to vina,
čo sa so šuhajom
pobaví dievčina?
Šuhaj a dievčina, —
dva holúbky v páre;
spolu sedajú si
na jednom konáre;

spolu si lietajú
po zelenom háju:
jaj, bože, či preto
i oni hriech majú?

Načo si, mesiačku,
spoza mraku blysol,
keď ma šuhajíčok
kolo bočku stisol?

Moja mať nespala,
oblokom hľadela;
a mňa so šuhajom
pod lipou zazrela:

Bodaj si bol, bodaj,
spadol z toho neba;
dala mne moja mať,
mesiačku, pre teba.