Samo Chalupka

Základné vzdelanie získal doma v Hornej Lehote od otca — učiteľa a kazateľa, od roku 1821 študoval na nižšom gymnáziu v Šajavskom Gemeri, na lýceu v Kežmarku a na gymnázium v Rožňave, od roku 1827 na bratislavskom evanjelickom lýceu. Tu sa stal spoluzakladateľom študentského samovzdelávacieho spolku Společnost česko-slovanská a prispel aj do prvého zborníka bratislavskej mládeže v tridsiatych rokoch, almanachu Plody (1836).

V roku 1830 sa ako dobrovoľník zúčastnil poľského povstania proti ruskej vláde, kde bol ranený. Štúdium dokončil v roku 1834 na evanjelickej teologickej fakulte vo Viedni. Ako farár krátko pôsobil v Chyžnom a Jelšavskej Teplici, od roku 1840 až do smrti vo svojom rodisku v Hornej Lehote.

Chalupkovo básnické dielo sa v slovenskej romantickej literatúre vyznačuje viacerými „naj“: považuje sa za neobyčajne ucelené, vyhranené, tvárne jednotné a umelecky vyrovnané; hoci je rozsahom neveľké (tvorí ho dvadsaťpäť básní v slovenčine a desať „českých“ prvotín), kontinuálne sa rodilo v priestore takmer piatich desaťročí; vyniká zvláštnym spôsobom básnickej tvorby.

Svoje prvotiny síce autor uverejnil už v roku 1836 (v almanachu Plody), no v štyridsiatych rokoch sa prejavil iba výnimočne — dvoma básňami v časopise Orol tatránsky (Syn vojny — v Spevoch vyšla pod názvom Kozák; Jánošíkova náumka, známa ako Likavský väzeň) a jednou vo Fejerpatakyho Pozorníku (Hroby milencov — v Spevoch pod názvom Zabitý).

Ďalšie publikoval časopisecky až v šesťdesiatych rokoch (Valibuk, Junák, Boj pri Jelšave). V roku 1868 vydal jedinú zbierku svojej poézie pod názvom Spevy. Zahrnul sem celú svoju tvorbu, vrátane viacerých variantov pôvodne českých piesní (Smutek, Hore hájom, dolu hájom, Žiaľ a i.).

Žánrovo-tematická skladba je zbierky je pomerne pestrá, zahŕňa básne s ľúbostnou tematikou (Sen), vojenské, hrdinské a zbojnícke témy (Kráľohoľská, Junák), v ktorých nachádzame ohlas na slovenské folklórne piesne i ukrajinské a srbské junácke piesne, historické a baladické témy (Muráň, Turčín Poničan).

Spevom sa zvykne pripisovať isté „oneskorenie“ za literárnym vývinom, no prijatie zbierky a jej význam v dobovom literárnom kontexte ukazujú opak: významová jednoznačnosť a výrazný heroický tón poézie aktuálne odrážali pocity nových národných ideí tohto obdobia a súčasne pripomínali revolučné nálady zo štyridsiatych rokov. Pomalá a zdĺhavá „básnická genéza“ jednotlivých básní súvisí s Chalupkovou netradičnou tvorivou metódou: námety dlho nosil a spracovával v hlave, zhromažďoval k nim početný materiál a až v konečnej podobe ich položil na papier. Všetky svoje básne preto vedel naspamäť a s obľubou ich pri rôznych príležitostiach recitoval.

Takmer všetky Chalupkove básne majú historické pozadie, čo pre autorových súčasníkov znamenalo, že oživovali (dnes by sme povedali skôr „projektovali“) dávnu a slávnu minulosť — boje Slovanov i Slovákov proti nepriateľom (reprezentovaným Rimanmi, Tatármi a Turkami), ktoré sú dokladom statočnosti, odbojnosti a sily (národnej i mravnej) národa. Chalupkove skladby však nemali byť zveršovanými historickými poviedkami, povesťami či rozprávkami, ale hrdinskými spevmi, čo znamená, že autor kládol dôraz na skoncentrovaný dej a „úderný“ výraz s prenikavým ideovým posolstvom — posolstvom slobody aj za cenu straty života.

Básnikovo majstrovstvo nepochybne spočíva i v tom, že údaje, z ktorých vychádzal, zväčša výrazne torzovité, dokázal umelecky dotvoriť a spracovať do podoby pôsobivého príbehu — básne. Napríklad Turčín Poničan vznikol na základe zlomku uspávanky, ktorú počul, a aj svoje najznámejšie dielo — skladbu Mor ho! — napísal na základe strohých údajov o bojoch Slovanov s Rimanmi v 4. storočí.

O pozitívnom dobovom ohlase Chalupkovej poézie svedčí i skutočnosť, že v čase, kedy iba málo kníh vychádzalo v reedícii, boli Spevy vydané ešte dvakrát, v roku 1898 a v roku 1912. No nielen čitateľský záujem reflektuje kvalitu tohto diela — poézia Sama Chalupku sa považuje za trvalú hodnotu v slovenskej literatúre a neoddeliteľne patrí do jej „zlatého“ fondu.

Literatúra:

BRTÁŇ, Rudo: Poézia básnika Sama Chalupku. In: Samo Chalupka Dielo. Bratislava : Tatran, 1979, s. 9 — 19.

ČEPAN, Oskár: Romantizmus Sama Chalupku. In: BORGUĽOVÁ, Jana (ed.): Samo Chalupka 1812 — 1883 (Zborník materiálov z vedeckej konferencie). Bratislava : ERPO, 1983, s. 54 — 82.

KOVÁČIK, Ľubomír: Samo Chalupka. In: Obraznosť v poézii slovenského romantizmu. Banská Bystrica : UMB, 1997, s. 10 — 13.

KRAUS, Cyril: Chalupkova balada. In: BORGUĽOVÁ, Jana (ed.): Samo Chalupka 1812 — 1883 (Zborník materiálov z vedeckej konferencie). Bratislava : ERPO, 1983, s. 91 — 101.

PIŠÚT, Milan: Literárne štúdie a portréty. Bratislava : SVKL, 1955, s. 112 — 133.

ŠMATLÁK, Stanislav: K charakteru Chalupkovej epiky. In: BORGUĽOVÁ, Jana (ed.): Samo Chalupka 1812 — 1883 (Zborník materiálov z vedeckej konferencie). Bratislava : ERPO, 1983, s. 83 — 90.