Vojenská

Trúby trúbia, kráľ nás volá,
volá pod zástavy.
Hoj, do zbroja! — Hoj, do zbroja,
kto si Slovák pravý.

Hor’ sa, brať moja!
vrah ti je vo vlasti:
Šabľu ku boku,
samopal do pästi! —

Slovensko! Ty vlasti milá!
svätá naša mati!
Hoj, dá to Boh, nebude vrah
po tebe šliapati.

Hoj, nie; nebude,
počím my žijeme.
Von, von so vrahom
zo slovenskej zeme!

Neraz do tej našej vlasti
cudzí udrel zbojom,
lež tu vydal čiernu dušu
pod slovenským zbrojom.

Poď, vrahu; poď len: —
a veď ešte jesto
aj tebe na hrob
v našej zemi miesto.

A ja sa ti, národe môj,
svätým Bohom božím,
čím nezlomím jarmo tvoje,
zbroj tento nezložím.

Keď padnem, z ďaky
padnem ja za teba:
Tak mi pomáhaj,
svätý Boh môj z neba!