Vojín na úmore

Koníku môj vraný,
od kráľa mi daný,
už ma neponesieš,
ja som porúbaný.

Tečie, — dotekáva
tá moja krv mladá;
už na moje oči
tma hrobová padá. —

Hen slovenská Tatra,
tam bystrý Váh beží;
tam moja dedinka
v šírom poli leží.

Maličká dedinka,
v nej dobrá rodina,
nikdy neprivíta
víťazného syna.

Dajte, bratia, ohlas
smutnému otcovi,
že som padol verný
vlasti i kráľovi.