Plač
Autor: Rudolf Dilong
Digitalizátori: Viera Studeničová
K domovu ešte koľko času k brehom posvätným
priatelia zmlčme viďte zeme sľúbené
do vrchov pútnik vloží zraky osamelé
môže sa stať že vtáky sadnú k štítom skalným
Všetko je z výšin šľahnutím dňa skončené
duchovia mojich zím sú v ohni vrcholkov
navečer strážca zotrie v zrakoch popol pokánia
anjel čo vinie ešte k hrudi jabloň nehybnú
Ó koľké cesty spálil v srdci biely zemeplaz
kým padali sem plodov iskry belasé
a slasti ktoré potopil sám v koniec rokov prv
kým z mojich záhrad zostal smútok nebies cudzích
nám zostalo žiaľ cloniť rodných slabík už
keď milión úst spí vo večnej ríši hviezd
tlačím sa medzi davom k tebe bezdná chvíľa
Už nebudem viac tým čo možno vysloviť
kto mojich kvetných záhrad pieseň spije do nemôt!
napi sa z vrásky trúchlivých pier krehká ľalia
sám neviem z akých svetov prídeš chutnať chlieb môj
Oh spoj ma ešte s prúdom nocí tých ó lásky únava
a oči zaliate v tme vypátrajú otčinu
rozhrniem blankyty jak námesačník presmutný
v tej hodine ja prijmem opäť múdrosť slepých
O autorovi
Rudolf Dilong
básnik, spisovateľ, dramatik, publicista, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny
Galéria obrázkov
Obrázok
