SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Plač


Stmilo sa prostred padajúcich nebies
a v srdci človek zavrel stopy seba
či bolo treba poznať lásku?
jak poet plače s Kristom Pánom

Súženie veľké príde na svet
a s vtáctvom smrti vymrie jeho priestor
človeku jedno je kde bôľ ho stihne
a oči prázdne sú pred zakvílením

Keď fosfor spáli bratstvo v meste kamennom
hej dobrodej sa pober k jaskom úvalov
môže sa stať, že nik sa nenarodí
ni s maskou tvár jak v slnka zatmení

Zaviazli oči už po blankyt Stvoriteľov
skutočne všetko bolo možno milovať
a padol sen sťa orol temnotrupý
jak krásne sme mu hovorili: vták náš

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Napokon napokon si priepasť celá
had zhuby znova zastri vráta na raji
ja z klba pokorenia čujem času zver
plač plač tieň na sivom koni