SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zem čistá


Na všetko nikdy nie je ťažko spomenúť
jak srdce hlbším je po každom pominutí
nazdáš sa z rodu pastierov sa ten čas žiaľu tiahne
a v smútku panovníka prorok hlasne plače

Všetko je poznať tak jak vzduch čo prúdi z kopcov
keď zbehnú posli Boží k ľudu do dolín
a Veronikin ručník tváre vypije
akoby každý zmenil sa na ženu lásky

Nič sa tak ticho nestane jak návrat opätný
koľko je nehy stratenej od krokov od mlada
možnože z tváre zdávna vykrojí sa tichší svet
čo ho má žena v ruke s kvetmi

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Snáď žena z rodu kráľov je čo zbelí oblohu
jej snežný infant som a chutnať musím blen
po horkej zemi rozmýšľať mi prišlo nad duchom
nad pravým anjelom čo má viac sladkých zŕn

Sen sníva človek znova rajských storočí
a myslí ako padnú z neba spoza cípov hviezd
stane sa raz to čo je jednoduché?
Oteplie kôra sveta láskou?