ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Jozef Škultéty: Vôňa domoviny (výber z článkov II.)

Edične pripravil a menný register zostavil Jozef Gazdík

Tatran Bratislava 1973

Prvé vydanie.

456 strán.

Edičná poznámka

Prvý zväzok výberu z diela Jozefa Škultétyho, ktorý vyšiel roku 1972 pod názvom Plody pravdy národnej, obsahoval literárnohistorické a literárnokritické články o popredných slovenských realistoch. Do druhého zväzku sme zaradili zasa štúdie a články zo staršieho, predrealistického obdobia našej literatúry, práce o Bernolákovi, Fándlym, Palkovičovi, Hollom, Hamuljakovi, Kollárovi, Hodžovi, Hurbanovi, Štúrovi, Bottovi, Chalupkovi a o ďalších slovenských spisovateľoch. Tieto práce, ktoré vychádzali časopisecky v Národných novinách, Slovenských pohľadoch, v Živene, Zborníku MS, v Letopise MS, v Časopise Muzeálnej slovenskej spoločnosti v rokoch 1881 — 1934 a niektoré z nich vyšli aj knižne (Jozef Škultéty: O Slovákoch, Martin 1928 — 1938), uvádzame v prvej časti nášho výberu pod názvom Zo slovenského Plutarcha. Do druhej časti sme zaradili kratšie Škultétyho práce, uverejňované v Slovenských pohľadoch v čase od r. 1890 do r. 1923. Sú to príspevky k životopisom slovenských spisovateľov, literárne glosy, poznámky k literárnym dielam a k úpravám a opravám textov slovenských literárnych diel.

Škultétyho štúdie a články odtláčame v zásade celé, iba v štúdii Ľudovít Štúr sme vynechali prvú časť a v prácach Andrej Sládkovič, Peter Kellner-Hostinský a Pavol Dobšinský niektoré autorove poznámky.

Niektoré práce Škultéty koncipoval ako prednášky a čítal ich pri rozličných príležitostiach, najmä na spomienkových slávnostiach pri výročiach slovenských spisovateľov, a až potom ich publikoval. Určité motívy a historické udalosti sa niekedy opakujú vo viacerých štúdiách. Vzhľadom na celkovú kompozíciu práce text ponechávame nezmenený. Rovnako nemeníme ani nekomentujeme autorove literárno-historické údaje, štylizácie a závery. Publikácia je určená predovšetkým literárnym a kultúrnym pracovníkom, ktorí si môžu autorové údaje a závery ľahko skonfrontovať s najnovšími Dejinami slovenskej literatúry aj s inými súčasnými literárnohistorickými a literárnokritickými prácami.

Podobne ako v prvom aj v tomto zväzku je veľmi rozdielna štylistická a jazyková úroveň Škultétyho štúdií a článkov, čo si nevyhnutne vyžiadalo textovú úpravu. V zásade sme postupovali ako pri prvom zväzku. Mali srne na zreteli čitateľnosť a zrozumiteľnosť textu, pritom sme sa usilovali čo najväčšmi zachovať autorov osobitý štýl.

Podľa dnešnej spisovnej normy upravili sme písanie i/y, predložiek a predpôn s/so, z/zo, písanie veľkých písmen, kvantitu a interpunkciu.

V duchu dnešných pravidiel slovenského pravopisu urobili sme zmeny v hláskosloví, ďalej sme upravili časovanie slovies, napr. jest — sú, chybuje — chýba, zneje — znie, a pod. pádové koncovky pri skloňovaní podstatných mien, napr. za tureckých časov — za tureckých čias, Danta — Danteho, Götha — Göetheho, posledného času — v poslednom čase, utláčaní od Turkov, Maďarov, Nemcov — utláčaní Turkami, Maďarmi, Nemcami a pod.

Zámeno jenž nahrádzame tvarmi vzťažného zámena ktorý, a upravujeme niektoré spojky, ako: jestli — ak, ačkoľvek — len čo, dľa — podľa, asnáď — snáď, poneváč — keďže, pretože, na veky — naveky, ako by — akoby a pod. Meníme aj tvary prídavných mien v prípadoch ako: domášny — domáci, škodný — škodlivý, náročitý — náročný a pod.

Upravili sme aj písanie vlastných mien, napr. Fándli — Fándly, Rybay — Ribay, Reiss — Reuss, Štýrsko — Štajersko, Zvolenci — Zvolenčania, Anžuovci — Anjouovci, a písanie cudzích slov: renaissancia — renesancia, decenniach — decéniách, proselyti — prozelyti, habsburgského — habsburského a pod.

Rozpísali sme niektoré skratky, napríklad: Slov. pohľady — Slovenské pohľady, Nár. hlásnik — Národný hlásnik a aj niektoré číslovky, napr.: v 12-spevovom epose — v dvanásťspevovom epose, 70-ročný — sedemdesiatročný, 200-ročné — dvestoročné.

Častejšie sme zasiahli do slovníka a nahradili sme bohemizmy a niektoré archaizmy a zastaralé slová: predmluva — predhovor, prímluva — príhovor, výmluvný — výrečný, bavil sa niekde — zdržoval sa, pochop — predstava, pojem, povahy hodný — pozoruhodný, viď — pozri, chluba — pýcha, hodný — schopný, poriadny, protivy — protivenstvá, knihovňa — knižnica, najmakavejšia — najhmatateľnejšia, v trudoch — v prácach, prináležal — patril, zabývať sa — zaoberať sa, zovie sa — nazýva sa, stoletia — storočia, nastrádať — našetriť, pečlivosť — starostlivosť, potyky — styky, nezdarný — nevydarený, nesnádze — ťažkosti, nezapomenuteľný — nezabudnuteľný, s umeleckým čutím — s umeleckým citom, potkala — stretla, nezrovnávať sa s niečím — nezhodovať sa s niečím, bláhal si — tešil sa, preuveličením — zveličením, bezvadní — bezchybní, v otáznej otázke — v spornej otázke, tisk — tlač, tužka — ceruzka, nepovážil — neuvážil a pod.

Upravili sme aj niektoré ťažkopádne väzby, napr.:… pozývať vzácnych hostí…, navštívivšich mesto — pozývať vzácnych hostí…, ktorí navštívili mesto…“, aby svojmu určeniu boli zachránené — aby pre svoje určenie boli chránené, vysvetľoval si nasledovne — vysvetľoval si takto, minulo tomu sto rokov — minulo odvtedy sto rokov a pod.

Citáty, písané v bernoláčtine a češtine ponechávame v pôvodnom znení. Poľský citát v článku Andrzej Kucharski u Jána Hollého nahradili sme slovenským prekladom tak, ako ho uvádza dr. Jozef Ambruš v knihe: Ján Hollý očami svojich súčasníkov, Bratislava 1964, str. 165 — 166.

Jozef Gazdík