Dielo digitalizoval(i) Petra Vološinová, Viera Studeničová, Peter Krško, Pavol Tóth. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 81 | čitateľov |
[1]
M. MARTIN RAKOVSKÝ
Zatiaľ čo Codicius pri brehu na svojej lýre
spieva a skladá básne, kým mu je priaznivý Mars,[2]
tu, kde v panónskej zemi pod vrchom, rodiacim hrozno,
položil pradávny Piso[3] hradby, čo po ňom sa zvú,
počul ho otec Dunaj, jak z diaľnych západných krajín
tiekol i zastaviac tok svoj, zodvihol hlavu a hneď
preriekol takto: Ó pevci, čo hráte pri našich vodách
na lýre učené piesne, na akej hráva sa tu,
spievajte tieto aj ďalej a tešte sa pri dobrom zdraví,
nech si piesňami tými nadostač nasýtim sluch.
Tu nech s božskými nymfami spolu mám domov a sídlo,
nech sa mi lahodným spevom ozýva všade tu vzduch.
Bárs by len veľký ten spevák obrátil k zbožnému cieľu
básnickú žilu a dary panenských aonských diev.[4]
[1] Lactantius Ioannes Codicius pochádzal zo Šluknova a niekedy v rokoch 1559 — 1561 bol kanonikom v Bratislave. Bol odporcom Lutherovho učenia, a preto prekvapuje, že Martin Rakovský mu napísal báseň do diela Štyri kapitoly z prorokov a niekoľko žalmov, ktoré vydal v roku 1561.
[2] Mars, rímsky boh vojny.
[3] Rakovský sa pridŕža mienky, že latinský názov Bratislavy — Posonium vznikol podľa jej zakladateľa Pisona.
[4] aonské devy, múzy.
— po latinsky píšuci humanistický básnik a vzdelanec Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam