ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

POZNÁMKY:

Michal Považan: Novými cestami

Kritiky, štúdie, prejavy

Zostavil a na vydanie pripravil Mikuláš Bakoš

Vydal Slovenský spisovateľ, vydavateľstvo Sväzu slovenských spisovateľov, v Bratislave roku 1963 v edícii Horizonty, zväzok 5.

Zodpovedná redaktorka Nora Krausová.

Vydanie prvé.

Strán 456.

1963

Kritik a teoretik avantgardy

Kritické a publicistické dielo Michala Považana, spadajúce svojou najdôležitejšou časťou do tridsiatych a štyridsiatych rokov, nadobúda vo svetle najnovšieho vývinu našej literatúry a kultúry novú aktuálnosť a závažnosť. Od začiatku svojho verejného účinkovania patril Považan(1) medzi nemnohých vtedajších príslušníkov slovenskej inteligencie, ktorí sa hlásili ku komunistickej strane a svojou pokrokovou literárnou a politickou činnosťou pripravovali socialistický dnešok. Považan bol literárnym kritikom a teoretikom širokých a mnohostranných záujmov, pozoruhodného mysliteľského formátu. Do vývinu slovenskej literatúry a kultúry zasiahol svojimi prácami ako literárny a divadelný kritik, významný teoretik literatúry a organizátor práve v čase, keď bolo nanajvýš potrebné brániť pokrokovú kultúru pred náporom reakcie. Celou svojou činnosťou — tak v rokoch boja proti fašizmu, ako aj po jeho porážke a v ďalších rokoch — Považan neobyčajne dôsledne a húževnate prebojovával líniu pokroku v slovenskej kultúre a v úsilí o prekonanie slovenskej kultúrnej obmedzenosti podporoval tie snahy, ktoré zodpovedali súdobým tendenciám svetovej kultúry.

Michal Považan bol presvedčeným stúpencom a propagátorom modernistických snáh v umení, výrazným predstaviteľom umeleckej avantgardy na Slovensku. Preto nie náhodou bolo jeho kritické dielo, napísané pred rokom 1949, nedocenené, ba v nedávnom období negované a zámerne obchádzané. Súvislosť tohto faktu so zužujúcimi a skresľujúcimi náhľadmi a celkovým dogmatickým posudzovaním literárneho a kultúrneho vývinu, ktoré u nás v tom čase vládlo, je celkom zjavná.

Považanovo kritické a publicistické dielo je veľmi rozmanité nielen čo do oblastí, do ktorých zasahoval svojou kritickou činnosťou (2) ako pravidelný glosátor slovenského literárneho a kultúrneho života (dosvedčuje to bibliografia jeho prác, ktorú pripojujeme k tomuto vydaniu), ale aj bohatstvom myšlienok a problémov, ktoré vo svojich prácach nastoľoval a riešil. Ich podrobné sledovanie prenechávame čitateľom tohto nášho výberu. V tomto predslove sa obmedzíme predovšetkým na to, aby sme naznačili vnútornú zložitosť a špecifičnosť Považanovho kritického zjavu a jeho vývinu.

Svojské črty kritického typu Michala Považana vyplývajú predovšetkým z toho, že od začiatku svojej verejnej činnosti vystupoval ako kritik, propagátor a teoretik nastupujúcej básnickej generácie, ktorá sa stavala do ostrého kontrastu a opozície voči literárnej tradícii a vyznávajúc vyhranený básnický program, negovala platné hodnoty národnej literatúry. Považan videl hlavný zmysel svojej kritickej práce v potrebe teoreticky zdôvodňovať historickú nevyhnutnosť tej vnútornej prestavby, o ktorú sa od polovice tridsiatych rokov v slov. poézii usiloval básnický nadrealizmus.

Toto programové snaženie dodávalo kritickému profilu Michala Považana, ako reprezentanta slovenskej nadrealistickej skupiny, výraznú črtu generačného kritika, bezprostredne spätého s prebojovávaním a rozvojom nového básnického smeru, v takej vyhranenosti ako u máloktorého zo slovenských literárnych kritikov. Ako uvedomelý zástanca a propagátor nadrealizmu Považan ani nezastieral tento svoj postoj, nesnažil sa hovoriť v mene literatúry ako „nezaujatý“ kritik, ale pri každej príležitosti vyslovoval svoje umelecké krédo a aktívne obhajoval svoje vyhranené, „skupinové“ stanovisko. V tomto duchu nastoľoval Považan aj problémy svojich kritických článkov a úvah. I keď takéto stanovisko mohlo byť neraz „jednostranné“ a späté s aktuálne prebiehajúcou literárnou polemikou, práve v tom bol subjektívny pátos i historický zmysel jeho kritickej práce ako súčasti úsilí o moderný básnický výraz v slovenskej literatúre.

V Považanových článkoch, úvahách a recenziách, ktorými sprevádzal nástup a rozvoj básnickej činnosti nadrealistov, nájdeme mnoho konkrétnych poznatkov a zistení, charakterizujúcich poetiku nadrealistickej lyriky a tvorbu jednotlivých jej predstaviteľov. V nich sa rozvádza a bližšie určuje vývinové postavenie nadrealizmu v slovenskej poézii a ilustruje jeho úsilie o obnovu slovenskej lyriky na základe uplatnenia asociatívneho princípu modernej básnickej obraznosti a voľného verša, ktoré boli východiskom pre objavovanie „nového lyrizmu“ a „neznámych lyrických svetov“ v slovenskej poézii. Tieto objavy modernej lyriky v tom čase neobyčajne rozšírili tvorivé možnosti poézie a sú nanovo aj dnes prameňom obrody súčasnej mladej slovenskej lyriky.

Problémom, ku ktorému sa Považan opätovne vracia vo svojich článkoch, je objasňovanie vzťahu slovenského nadrealizmu k básnickej tradícii a obhajoba jeho existencie v slovenskej literatúre. Bolo to najmä preto, že vtedajšia literárna kritika neustále opakovala ako hlavný argument proti nadrealizmu, že nemá nijaké domáce korene a je „cudzokrajnou kvetinou“, presadenou k nám z cudzej poézie. Preto Považan zdôrazňoval, že „nadrealisti vychádzajú zo slovenskej básnickej tradície, i keď ju radikálne popreli, a ich snahy zapadajú do vývinu slovenskej lyriky a sú organickým pokračovaním v hľadaní jej nových výrazových možností“ (Byť jasný a otvorený ako prameň, 1939). Tento názor nachádzal vždy nové podopretie a rozvedenie v jeho článkoch. Podľa neho radikálne popretie tradície je podmienkou skutočného umeleckého prínosu, ktorý sa „neuskutočňuje čiastočným priberaním nových hodnôt, ale priamo v revolučnom prehodnotení existujúcich hodnôt“ (Rudolf Fabry a jeho poézia, 1946). Takýto postoj plne zdôvodňovala vývinová situácia slovenskej literatúry tých čias.

Súčasťou tejto snahy zdôvodniť oprávnenosť radikálneho obnovovania slovenskej poézie, ktoré predstavoval nadrealizmus, sú aj články M. Považana o Jankovi Kráľovi a jeho dovolávanie sa ľudovej poézie. V sérii článkov a úvah o básnickom diele Kráľovom, zdôrazňujúcich jeho aktuálnosť pre súčasnosť, Považan tlmočil stanovisko nadrealistov, ktorí videli v Jankovi Kráľovi predobraz svojich básnických úsilí a svojho sociálno-politického postoja. Popritom Považanove články o Kráľovi si zasluhujú pozornosť preto, že v nich ako jeden z prvých objavuje Kráľovu básnickú a ľudskú zložitosť a jedinečnosť ako „veľkého hlásateľa ľudských a pokrokových myšlienok“, revolučného básnika a sociálneho buriča. Tieto práce Považana sú podnetné i dnes pre ďalšie, prehĺbenejšie poznanie básnického odkazu Janka Kráľa. (3)

Podobný zmysel malo aj Považanovo vyzdvihovanie svetového romantizmu (napr. Novalisa) a baroka, ktorých niektoré umelecké prvky pokladal za aktuálne a živé pre vývin modernej poézie. V tomto dobovom záujme sa Považan zhodoval s vtedajšou literárnou vedou a kritikou, hoci pre neho tento záujem vyplýval predovšetkým z tvorivého hľadania básnických tradícií, príbuzných súčasným básnickým snahám. Podľa neho „v romantizme začína sa história moderného básnictva“, preto hovorí o potrebe „sprítomňovania“ starých básnických výtvorov, ktoré by mohli byť „príkladom mnohotvárneho smerovania moderného umenia“. Ako prínos a tvárne výdobytky romantizmu Považan vyzdvihoval, že v ňom „svet objektívneho diania vystriedal svet, v ktorom má hlavnú účasť básnikova fantázia a zážitky“, zdôrazňoval jeho lyrizujúce prvky, „náraz básnikovej subjektivity na danú skutočnosť“ a odhaľovanie „znakovosti básnického slova“ (Poézia Kráľova a nadrealizmus, 1941).

Táto neustála konfrontácia najnovších úsilí slovenskej lyriky s tradíciami svetovej poézie je charakteristická pre Považana, ktorý presne vedel rozlišovať, v čom sú ich styčné body a v čom protiklady ich básnických programov a poetík. „Historická vývinová spojitosť nadrealizmu s romantizmom je rázu noetického, naproti tomu spojitosť nadrealizmu so symbolizmom a impresionizmom týka sa len využitkovania istých básnických prostriedkov, a nie celkového umeleckého zamierenia, a vôbec už nie postoja básnika k realite“ (Vývinové zaradenie nadrealistickej poézie, 1942). Ako „dedič všetkých básnických revolúcií“ nadrealizmus zahrnul tak do okruhu svojich záujmov a tvorivého využitia nielen básnický symbolizmus (zo symbolistov zaujala Považana zložitosť básnika Rilkeho), ale aj básnické smery vývinové bezprostredne predchádzajúce (najmä expresionizmus), proti ktorým bola predovšetkým namierená ich polemika. Nadrealisti, ako ukazuje vývin ich básnickej tvorby, usilovali sa čerpať zo všetkého, čo zodpovedalo intenciám ich básnického programu.

S modernistickým umeleckým krédom, ktoré vyslovoval s plnou otvorenosťou a bojovnosťou avantgardistu, súvisela Považanova nechuť a odpor k tradičnému realizmu. Toto jeho odmietnutie sa vzťahovalo predovšetkým na realizmus v próze. Najvypuklejšie to vidno v článku O tzv. skutočnosti v umení, kde Považan, vychádzajúc výlučne z niektorých tvárnych prvkov, vonkoncom nerozlišuje medzi prózou Kukučínovou a Jilemnického, ktorého realizmus vyhlasuje tiež za „antikvárny“. Toto stanovisko, koreniace hlboko v jeho generačnom umeleckom presvedčení a estetickom vkuse, môžeme si objasniť len vtedy, keď si uvedomíme, že Považan a jeho druhovia chápali prózu v úzkej spojitosti s lyrickou poéziou. Preto neraz zdôrazňoval, že mu ide o „princípy novej umeleckej prózy“ a očakával, že „podobný proces, aký sa odohráva v poézii, bude sa vo svojich špeciálnych podmienkach diať aj v slovenskej próze“ (Červeňove novely a dnešná slovenská próza, 1943).

Majúc na zreteli vývin prózy vo vzťahu k modernej lyrike, Považan formuloval svoje náhľady na modernú prozaickú tvorbu v neustálej konfrontácii prózy a poézie. V duchu svojho umeleckého presvedčenia propagoval prózu, ktorá sa zbližovala s poéziou, vo viacerých svojich článkoch (o Ondrejovovi, Červeňovi, M. Figuli, Hronskom), ale aj svojou vydavateľskou činnosťou (roku 1943 vydal vo svojom nakladateľstve v preklade Vl. Reisela román J. Giona Nekonečná radosť). Venoval sústavnú pozornosť „básnickej“ próze, presnejšie povedané, próze básnikov (články o Novalisovi, Rilkem, Holanovi). Podstatu modernej prózy videl vo vzájomnom „prestupovaní“ druhových znakov epiky a lyriky, v syntéze prózy s poéziou. To bol iste výrazný styčný bod s nadrealistickou poetikou a prejavom hegemónie lyriky, ktorá ovplyvňovala chápanie prózy.

Jednako Považan si bol vždy vedomý základných druhových (resp. rodových) rozdielov prózy a poézie. Preto žiadal „prekonať lyrizačné sklony“ v súčasnej próze, „návrat románopisca k epike“ a pokladal za nevyhnutný „odklon“ od „lyrizácie v próze“ k „novej epičnosti“ (v recenzii o Ondrejovovi). V statiach o súčasnej slovenskej próze zdôrazňoval, že vývin moderného románu opätovne smeruje k „svojej pôvodnej vedúcej zložke, epike“ a že treba obrátiť hlavný zreteľ na „špecifické dejové zložky prózy“ (v článku o Červeňovi). Nešlo mu pritom, pravdaže, o návrat ku klasickému románu, ale o špecifické využitie epiky a lyriky v tvorbe súčasnej prózy, o „vyvažovanie tvárnych prvkov poézie s tvárnymi prvkami prózy“. Takýto zmysel kritického úsilia M. Považana bol zaiste v zhode s vývinovým smerovaním súčasnej slovenskej a svetovej prózy, moderného románu, ktorý popiera svoje vzťahy k tradičnej realistickej próze, ale v prevažnej miere podržuje si črty odlišujúce prózu od poézie.

Takýto náhľad na otázky prózy pomohol Považanovi orientovať sa v situácii po roku 1945, keď v našej literatúre a celej pokrokovej kultúre nastal obrat k vedomej spoločenskej zaangažovanosti. Vtedy Považan predpokladal, vychádzajúc z dvoch línií predchádzajúceho vývinu slovenskej prózy („popisného realizmu“ a lyrizovanej prózy), že „nasledujúce obdobie v slovenskej próze zjednotí tieto dva protichodné prúdy a konečne aj v slovenskej próze zrodia sa diela, ktoré ozajstne zachytia spoločenskú a národnú problematiku, ktorú popisný realizmus doteraz adekvátne ešte nezvládol“ (Ľudové základy slovenskej literatúry, 1948). V tomto smerovaní k syntéze vtedy už tradičnej antinómie Považan bystro postrehol perspektívu ďalšieho vývinu, ktorú hneď aj potvrdili vývinové tendencie vtedajšej slovenskej prózy: Tatarkova Farská republika, Hečkovo Červené víno, Švantnerov Život bez konca i nástup mladších (Mináč). No ako je známe, takýto vývin slovenskej prózy (i poézie) prerušili neorganické kultúrnopolitické zásahy, ku ktorým došlo v nasledujúcich rokoch.

Pozoruhodný bol v tom čase aj Považanov postoj v známom spore o tzv. anjelských zemiach v slovenskej próze. Brániac stanovisko prozaikov, polemizoval s J. Felixom a dôvodil, že „fantastická realita“ v mladej slovenskej próze „nie je tým ozajstným zlom a nebezpečím“. V zásade súhlasil s náhľadom, že slovenská próza sa má obrátiť k problémom súčasného života, ale podľa jeho náhľadu je to možné predovšetkým príklonom k reportáži: „Orientáciou k reportážnemu slohu uskutoční sa to, čo požadujeme od dnešnej prózy, t. j. priamy vzťah k aktuálnym otázkam sociálneho, politického, hospodárskeho a kultúrneho života…

Takýmto riečišťom románová tvorba dostáva sa do priameho kontaktu s dneškom“ (Niekoľko poznámok k sporu medzi literárnou kritikou a slovenskými prozaikmi, 1947). Tento moment Považan zdôrazňoval aj v recenzii o prozaickom debute Št. Žáryho. To mala byť ďalšia možnosť vývinu súčasnej prózy, no naskrze nie cesta návratu k próze „jedinečných charakterov“ v duchu tradičného realizmu, na ktorú sa dala naša próza v nasledujúcich rokoch a na ktorej čoskoro uviazla.

Michal Považan mal teda diferencované stanovisko k situácii v slovenskej próze po oslobodení, čo súviselo s jeho predchádzajúcimi názormi na otázky vývinu súčasnej prózy. V otázke reportáže nadväzoval v novej situácii na náhľady pokrokovej literárnej teórie a kritiky, vyslovené už v dvadsiatych rokoch v Sovietskom sväze aj inde (o tzv. literatúre faktu, neue Sachlichkeit), v ktorých sa zdôrazňoval význam reportáže pre vývin prózy XX. storočia. Prezieravosť jeho náhľadu potvrdil nielen neskorší vývin slovenskej prózy, ale znova ju potvrdzuje aj aktuálnosť reportáže a „reportážneho slohu“ v dnešnej situácii, keď sa reportáž (resp. reportážnosť, dokumentárnosť, spomienkovosť) opätovne stáva impulzom a východiskom obrody súčasnej prozaickej tvorby.

Ak sa pred rokom 1945 (resp. pred Slovenským národným povstaním) Považan vo svojich článkoch vyhýbal hovoriť o ideových a ideologických problémoch literatúry, súviselo to — ako sám uvádza v článku Podiel nadrealistickej poézie v boji proti politickej reakcii a nacizmu (1945) — s teóriou tzv. čistého umenia (resp. aj „čistej vedy“), ktorú zastávala mladá antifašistická inteligencia z taktických a iných dôvodov v pomeroch tzv. slovenského štátu. To ju chránilo pred vplyvom fašistickej ideológie a dovoľovalo napríklad nadrealistickým básnikom vyjadrovať v poézii (a publikovať) protivojnové a protifašistické stanovisko. Názor o „čistej“ vede a umení bol, pravda, aj ohlasom vplyvov buržoáznej vedy.

No svoje komunistické a antifašistické presvedčenie s plnou silou a otvorenosťou vyslovil Michal Považan ako účastník a plamenný publicista v Slovenskom národnom povstaní a tento postoj vedome rozvíjal a prehlboval po oslobodení vo svojej literárnokritickej a ostatnej verejnej činnosti.

V článkoch z tohto obdobia Považan vyzdvihoval ako charakteristické črty slovenskej literatúry jej trvalú spätosť so sociálnym a národným zápasom ľudu, tvrdiac, že slovenská literatúra je „literatúra s typickými znakmi ľudovými“. V tejto spoločenskej služobnosti slovenskej literatúry boli jej veľké prednosti, no Považan nezamlčoval ani to, že to v dôsledku nerozvinutých sociálnych a kultúrnych pomerov v minulosti viedlo k vnútornej nediferencovanosti literárnej tvorby.

Po oslobodení Považan opäť a opäť zdôrazňoval a objasňoval aktívnu úlohu umenia v spoločenskom živote, naznačoval perspektívy zbližovania umeleckej tvorby s potrebami spoločnosti v nových podmienkach, keď „umelá hradba medzi súčasnými tvoriacimi umelcami a spoločnosťou bude sa postupne prekleňovať“ (Význam umenia pre jednotlivca a spoločnosť, 1947). Úlohou umenia v prítomností má byť odstraňovať pozostatky kapitalistického nazerania na život a prevychovávať „všetkými prostriedkami v nového, socialistického človeka“ (Umenie v službe ľudu, 1949), viesť k „vedomému pretváraniu buržoáznej minulosti do socialistickej budúcnosti“. To predpokladá u umelca, aby si uvedomil „veľkosť súčasnej prevratnej doby, v ktorej sa kladú základy dokonalejšieho spoločenského usporiadania“ (Cesty súčasnej slovenskej poézie, 1947).

Považan pritom nezabúdal, že to bude vyžadovať naprávať anomálie buržoáznej spoločnosti „uvedomelým vraďovaním umelcov do sociálneho procesu“, usporiadaním ich sociálneho postavenia, že sa tu nevystačí iba apelmi, adresovanými umelcom či verejnosti. Spolu s tým musí ísť sústavné sprístupňovanie umeleckých hodnôt, ich propagáciou a estetickou výchovou, aby sa mohla čoraz viac uskutočňovať masová spotreba umenia v novej spoločnosti. Umelecké diela kladú určité nároky na vnímateľa, no v zásade neexistuje „nezrozumiteľné“ umenie. To sú ústredné myšlienky Považanových článkov a prejavov, v ktorých sa zamýšľal nad perspektívami, ktoré otvára socialistická revolúcia pred súčasným umením. Nové umenie vždy smerovalo na tieto cesty a tlmočilo „opravdivé túžby a snahy po ľudskejšom zajtrajšku“ (Umenie v službe ľudu, 1949).

V tomto svetle javia sa zdôvodnené aj Považanove predpoklady o ďalšom, vývine moderného umenia ako rozvinutie a spoločenské uplatnenie skrytých, no objektívne plne oprávnených úsilí. V novej spoločenskej a politickej situácii aj tvorba nadrealistov dostane novú tvárnosť, dialekticky sa pretvorí, no „nemôže sa stať, ako sa domnievajú jej odporcovia, že niet predpokladov pre jej vývin“, hovoril Považan na I. zjazde slovenských umelcov a vedcov v auguste 1945. „To, po čom túžili básnici v prítmí minulých dní, bude dnes vyjadrené jasnými a lapidárnymi básnickými slovami“ a nemôže vyjsť nazmar (Dnešné vývinové predpoklady slovenskej poézie, 1945). Pre umeleckú avantgardu prestalo obdobie sociálneho protestu a tzv. experimentovania, keďže sa ocitla pred úlohami, ktoré sú „platné pre celú národnú literatúru“ (Cesty súčasnej slovenskej poézie, 1947).

Takto vo svojich koncepciách Považan načrtával kontinuitu básnickej a umeleckej avantgardy o nových spoločenských a kultúrnych pomeroch, ale — ako sme videli vyššie — v týchto svojich úvahách predvídal a predpokladal organické pokračovanie vývinu modernej slovenskej poézie a celej kultúry v socializme. Faktické pomery a vývin o našom umení po roku 1949 boli nepredvídané (hoci vtedy aj subjektívne schvaľované) tak pre Považana ako pre všetkých stúpencov moderného názoru na umenie.

Kritický profil Michala Považana bol teda vo svojej dobe a je ešte i dnes mnohými črtami odlišný od bežného typu slovenského literárneho kritika, stavajúceho sa spravidla na piedestál národnej literatúry. Stotožnil sa s tvorivými výbojmi skupiny nadrealistických básnikov a do služieb ich umeleckého programu dal všetky svoje kritické, publicistické a organizátorské schopnosti. Bol ovplyvnený aj literárnovedným štrukturalizmom a Freudovou psychoanalýzou. Vplyv štrukturalizmu prejavil sa u neho nielen tým, že po istý čas negligoval ideové zložky literárnej tvorby, ale vďaka jemu bol jedným z mála našich literárnych kritikov, ktorý vo svojich kritických prácach venoval sústavnú pozornosť umeleckej výstavbe literárnych diel. Momentom, ktorý prekonával vnútorné rozpory Považanových náhľadov a dodával vyšší zmysel celej jeho verejnej činnosti, bolo jeho protifašistické a komunistické politické presvedčenie. V zhode s ním videl aj svoje usilovanie o rozvoj a spoločenské uplatnenie moderného slovenského umenia.

Úzke primknutie Považanovo k tvorivým snahám jedného básnického smeru, k umeleckému programu skupiny nadrealistov malo v sebe nielen prednosti, ale v nemalej miere prinášalo aj obmedzenia a nevýhody pre literárneho kritika. Prejavovalo sa, prirodzene, v istej jednostrannosti kritického hodnotenia, kategorickosti a nekritičnosti vyslovovaných súdov, v presile propagátorských úloh skupinového kritika a teoretika. No tak ako pri otázke slovenského nadrealizmu, aj pri hodnotení kritického diela Michala Považana nejde nám dnes o tieto dobové jednostrannosti a obmedzenia. Na niektoré objektívne platné hodnoty Považanovho kritického myslenia poukázali sme už v tomto predslove. Svojou kritickou činnosťou Považan prispel predovšetkým k teoretickému zdôvodneniu nadrealizmu ako historicky nevyhnutnej a dôležitej etapy nedávneho vývinu modernej slovenskej poézie, ktorá je súčasťou pokrokových tradícií súčasnej slovenskej básnickej tvorby. V tom bola predovšetkým historická úloha a je aj aktuálna hodnota kritickej práce M. Považana. Tak sa stal nadrealizmus — vďaka historickým podmienkam vývinu slovenskej literatúry, básnickému nadaniu jeho tvorcov, ako aj kritickej činnosti Michala Považana — v desaťročí 1938 — 1948 vedúcim básnickým smerom slovenskej lyrickej poézie.

Výber z Považanových kritických prác, ktorý predkladáme verejnosti, má za cieľ ukázať naznačené charakteristické črty jeho individuálneho profilu literárneho kritika a teoretika. Ide aj o to, aby sme týmto súborom korigovali značne zúžený a skreslený obraz, ktorý vznikol vydaním knižného výberu Z literárnych štúdií a článkov z roku 1953 (obsahoval prevažne len jeho práce z obdobia po roku 1949), a predstavili Považana-kritika v historicky pravdivejšej a výstižnejšej podobe, s charakteristickými črtami jeho kritického typu a zástoja. Po roku 1949 sa Považan zriekol svojho umeleckého presvedčenia a stratil (ako mnohí iní) svoju vlastnú kritickú a mysliteľskú tvár. Práce, ktoré napísal v tomto období, nie sú charakteristické pre jeho individuálny postoj k otázkam literatúry a umenia. Preto nie sú zahrnuté do tohto súboru Považanových statí.

Považanove kritické úvahy a hodnotenia boli napísané pred istým časom a už vtedy boli nesené snahou napomáhať a pripravovať pôdu pre rozvoj skutočne modernej socialistickej slovenskej literatúry a umenia. V tomto zmysle majú čo povedať aj našim súčasným úsiliam v umeleckej tvorbe a kritickom myslení.

Poznámky

1. Michal Považan narodil sa 8. septembra 1913 v Dubovom v Turci ako syn maloroľníka. Gymnázium vychodil v Kremnici a Martine, kde maturoval r. 1934. Toho istého roku prišiel do Bratislavy na štúdiá medicíny, neskoršie prestúpil na filozofickú fakultu. Aku študent pracoval aktívne v komunisticky orientovanom Spolku socialistických akademikov. Od r. 1935 začal verejne pracovať ako novinár v komunistickej tlači príspevkami do kultúrnej rubriky Ľudového denníka a Slovenských zvestí. Venoval sa recenzentskej a kritickej práci v oblasti umenia, najmä literatúry, divadla a filmu. Neskoršie písal pravidelne do kultúrnej rubriky Slovenskej politiky, Slovenského hlasu, Národných novín; z mesačných časopisov do Davu, Slovenských smerov, Slovenských pohľadov, Elánu a i. Po oslobodení bol spolupracovníkom Pravdy, Národnej obrody, písal tiež do Kultúrneho života. Na sklonku prvej republiky a v rokoch vojny bol teoretikom a jedným z organizátorov slovenskej umeleckej avantgardy, ktorú predstavovala skupina nadrealistických básnikov a mladých výtvarníkov, známych svojím protifašistickým a protivojnovým postojom. Vtedy vyšli za Považanovej redakcie literárno-umelecké sborníky, knihy poézie a iné pokrokové publikácie. Nadväzujúc na tieto svojpomocné vydavateľské podujatia nadrealistov, založil si Považan r. 1943 vlastné vydavateľstvo, neskoršie pod názvom Zenit, v ktorom vydal Fabryho zbierku „Ja je niekto iný“ a niekoľko prekladov románov zo svetovej literatúry. V Slovenskom národnom povstaní sa zúčastnil so zbraňou v ruke a hneď po oslobodení zastával rad význačných funkcií v slovenskom kultúrnom živote (na Povereníctve informácií, v slovenskom filme, napokon ako zakladateľ a riaditeľ vydavateľstva Tatran, predchodcu dnešného SVKL). Umrel po ťažkej a zdĺhavej chorobe 9. novembra 1952. Jeho predčasná smrť bola nenahraditeľnou stratou pre slovenskú pokrokovú kultúru.

2. Považanovu činnosť v divadelnej kritike zhodnotil M. M. Dedinský v článku Bojovník proti fašizácii divadla, Michal Považan ako divadelný kritik, Slovenské divadlo IX, 1961, str. 289 — 298.

3. O Považanových článkoch o Jankovi Kráľovi porov. M. Bakoš, Literárne osudy Janka Kráľa, Slovenská Literatúra IX, 1962, str. 307 — 309, tiež 315, 316.

Bibliografia prác Michala Považana

A. Články a štúdie

I. 1935 — 1938

André Breton: Spojité nádoby (rec.), Slovenské smery II, 1934/35, str. 199 — 200.

Česká próza na prelome, Slovenské smery II, 1934/35, str. 316 — 319.

Satira o zanikajúcej triede (rec. M. Krleža: Návrat Filipa Latinovicza), Ľudový denník II, č. 154, 4. XII. 1935 (zn. m. p.).

V bratislavskom divadle Molierov Tartuffe, Ľudový denník III, č. 78, 21. IV. 1936 (zn. mp.).

Tri rieky Vl. Vančuru (rec.), Slovenské zvesti I, č 35, 8. VII. 1936.

Sentimentalita na divadle (ref. L. Fodor: Maturita), Slovenské zvesti I, č. 80, 9. IX. 1936 (zn. m. p.), (tiež v Slovenskom divadle IX, 1961, str. 400).

Primitívnosť na SND (ref. F. Tetauer: Evino nedôstojné povolanie), Slovenské zvesti I, č. 82, 11. IX. 1936 (zn. m. p.), (tiež v Slovenskom divadle IX, 1961, str. 400 — 401).

Vzbura na Bounty (rec. filmu), Slovenské zvesti I, č. 86, 17. IX. 1936 (zn. m. p.).

Svätý Václav a moderná réžia (ref. J. Durych: Kvas na Boleslavi), Slovenské zvesti I, č. 95, 1. X. 1936 (zn. M. P.), (tiež v Slov. divadle IX, 1961, str. 401 — 402).

Režiséri prehovorili, Slovenské zvesti I, č. 96, 2. X. 1936 (tiež v Slovenskom divadle IX, 1961, str. 402 — 403).

„V ľudskej obraznosti je mnoho spôsobov mučenia“ (rec. A. Malraux: Roky poníženia), Slovenské zvesti I, č. 109, 22. X. 1936 (zn. M. P.).

Shakespeare na SND (ref. Večer Trojkráľový), Slovenské zvesti I, č. 113, 28. X. 1936 (zn. M. P.).

Monografia o štúrovskom prozaikovi (rec. A. Mráz: Kalinčiak), Slovenské zvesti I, č. 116, 1. XI. 1936 (zn. M. P.).

Problematičnosť poézie Janka Kráľa, Slovenské smery IV, 1936/37, str. 145 — 152 (tiež Z literárnych štúdií a článkov, Bratislava 1953, str. 121 — 131).

Alžbeta anglická intímna (ref. A. Josset: Alžbeta — žena bez muža), Slovenské zvesti II, č. 8, 13. I. 1937 (zn. M. P.), (tiež v Slovenskom divadle IX, 1961, str. 403 — 404).

Výstava Josefa Šímu v UBS, Slovenská politika XVIII, č. 10, 14. I. 1937 (zn. N. L.).

Dva motívy J. Hrušovského (rec. Peter Pavel na prahu nového sveta), Slovenská politika XVIII, č. 16, 21. I. 1937 (zn. N. L.).

J. Mukařovský o obrazoch Josefa Šímu, Slovenské zvesti II, č. 13, 28. I. 1937.

Krasko v jednom zväzku (rec), Slovenská politika XVIII, č. 23, 29. I. 1937 (zn. N. L.).

Vajanský ako kritik (rec. Zobr. spisov, zv. 16 a 17), Slovenská politika XVIII, č. 28 a 29, 4. a 5. II. 1937 (zn. N. L.).

Čapkovské divadlo pre diktátorov (ref. K. Čapek: Biela nemoc), Slovenské zvesti II, č. 27, 9. II. 1937 (zn. M. P.), (tiež v Slovenskom divadle IX, 1961, str. 404 — 405).

Mimo tradície (rec. J. Hrušovský: Dolorosa), Slovenská politika XVIII, č. 36, 13. II. 1937 (zn. N. L.).

Jiří Frejka o javištnom výtvarníctve, Slovenské zvesti II, č. 40, 26. II. 1937 (zn. MP), (tiež v Slovenskom divadle IX, 1961, str. 405 — 406).

Puškinova symbolika, Slovenská politika XVIII, č. 48, 27. II. 1937 (zn. N. L.).

Román o matke (rec. J. Alexy: Už je chlap na nohách), Slovenská politika XVIII, č. 49, 28. II. 1937 (zn. N. L.).

Román z náboženských bojov (rec. M. Rázus: Odkaz mŕtvych), Slovenská politika XVIII, č. 52, 4. III. 1937 (zn. N. L.).

Impresionistické novely (rec. M. Figuli: Pokušenie), Slovenská politika XVIII, č. 60, 13. III. 1937 (zn. N. L.).

Nová slovenská hra (ref. G. Kaufmann: Veselo sa točíme dokola), Slovenské zvesti II, č. 59, 25. III. 1937 (zn. M. P.), (tiež v Slovenskom divadle IX, 1961, str. 406).

Realizmus v nerealistickom prostredí (rec. D. Chrobák: Kamarát Jašek), Slovenská politika XVIII, č. 72, 27. III. 1937 (zn. N. L.).

Významné národopisné dielo (rec. P. Bogatyrev: Funkcia kroja na moravskom Slovensku), Slovenské zvesti II, č. 66, 6. IV. 1937 (zn. M. P.).

Premiéra Dibuka, Slovenské zvesti II, č. 75, 18. IV. 1937 (zn. M. P.), (tiež v Slovenskom divadle IX, 1961, str. 407 — 408).

Veľká námaha pre malú vec (ref. F. Tetauer: Diagnóza), Slovenské zvesti II, č. 78, 22. IV. 1937 (zn. M. P.), (tiež v Slovenskom divadle IX, 1961, str. 408).

Román o detstve zbojníka (rec. Ľ. Ondrejov: Zbojnícka mladosť), Slovenská politika XVIII, č. 99, 29. IV. 1937 (zn. N. L.).

Čím nám bol? In memoriam F. X. Saldu, Dav IX, 1937, č. 3.

Nová kniha Andreja Mráza (rec. Literárne dielo T. Vansovej), Slovenská politika XVIII, č. 104, 6. V. 1937 (zn. N. L.).

Básnik a burič Janko Kráľ, Slovenské zvesti II, č. 89, 9. V. 1937.

Režisérov zápisník (rec. J. Honzl: Sláva a bída divadel), Slovenské zvesti II, č. 92, 13. V. 1937 (zn. M. P.).

Život Terézie Vansovej (rec. kn. M. Václavíkovej-Matulayovej), Slovenské zvesti II, č. 96, 20. V. 1937 (zn. M. P.), (tiež v Slovenskom divadle IX, 1961, str. 408 — 409).

Knižka o divadle (rec. R. Fleischner: Divadlo v přerodu), Slovenské zvesti II, č. 97, 21. V. 1937 (zn. M. P.), (tiež v Slovenskom divadle IX, 1961, str. 409).

Nová kniha Ivana Olbrachta (rec. Golet v údolí), Slovenské zvesti II, č. 114, 15. VI. 1937 (zn. M. P.).

Dejiny ruskej literatúry 1917 — 1936 (rec. J. Jirásek: Sovětská literatura ruská), Slovenská politika XVIII, č. 137, 139 a 140, 17., 19. a 20. VI. 1937 (zn. N. L.).

Dve knihy o Španielsku (rec), Slovenské zvesti II, č. 118, 18. VI. 1937 (zn. M. P.).

Nepriateľ meštianskej rodiny (rec. A. Gide: Nedokončené vyznání), Slovenské zvesti II, č. 122, 25. VI. 1937 (zn. M. P.).

Román z francúzskeho vidieku (rec. J. Giono: Kéž tonu v radosti), Slovenské zvesti II, č. 123, 27. VI. 1937 (zn. M. P.).

Román z Argentíny (rec. R. Guiraldes: Žhavá země, Slov. politika XVIII, č. 149, 2. VII. 1937 (zn. N. L.).

Humoristický román (rec. G. Chevalier: Zvonokosy), Slovenská politika XVIII, č. 153, 9. VII. 1937 (anon.).

Revolučná tvár Talianska (rec. I. Silone: Chléb domova), Slovenské zvesti II, č. 131, 14. VII. 1937 (zn. M. P.).

Slovenská prekladová literatúra, Slovenská politika XVIII, č. 158 a 159, 15. a 16. VII. 1937 (zn. N. L.).

„Telehor“, časopis pre vizuálnu kultúru, Slovenské zvesti II, č. 133, 16. VII. 1937.

Vladimír Neff: Dva u stolu (rec), Slovenské zvesti II, č. 134, 18. VII. 1937 (zn. M. P.).

Mária Majerová: Plané milování (rec), Slovenské zvesti II, č. 138, 22. VII. 1937 (zn. M. P.)

Sborník Matice slovenskej (rec), Slovenská politika XVIII, č. 174, 3. VIII. 1937 (zn. N. L.).

Cesty slovenskej prózy, Slovenská politika XVIII, č. 175 a 176, 4. a 5. VIII. 1937 (zn. N. L.).

Listy Ľud. V. Riznera (rec. J. Pospíšil: Ľ. V. Rizner v listoch M. Kiššovi), Slovenská politika XVIII, č. 182, 12. VIII. 1937 (zn. N. L.).

Knižka noviel (rec. Št. Gráf: V horúcom príboji), Slovenská politika XVIII, č. 186, 17. VIII. 1937 (zn. N. L.).

Vlastný životopis Alberta Martiša (rec. J. V. Ormis: Pamäti dolnozemského buditeľa), Slovenská politika XVIII, č. 189, 20. VIII. 1937 (zn. N. L.).

Človek-milión, Poznámky o kompozícii J. C. Hronského románu Jozef Mak, Slovenské pohľady 53, 1937, str. 366 — 372.

Román dedinského otca (rec. F. Gabaj: Otec Timotej), Slovenská politika XVIII, č. 251, 4. XI. 1937 (zn. N. L.).

Realistický pohľad na dedinu pred vojnou a po vojne (rec. Timrava: Dve doby), Slovenská politika XVIII, č. 266, 21. XI. 1937 (zn. N. L.).

Ľúbostná lyrika (rec. J. Kostra: Hniezda), Slovenská politika XVIII, č. 278, 5. XII. 1937 (zn. N. L.).

Sociálna poézia (rec. J. Poničan: Póly), Slovenská politika XVIII, č. 286, 16. XII. 1937 (zn. N. L.).

K. H. Mácha, osobnosť, dílo, ohlas (rec.), Slovenské pohľady 53, 1937, str. 718 — 720.

Esej o baroku (rec. V. Černý: O básnickém baroku), Prúdy XXI, 1937, str. 558 — 560.

Vodákov sborník (rec.), Slovenské smery V, 1937/38, str. 152 — 154.

O tzv. skutočnosti v umeníí (Kukučín a Jilemnický),

Slovenské smery V, 1937/38, str. 274 — 280 (tiež v sborníku Áno a nie, Bratislava 1938).

Básnické diela Antonína Sovu, Elán VIII, 1937/38, č. 7 (zn. pn).

Sborník Matice slovenskej (rec.), Elán VIII, 1937/38, č. 8.

Básnická žatva F. X. Šaldu (rec. Nova et vetera), Elán VIII, 1937/38, č. 10.

Pavel Fraenkl: Otokar Březina, Mládí a přerod (rec.), Slovenské pohľady 54, 1938, str. 124 — 126.

Príspevok o realizme (rec. P. Jilemnický: Kompas v nás), Prúdy XXII, 1938, str. 120 — 127.

Príklad európanstva. Na okraj knihy O. Fischera: Slovo a svět, Prúdy XXII, 1938, str. 172 — 176.

Sborník Matice slovenskej (rec.), Slovenský hlas I, č. 58 a 60, 11. a 18. III. 1938 (zn. -V-).

V divadle Vl. Buriana (dojmy), Slovenský hlas I, č. 64, 18. III. 1938 (zn. -V-).

Pani Bovaryová na scéne (ref.), Slovenský hlas I, č. 68, 23. III. 1938.

Dve prednášky dr. Ivana Dérera, Slovenský hlas I, č. 69, 24. III. 1938.

Národnostná otázka nemecká v ČSR (rec. E. Sobota: Národnostní autonomie v Československu), Slovenský hlas I, č. 73, 29. III. 1938.

Markova reportáž o bratislavskom predmestí, Slovenský hlas I, č. 75, 31. III. 1938.

Gionova evokácia Odyssey (rec. J. Giono: Sen a skutečnost), Slovenský hlas I, č. 79, 5. IV. 1938.

Nové smery v historickej vede, Slovenský hlas I, č. 83, 9. IV. 1938.

Opera B. Martinů Julieta v pražskom ND (ref.), Slovenský hlas I, č. 84, 10. IV. 1938.

Claude Houghton: Jsem Jonathan Scrivener (rec.), Slovenský hlas I, č. 87, 14. IV. 1938.

Werther v pražskom D 38 (ref. J. W. Goethe: Utrpění mladého Werthera), Slovenský hlas I, Veľká noc, 16. IV. 1938.

Platónov spis o kráse (rec. Faidros), Slovenský hlas I, č. 93, 23. IV. 1938.

Anton Štefánek o M. Hodžovi (rec. kn. Milan Hodža), Slovenský hlas I, č. 96, 27. IV. 1938.

Moderná vedecká filozofia, Slovenský hlas I, č. 99, 30. IV. 1938.

Biblická poézia, Slovenský hlas I, č. 103, 5. V. 1938.

Sborník Matice slovenskej, Literárnohistorická časť (rec.), Slovenský hlas I, č. 104, 6. V. 1938.

Cestovný breviár Durychov (rec. Toulky po domově), Slovenský hlas I, č. 105, 7. V. 1938.

Z poézie primitívnych národov (rec. H. Boun: Daleký hlas), Slovenský hlas I, č. 114, 18. V. 1938.

Ľudové piesne francúzske (rec. H. Jelínek: Zpěy sladké Francie a Nové zpěvy sladké Francie), Slovenský hlas I, č. 115, 19. V. 1938.

Nové naštudovanie staršej českej hry (ref. L. Stroupežnický: Naši furianti), Slovenský hlas I, č. 116, 20. V. 1938.

Hra o talianskom národnom prebudení (ref. R. Alessi: Hrabě Orel), Slovenský hlas I, č. 117, 21. V. 1938.

Rozhovor s Petrom Bogatyrevom o národopise a ľudovom divadle, Slovenský hlas I, č. 118, 22. V. 1938.

Ešte raz: Slovenská hra na pražskej scéne (ref. Tajovský: Nový život), Slovenský hlas I, č. 123, 29. V. 1938.

Obrana romantiky (rec. V. Dyk: Zmoudření Dona Quijota), Slovenský hlas I, č. 124, 31. V. 1938.

Rozhovor s Jánom Mukařovským o umenovede, Slovenský hlas I, č. 133, 11. VI. 1938.

Reč je o tanečnom umení, Slovenský hlas I, č. 141, 22. VI. 1938.

Čo je surrealizmus? Slovenský hlas I, č. 168 a 169, 27. a 28. VII. 1938 (zn. -V-).

Slovenské smery — mladým (rec.), Slovenský hlas I, č. 196, 30. VIII. 1938 (zn. -V-).

Surrealistická poézia (rec.), Slovenský hlas I, č. 199, 2. IX. 1938 (zn. -V-).

Št. Hanigovský: Slovenské príslovia (rec.), Slovenský hlas I, č. 208, 13. IX. 1938.

Shakespearova hra Romeo a Júlia v pražskom Stavovskom divadle, Slovenský hlas I, č. 210, 15. IX. 1938.

Hilbertova hra Oblaka v Stavovskom divadle (ref.), Slovenský hlas I, č. 215, 21. IX. 1938.

Psychoanalytická náuka Freudova (rec. S. Freud: Výklad snů), Slovenský hlas I, č. 229, 230 a 231, 7., 8. a 9. X. 1938.

Revízia Pražákových náhľadov na kus dejín slov. literatúry (rec. J. Marták: Otok na spisovnú slovenčinu), Slovenský hlas I, č. 243, 23. X. 1938.

Timravine prvotiny (rec. Prvé kroky), Slovenský hlas I, č. 244, 25. X. 1938.

Poézia pre oči (rec. R. Fabry: Vodné hodiny hodiny piesočné), Slov. hlas I, č. 248, 29. X. 1938 (zn. -V-).

Antológia ľudovej poézie Láska a smrť, Slovenský hlas I, č. 249, 30. X. 1938.

Román o lakomcovi (rec. Fr. Mauriac: Klubko zmijí), Slovenský hlas I, č. 265, 19. XI. 1938.

Roľník v slovenskej literatúre (rec. antológie A. Kostolného a J. Vilikovskej), Slovenský hlas I, č. 292, 22. XII. 1938.

II. 1939 — 1944

Neznámy Janko Kráľ (rec.), Národnie noviny 70, č. 36, 12. II. 1939 (tiež Z literárnych štúdií a článkov, Bratislava 1953, str. 132 — 140).

Poézia Valentína Beniaka (rec. zb. Bukvica), Národnie noviny 70, č. 46, 24. II. 1939.

Národný a politický program Štúrov, Národnie noviny 70, č. 60, 12. III. 1939.

Literárna kritika a literárna veda, Národnie noviny 70, č. 72, 26. III. 1939.

Román Ľuda Ondrejova: Jerguš Lapin, Niekoľko poznámok o slovenskom románe, Národnie noviny 70, č. 74, 29. III. 1939.

Nadrealizmus v slovenskej poézii, Národnie noviny 70, č. 81 a 82, 6. a 7. IV. 1939.

Cesta za novou lyrikou (rec. V. Reisel: Vidím všetky dni a noci), Národnie noviny 70, č. 88, 16. IV. 1939.

Básnické torzo Janka Kráľa, Elán X, 1938/39, č. 9 — 10.

Byť jasný a otvorený ako prameň, Na okraj dvoch básnických zbierok (Fabryho a Reisela), Nové slovo (trnavské] 1, 1939/40, str. 61 — 66.

Andrej Mráz: Odlomená vetva (rec.), Nové slovo (trn.) I, 1939/40, str. 74 — 76 (zn. -m. n.-).

Nová básnická zbierka Laca Novomeského (rec. zb. Svätý za dedinou), Nové slovo (trn.) I, 1939/40, str. 118 — 120.

Torso a tajemství Máchova díla (rec.), Nové slovo (trn.) I, 1939/40, str. 125 — 126, 173 — 174, 206 — 207.

Príspevok k sémantike Kráľovej poézie, Nové slovo (trn.) 1, 1939/40, str. 150 — 153, 196 — 199.

Esej J. K. Šmálova o Urbanovom diele (rec.), Nové slovo (trn.) 1, 1939/40, str. 166 — 168.

Zabudnuté jubileum (J. Vlčka), Nové slovo (trn.) I, 1939/40, str. 174 — 175 (zn. P. N.).

„Formalizmus“ a jeden kritik, Nové slovo (trn.) I, 1939/40, str. 176 (zn. P. N.).

Prvá slovenská kniha z historickej poetiky (rec. M. Bakoš: Vývin slovenského verša.), Nové slovo (trn.) 1, 1839/40, str. 204 — 206.

Prvý preklad antickej hry (rec. Sofokles: Antigona), Národnie noviny 72, č. 19, 14. III. 1941.

Básnická próza Vladimíra Holana (rec. kn. Lemuria), Národnie noviny 72, č. 23, 29. III. 1941 (zn. -Pn-).

Sborník najmladších (rec.), Národnie noviny 72, č. 24, 2. IV. 1941.

K dnešnému položeniu nadrealistickej poézie, v letáku Poézia nového videnia, Bratislava 10. VI. 1941.

Lermontov, básnik smútku (rec.), Tvorba I, 1940/41, č. 10 (júl 1941).

K dejinám slovenskej a českej estetiky (rec. M. Novák: Česká estetika), Slovák XXIII, č. 189, 31. VIII. 1941 (zn. M. P.).

Význam štrukturálneho skúmania literatúry, Slovák XXIII, č. 277, 30. XI. 1941.

K básnickému profilu Rudolfa Dilonga, v sb. Vo dne a v noci, Bratislava 1941, str. 6 — 9.

Poznámka k portrétu Janka Kráľa, v sb. Vo dne a v noci, Bratislava 1941, str. 17 (zn. M. Pn.).

Poézia Kráľova a nadrealizmus, v sb. Vo dne a v noci, Bratislava 1941, str. 112 — 115.

Novalis romantik, v sb. Vo dne a v noci, Bratislava 1941, str. 115 — 120.

Bojovníci proti veterným mlynom, v letáku Poézia nového videnia, Bratislava 10. XII. 1941 (pseud. Martin Pongrác).

K poznaniu novej poézie (rec. Š. Žáry: Zvieratník), Slovák XXIII, č. 295, Vianoce 1941.

Nová kniha básnika Valentína Beniaka (rec. zb. Žofia), rkp. 1941.

Dielo o vedeckej metodológii (rec. I. Hrušovský: Teória vedy), rkp. 1941.

Umelecká próza Hronského, K rozboru románu Pisár Gráč, Slovák XXIV, č. 20, 25. I. 1942.

Platónov dialóg o kráse (rec. Hippias o krásnu), Slovák XXIV, č. 44, 22. II. 1942.

Baroková poézia, Slovák XXIV, č. 79, 8. IV. 1942.

Rilkeho román Zápisky Malteho Lauridsa Briggeho, Slovák XXIV, č. 122, 31. V. 1942.

Čo je nadrealistická poézia, v brož. Poézia nového videnia, Bratislava 15. VI. 1942, str. 2 — 5.

Élegant badinage jedného kritika malgré lui, v brož. Poézia nového videnia, Bratislava 15. VI. 1942, str. 12 (pseud. Adam Hora).

Priateľovi stískame ruku, v brož. Poézia nového videnia, Bratislava 15. VI. 1942, str. 13 (zn. M. P.).

Vývinové zaradenie nadrealistickej poézie, v sb. Pozdrav, Bratislava 1942, str. 78 — 90.

Zprávy a poznámky, v sb. Pozdrav, Bratislava 1942, str. 95 — 96.

Básnické hľadanie Rudolfa Dilonga, Národnie noviny 73, č. 96, Vianoce 1942.

Červeňove novely a dnešná slov. próza (rec. kn. Modrá katedrála), Národnie noviny 74, č. 19, 6. III. 1943.

Básnik a mysliteľ Rilke (rec. kn. Duinské elégie), Národnie noviny 74, č. 23, 24. III. 1943 (zn. M. Pn.).

Nové básne Pavla Horova (rec. zb. Nióba matka naša), Elán XIII, 1942/43, č. 9 (zn. MPn).

Lyrická báseň Vladimíra Reisela (rec. kn. Neskutočné mesto), Národnie noviny 74, č. 64, 5. VIII. 1943 (zn. HNH).

Nový pohľad na folklór [rec. R. Mrlian: Štúrovci a ústna slovesnosť), Národnie noviny 75, č. 1, Nový rok 1944 (zn. M. Pn.).

Vlastný životopis Samuela Hruškovica, skladateľa náboženských piesní (rec.), Národnie noviny 75, č. 6, 13. I. 1944 (zn. M. Pn).

Do rozhodného boja, Pravda, č. 6, Banská Bystrica 15. IX. 1944 (pseud. Zoro).

Básnici volajú do revolúcie, Pravda, č. 6, Banská Bystrica 15. IX. 1944 (pseud. Zoro).

S kým idete, majstri kultúry? Pravda, č. 8, Banská Bystrica 17. IX. 1944 (pseud. Zoro).

Tak som sa stal partizánom, Pravda, č. 8, Banská Bystrica 17. IX. 1944 (pseud. Zoro).

Odvážny partizán, Pravda, č. 11, Banská Bystrica 21. IX. 1944 (pseud. Zoro).

Ospevovateľ Veľkej októbrovej revolúcie. A. Blok a jeho báseň Dvanásť, Pravda, č. 14, Banská Bystrica 24. IX. 1944 (pseud. Zoro).

III. 1945 — 1948

Karol Plicka sa vracia na Slovensko, Národná obroda 1, 11. VIII. 1945 (zn. M. Pn).

Podiel nadrealistickej poézie v boji proti politickej reakcii a nacizmu, Nové slovo II, č. 22, 24. X. 1945 (tiež v Sborníku z I. sjazdu umelcov a vedeckých pracovníkov, Bratislava 1946, str. 104 — 112).

Dnešné vývinové predpoklady slovenskej poézie, Národná obroda I, č. 189, 18. XI. 1945.

Literárny profil Karla Čapka, Národné divadlo, Bratislava (programový bulletin), 19. 1. 1946.

Skromnosť a vecnosť básnika J. Poničana, Partizán II, č. 17, 28. IV. 1946.

Poézia odboja a viery vo víťazstvo slobody, Partizán II, č. 18, 12. V. 1946 (zn. -pb.-).

Živý odkaz Janka Kráľa, Kultúrny život I, č. 9, 25. V. 1946.

Rudolf Fabry a jeho poézia, Kultúrny život I, č. 16 — 17, 21. IX. 1946.

Význam umenia pre jednotlivca a spoločnosť, Pravda XXVIII, č. 72, 26. III. 1947.

Na okraj literárnohistorickej činnosti u nás (rec. Literárnohistorického sborníka), Pravda XXVIII, č. 161, 16. VII. 1947 (zn. Zet).

Žáryho prozaický debut (rec. kn. Apeninský vzduch), Pravda XXVIII, č. 211, 14. IX. 1947 (zn. Zet).

Slovenské výtvarné umenie za posledné desaťročie a jeho vzťah k spoločnosti, Pravda XXVIII, č. 275, 30. XI. 1947.

Zoznamujeme sa s R. Fabrym, Slobodný rozhlas, 1947, str. 620 — 622 (zn. M. P.).

Cesty súčasnej slovenskej poézie, Umenie I, 1947 — 48, č. 1, str. 17 — 22.

Na okraj nášho programu, Umenie I, 1947 — 48, č. I, str. 51.

Niekoľko poznámok k sporu medzi literárnou kritikou a slovenskými prozaikmi, Umenie I, 1947 — 48, č. 2 — 4, str. 126 — 129.

Ľudové základy slovenskej literatúry, Kalendár slovenských partizánov II, Bratislava 1948, str. 75 — 79.

Pavol Horov, Kultúrny život III, č. 16, 29. VIII. 1948.

Jean Arthur Rimbaud a jeho význam pre modernú poéziu, J. A. Rimbaud: Dielo, Bratislava 1948, str. 259 — 274 (tiež Z literárnych štúdií a článkov, Bratislava 1953, str. 95 — 117).

Guillaume Apollinaire, zakladateľ modernej poézie (prednáška v Československom rozhlase v Bratislave v novembri 1948), rkp.

IV. 1949 — 1952

O literaturze slowackiej, Kužnica (Lódž), č. 10, 13. III. 1949.

Odkaz Petra Jilemnického, Nové slovo VI, č. 22, 3. VI. 1949 (tiež Z literárnych štúdií a článkov, Bratislava 1953, str. 149 — 154).

O novú literárnu kritiku, Pravda XXX, č. 239, 8. X. 1949 (tiež Z literárnych štúdií a článkov, Bratislava 1953, str. 155 — 163).

Víťazstvo ľudu nad reakciou, Pracovné námety (MS), č. 10, 1949 (zn. M. P.).

Na okraj Pišútovej štúdie k Výlomkom z Jánošíka, rkp. 1949.

Umenie v službe ľudu, Umenie II, 1949 — 50, č. 1 — 3, str. 48 — 50 (tiež Z literárnych štúdií a článkov, Bratislava 1953, str. 141 — 148).

Buržoázne korene nadrealizmu a štrukturalizmu, rkp. 1951 (Z literárnych štúdií a článkov, Bratislava 1953, str. 164 — 174).

(Janko Kráľ), Úvod k Janko Kráľ: Moja pieseň, Martin 1952, str. 9 — 37 (tiež Z literárnych štúdií a článkov, Bratislava 1953, str. 9 — 46).

Lev Nikolajevič Tolstoj, doslov k L. N. Tolstoj: Detstvo, Chlapčenstvo, Junošstvo, Bratislava 1952 (tiež Z literárnych štúdií a článkov, Bratislava 1953, str. 47 — 94).

Úryvky z rozpracovanej väčšej monografickej práce o Jankovi Kráľovi, rkp.

Rukopisné práce sú v pozostalosti autora.

B. Knižné práce

Z literárnych štúdií a článkov. Výber zostavil a štúdiu napísal Ivan Kupec, Slovenský spisovateľ, Bratislava 1953, strán 194 + (II).

Bibliografické poznámky

I

S kým idete, majstri kultúry? — Pravda, č. 8, Banská Bystrica 17. IX. 1944.

Význam umenia pre jednotlivca a spoločnosť. Pravda XXVIII, č. 72 z 26. III. 1947.

Na okraj nášho programu. Umenie I, 1947 — 1948, č. 1, str. 51.

Ľudové základy slovenskej literatúry. Kalendár slovenských partizánov II, Bratislava 1948, str. 75 — 79.

Umenie v službe ľudu. Umenie II, 1949 — 1950, č. 1 — 3, str. 48 — 50.

II

André Breton: Spojité nádoby. Slovenské smery II, 1934/35, str. 199 — 200.

Problematičnosť poézie Janka Kráľa. Slovenské smery IV, 1936/37, str. 145 — 152.

Krasko v jednom zväzku. Slovenská politika XVIII, č. 23 z 29. I. 1937.

Básnik a burič Janko Kráľ. Slovenské zvesti II, č. 89 z 9. V. 1937.

Básnická žatva F. X. Šaldu. Elán VIII, 1937/38, č. 10.

Surrealistická poézia. Slovenský hlas I, č. 199 z 2. IX. 1938.

Poézia pre oči. Slovenský hlas I, č. 218 z 29. X. 1938.

Neznámy Janko Kráľ. Národnie noviny 70, č. 36 z. 12. II. 1939.

Nadrealizmus v slovenskej poézii. Národnie noviny 70, č. 81 a 82 zo 6. a 7. IV. 1939.

Cesta za novou lyrikou. Národnie noviny 70, č. 88 zo 16. IV. 1939.

Básnické torzo Janka Kráľa. Elán X. 1938/39, č. 9 — 10.

Byť jasný a otvorený ako prameň. Nové slovo (trnavské) I, 1939/40, str. 61 — 66.

Nová básnická zbierka Laca Novomeského. Nové slovo (trn.) I, 1939/40, str. 118 — 120.

Príspevok k sémantike Kráľovej poézie. Nové slovo (trn.) I, 1939/40, str. 150 — 153, 196 — 199.

K dnešnému položeniu nadrealistickej poézie. Poézia nového videnia, Bratislava 10. VI. 1941.

Poézia Kráľova a nadrealizmus. Vo dne a v noci, Bratislava 1941, str. 112 — 115.

K poznaniu novej poézie. Slovák XXIII, č. 295, Vianoce 1941.

Baroková poézia. Slovák XXIV, č. 79 z 8. IV. 1942.

Čo je nadrealistická poézia. Poézia nového videnia, Bratislava 15. VI. 1942, str. 2 — 5.

Vývinové zaradenie nadrealistickej poézie. Pozdrav, Bratislava 1942, str. 78 — 90.

Básnik a mysliteľ Rilke. Národnie noviny 74, č. 23 z 24. III. 1943.

Nové básne Pavla Horova. Elán XIII, 1942/43, č. 9.

Lyrická báseň Vladimíra Reisela. Národnie noviny 74, č. 64 z 5. VIII. 1943.

Podiel nadrealistickej poézie v boji proti politickej reakcii a nacizmu. Sborník z I. sjazdu umelcov a vedeckých pracovníkov, Bratislava 1946, str. 104 — 112.

Dnešné vývinové predpoklady slovenskej poézie. Národná obroda I, č. 189 z 18. IX. 1945.

Rudolf Fabry a jeho poézia. Kultúrny život I, č. 18 — 17, 21. IX. 1946.

Cesty súčasnej slovenskej poézie. Umenie I, 1947 — 1948, č. 1, str. 17 — 22.

Pavol Horov. Kultúrny život III, č. 16, 29. VIII. 1948.

Guillaume Apollinaire, zakladateľ modernej poézie. Z rukopisu, 1948.

Na okraj Pišútovej štúdie k Výlomkom z Jánošíka. Z rukopisu, 1949.

III

Tri rieky Vladislava Vančuru. Slovenské zvesti I, č. 35 z 8. VII. 1936.

Dva motívy J. Hrušovského. Slovenská politika XVIII, č. 16 z 21. 1. 1937.

Román o matke. Slovenská politika XVIII, č. 49 z 28. II. 1937.

Román z náboženských bojov. Slovenská politika XVIII, č. 52 zo 4. III. 1937.

Impresionistické novely. Slovenská politika XVIII, č. 80 z 13. III. 1937.

Mária Majerová: Plané milování. Slovenské zvesti II, č. 138 z 22. VII. 1937.

O tzv. skutočnosti v umení. Slovenské smery V, 1937/38, č. 6 — 8, str. 274 — 280.

Román Ľuda Ondrejova: Jerguš Lapin. Národnie noviny 70, č. 74 z 29. III. 1939.

Básnická próza Vladimíra Holana. Národnie noviny 72, č. 23 z 29. III. 1941.

Novalis romantik. Vo dne a v noci, Bratislava 1941, str. 115 — 120.

Rilkeho román. Zápisky Malteho Lauridsa Briggeho. Slovák XXIV, č. 122 z 31. V. 1942.

Červeňove novely a dnešná slovenská próza. Národnie noviny 74, č. 19 zo 6. III. 1943.

Niekoľko poznámok k sporu medzi literárnou kritikou a slovenskými prozaikmi. Umenie I. 1947 — 1948, č. 2 — 4. str. 126 — 129.

Žáryho prozaický debut. Pravda XXVIII, č. 211 zo 14. IX. 1947.

Odkaz Petra Jilemnlckého. Nové slovo VI, č. 22 z 3. VI. 1949.

IV

O F. X. Šaldovi. Dav IX, 1937, č. 3.

Vajanský ako kritik. Slovenská politika XVIII, č. 28 zo 4. II. 1937 a č. 29 z 5. II. 1937.

Pavel Fraenkl: Otakar Březina. Mládí a přerod. Slovenské pohľady 54, 1938, str. 124 — 126.

Príklad európanstva. Prúdy XXII, 1938, str. 172 — 176.

Slovenské smery — mladým. Slovenský hlas I, č. 198 z 30. VIII. 1938.

Literárna kritika a literárna veda. Národnie noviny 70, č. 72 z 26. III. 1939.

Esej o Urbanovom diele. Nové slovo (trn.) I, 1939 — 40, str. 166 — 168.

Prvá slovenská kniha z historickej poetiky. Nové slovo (trn.) I, 1939 — 40, str. 204 — 206.

Význam štrukturálneho skúmania literatúry. Slovák XXIII, č. 277 z 30. XI. 1941.

Na okraj literárnohistorickej činnosti u nás. Pravda XXVIII, č. 161 zo 16. VII. 1947.

O novú literárnu kritiku. Pravda XXX, č. 239 z 8. X. 1949.