SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hlásnik národa

(Variant)


     [1]Nad horami, nad dolami,
     nad mestami, dedinami
     smutno stojí, pusto stojí,
     kto moje rany zahojí? —
Nad horami, nad dolami,
nad mestami, dedinami,
pusto, ticho ak’ to pole,
keď je žitko už v stodole.

     Pusté, tiché je to pole,
     ale žitka niet v stodole.
Nad horami, nad dolami,
nad mestami, dedinami
pusto, ticho ak’ v tej hore,
keď sú ovce už na dvore.
     Pusto, ticho je v tej hore,
     ale oviec niet na dvore.
Nad horami, nad dolami,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
nad mestami, dedinami
pusto, ticho ak’ v dedine,
keď sú chlapci v javorine.
     Pusto, ticho je v dedine,
     chlapcov niet na javorine.

Kryptou stal sa svet ten celý,
čo žili, tí už pomreli —
mohyly ich: vrchy, skaly;
mňa samého tu nechali.
Tí sú v hrobe, ja nad nimi
ako hlásnik nad spiacimi.

Hej, veď sa už v svete šerí,
zberte sa, nebuďte mdlými!
Hneď ku vstaniu čas uderí:
čo si počnem ja s mŕtvymi!
Mŕtvi budú spať i potom,
keď už hlásnik z veže zišiel;
načo som ja medzi mŕtvych
jeden živý na svet prišiel? —

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Všetko leží, ja v hrobli sám,
nikde nikto, čo by sa hnul;
ak’ strašidlo sem-tam blúdim —
hneď bych si tiež radšej ľahnul.
Všade pusto, všade temno
ako úhor čierny stojí,
na ňom nič, len kde-tu kremeň —
kto moje rany zahojí?

Upokoj sa, duša drahá,
utíš sa, srdce strápené:
kto nezaspal, čím viac ich spí,
tým viac bude mu zverené.
Ty si maják v čiernej noci,
nepodľahlý živlom, mdlobe,
lampa v zapadnutej izbe,
kriak na zapadnutom hrobe.

Príde čas, že hroby vstanú,
hory, doly vravieť budú,
a teba po večné veky
nikdy v svete nezabudú!
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama



[1] R, zoš. IX, str. 4—6, a nadpisom Povesť; Ps 139—140, Sokol 1865, str. 121, V-1, 88—90, V-2, 102—3. Pôvodný rukopis je ako čistopis bez prečiarnutia. Medzi textom R a Ps je značný rozdiel. Text v Ps ako pozdejší treba pokladať za definitívny autorský text. Po prvý raz bol uverejnený v Sokole 1865, a to podľa Ps. Prepisovateľ v Ps narobil hodne čechizmov. Možno, že zapisoval podľa diktátu. V Ps sú tieto čechizmy: ráni, v té hore, ovec ňjet, chlapcu ňjet, co, jích, nad spícími, proberte sa, ku vstání, medzi mrtvé, v hrobce; taki, dušo, srdce tvé, v jizbe, mluviť. — Text v Sokole tieto tvary poslovenčil a okrem toho zmenil verš v Ps: Kto moje ráni zahojí? na Ktože moje rany zhojí? — alebo Radšej bych si taki lehnú — na Hneď bych si tiež radšej ľahnul. — Tieto opravy a použitie spojky lež a vokatívu dušo! poukazujú na úpravu redaktora Sokola. U V-1 a V-2 sú oproti Sokolu len nepatrné zmeny (jako — ako, jich — ich, dušo — duša, prijde — príde, Čo počnem si ja — Čo si počnem ja.) Za základ nášho vydania sme vzali text v Ps s úpravami v Sokole a u V-1. — Poznámka u V-2, že báseň je tiež spred r. 1848, je správna. Podľa umiestenia v R patrí do roku 1844—5. Prvý pôvodný text z R pre značnú odlišnosť a kvôli súvislosti s básňami v cykle Dráma sveta uverejňujeme na príslušnom mieste.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama