Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško, Janka Kršková, Pavol Tóth, Renata Klímová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Jozef Sedláček. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 164 | čitateľov |
(Variant)
[1]Nad horami, nad dolami,
nad mestami, dedinami
smutno stojí, pusto stojí,
kto moje rany zahojí? —
Nad horami, nad dolami,
nad mestami, dedinami,
pusto, ticho ak’ to pole,
keď je žitko už v stodole.
Pusté, tiché je to pole,
ale žitka niet v stodole.
Nad horami, nad dolami,
nad mestami, dedinami
pusto, ticho ak’ v tej hore,
keď sú ovce už na dvore.
Pusto, ticho je v tej hore,
ale oviec niet na dvore.
Nad horami, nad dolami,
nad mestami, dedinami
pusto, ticho ak’ v dedine,
keď sú chlapci v javorine.
Pusto, ticho je v dedine,
chlapcov niet na javorine.
Kryptou stal sa svet ten celý,
čo žili, tí už pomreli —
mohyly ich: vrchy, skaly;
mňa samého tu nechali.
Tí sú v hrobe, ja nad nimi
ako hlásnik nad spiacimi.
Hej, veď sa už v svete šerí,
zberte sa, nebuďte mdlými!
Hneď ku vstaniu čas uderí:
čo si počnem ja s mŕtvymi!
Mŕtvi budú spať i potom,
keď už hlásnik z veže zišiel;
načo som ja medzi mŕtvych
jeden živý na svet prišiel? —
Všetko leží, ja v hrobli sám,
nikde nikto, čo by sa hnul;
ak’ strašidlo sem-tam blúdim —
hneď bych si tiež radšej ľahnul.
Všade pusto, všade temno
ako úhor čierny stojí,
na ňom nič, len kde-tu kremeň —
kto moje rany zahojí?
Upokoj sa, duša drahá,
utíš sa, srdce strápené:
kto nezaspal, čím viac ich spí,
tým viac bude mu zverené.
Ty si maják v čiernej noci,
nepodľahlý živlom, mdlobe,
lampa v zapadnutej izbe,
kriak na zapadnutom hrobe.
Príde čas, že hroby vstanú,
hory, doly vravieť budú,
a teba po večné veky
nikdy v svete nezabudú!
[1] R, zoš. IX, str. 4—6, a nadpisom Povesť; Ps 139—140, Sokol 1865, str. 121, V-1, 88—90, V-2, 102—3. Pôvodný rukopis je ako čistopis bez prečiarnutia. Medzi textom R a Ps je značný rozdiel. Text v Ps ako pozdejší treba pokladať za definitívny autorský text. Po prvý raz bol uverejnený v Sokole 1865, a to podľa Ps. Prepisovateľ v Ps narobil hodne čechizmov. Možno, že zapisoval podľa diktátu. V Ps sú tieto čechizmy: ráni, v té hore, ovec ňjet, chlapcu ňjet, co, jích, nad spícími, proberte sa, ku vstání, medzi mrtvé, v hrobce; taki, dušo, srdce tvé, v jizbe, mluviť. — Text v Sokole tieto tvary poslovenčil a okrem toho zmenil verš v Ps: Kto moje ráni zahojí? na Ktože moje rany zhojí? — alebo Radšej bych si taki lehnú — na Hneď bych si tiež radšej ľahnul. — Tieto opravy a použitie spojky lež a vokatívu dušo! poukazujú na úpravu redaktora Sokola. U V-1 a V-2 sú oproti Sokolu len nepatrné zmeny (jako — ako, jich — ich, dušo — duša, prijde — príde, Čo počnem si ja — Čo si počnem ja.) Za základ nášho vydania sme vzali text v Ps s úpravami v Sokole a u V-1. — Poznámka u V-2, že báseň je tiež spred r. 1848, je správna. Podľa umiestenia v R patrí do roku 1844—5. Prvý pôvodný text z R pre značnú odlišnosť a kvôli súvislosti s básňami v cykle Dráma sveta uverejňujeme na príslušnom mieste.
— básnik, jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších predstaviteľov slovenskej romantickej generácie Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam