Tri vŕšky

^[1] Krajinská pieseň a Tri vŕšky: V rukopisnej pozostalosti J. K. je dvojlist s týmito dvoma básňami, bez podpisu. Podľa písma a básnického slovníka uznal som obe za básne J. Kráľa z r. 1848, a to z marcových dní. Z iného rukopisu a na základe literárnej analýzy uznal autorstvo J. Kráľa i Ján Brezina (Literárnohistorický sborník IV, 258—263). Otakar Odložilík v Sborníku Matice slov. III, 1925, str. 145, v článku Dvě písně z roku 1848 odtlačil prvú z nich podľa letáka, ktorý vytlačil vo Vetterlovej tlačiarni pražskej faktor Frant. Groll v júni r. 1848. Groll sa účastnil bojov na barikádach a bol potom vyšetrovaný vojenskou komisiou, kde vypovedal, že Krajinskú pieseň priniesol do tlačiarne Poliak (?) Belanský a žiadal, aby bola vytlačená. Druhá báseň na pražskom letáku bola Pieseň za slobodu. Táto však je silne protimaďarská a má prvky východoslovenského nárečia. Preto sotva je od J. K. — Krajinská pieseň a Tri vŕšky nie sú vyslovene protimaďarské, čo sa zhoduje s počiatočným postojom J. Kráľa k revolúcii. Ohlasujú len koniec panštiny a vyhlásenie práv slovenského národa. Vyslovene protimaďarský postoj druhej piesne pražského letáka poukazuje už na neskoršiu fázu revolúcie.