E-mail (povinné):

Janko Kráľ:
Tri vŕšky

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško, Janka Kršková, Pavol Tóth, Renata Klímová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Jozef Sedláček.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 267 čitateľov


 

Tri vŕšky


[1]Na troch vŕškoch zlatý kríž,
na doline skala.
Aj Slovák má krajinu,
ako druhý kráľa.
Rodáci z krvi, duše,
v terajšom století
už viac neverme, že sme
bez krajiny deti.
Tatry naša pevnina,
Dolná zem komora,
Dunaj, Tisa hranica
a Pán Boh podpora.

Dosť zle, čo robí mnohým
Slovák ešte i dnes,
že po cudzích sa tára
smetiskách ako pes.
Pod stolom nepriateľa
ak’ pes hryzie kosti,
v kraji vlastnom si robí
vyhnanstvo z hlúposti.

Už nás Západ, celý svet,
raz k životu plaší,
buďme dobrí so svetom,
proti vrahu naši!
Tatry naša pevnina… atď.

Že Jano, Kubo, Ďuro
na nás s vrahom pletie,
nedivme sa! to sú nie
prvší zradci v svete.
Ani sa ich nebojme,
zrada nič nestvorí,
už je čas, že v živote
ako špina zhorí.
Tatry naša pevnina… atď.

Slovák od rodu, krvi,
od duše, koreňa,
či sa len sám na svete
má báť svojho mena?
Netrasme sa, nebojme,
nestojme ak’ steny,
i za slovenský národ
je ten svet stvorený!
Tatry naša pevnina… atď.

Všetko v svete sa hýbe
budúcnosť si stavať,
či len Slovák na svete
nemá rozumu mať?
Či len ten sa má dívať
v terajšom století,
ak’ jeho národnosť
na záhubu letí.
Tatry naša pevnina… atď.

Bratia, majme raz ducha,
ruky si súkajme!
Čo kto pre seba robil,
aj my to konajme!
Netrápme sa, nebojme!
Len kus srdca máme,
zajtra hneď môžeme mať,
čo dneska nemáme.
Tatry naša pevnina… atď.


[1] Krajinská pieseň a Tri vŕšky: V rukopisnej pozostalosti J. K. je dvojlist s týmito dvoma básňami, bez podpisu. Podľa písma a básnického slovníka uznal som obe za básne J. Kráľa z r. 1848, a to z marcových dní. Z iného rukopisu a na základe literárnej analýzy uznal autorstvo J. Kráľa i Ján Brezina (Literárnohistorický sborník IV, 258—263). Otakar Odložilík v Sborníku Matice slov. III, 1925, str. 145, v článku Dvě písně z roku 1848 odtlačil prvú z nich podľa letáka, ktorý vytlačil vo Vetterlovej tlačiarni pražskej faktor Frant. Groll v júni r. 1848. Groll sa účastnil bojov na barikádach a bol potom vyšetrovaný vojenskou komisiou, kde vypovedal, že Krajinskú pieseň priniesol do tlačiarne Poliak (?) Belanský a žiadal, aby bola vytlačená. Druhá báseň na pražskom letáku bola Pieseň za slobodu. Táto však je silne protimaďarská a má prvky východoslovenského nárečia. Preto sotva je od J. K. — Krajinská pieseň a Tri vŕšky nie sú vyslovene protimaďarské, čo sa zhoduje s počiatočným postojom J. Kráľa k revolúcii. Ohlasujú len koniec panštiny a vyhlásenie práv slovenského národa. Vyslovene protimaďarský postoj druhej piesne pražského letáka poukazuje už na neskoršiu fázu revolúcie.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.