ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

F. M. Dostojevskij: Zápisky z mŕtveho domu II

V dvoch častiach

Časť druhá

Preložil Peter Tvrdý

Bratislava

Spoločnosť priateľov klasických kníh

1934

Knižnica Spoločnosti priateľov klasických kníh

Rediguje Emil Boleslav Lukáč

Sväzok IX.

Fedor Michajlovič Dostojevskij v svojich prekrásnych „Zápiskoch z mŕtveho domu“, ktoré vydal pod cudzím menom Alexandra Petroviča Gorjančikova, opisuje život sibírskych areštantov, čím chcel obľahčiť osud týchto nešťastný. Vynikajúc neobyčajnou silou psychologického rozboru ľudskej duše, Dostojevskij skúmal aj dušu týchto „odvrhnutých ľudí“ a urobil odhalenie, že totižto, nehľadiac na úžasné podmienky, v akých musia žiť títo nešťastníci, nehľadiac na to, že u ních najdeš velikú tmu, mravný nihilizmus a priestupnosť, v duši týchto ľudí tlie iskierka dobra a mravného citu, ktorú treba len roznietiť, aby sa mohol človek mravne obrodiť, ba stať užitočným členom spoločnosti. Pravda, tomuto obrodeniu musí predchádzať zmenenie materiálneho položenia života.

V slovenskom preklade „Zápiskov z mŕtveho domu“ vyskytuje sa niekoľko ruských slov, ktoré tu uvádzam s vysvetlením.

1. kátorga — nútená robota v sibírskych väzeniach;

2. kátoržnik — zločinec, odsúdený na nútené roboty;

3. ostrog — žalár, väzenie;

4. mužík — sedliak;

5. panichída — omša za zomrelého;

6. vodka — pálené;

7. šči — kapustná polievka;

8. junker — kadet;

9. náry — sbité dosky na spanie;

10. arteľ — spolok robotníkov spoločne bývajúcich, spoločne sa stravujúcich a zárobky deliacich medzi sebou;

11. knut, -a — bič, spletený z remeňov, na konci ktorých sú olovené guľky; slúžil k trestaniu zločincov. (Neupotrebujem podoby knuta, -y, ktorá sa udomácňuje v češtine, ba aj v slovenčine pod vlivom nem. Die Knute.)