Povery z Horných Bziniec

(Nitrianska stolica.)

1. Keď sa dieťa narodí, treba ho položiť pod stôl, aby mu šaty „pekne sveččály“.

2. Ak narodené dieťa má ruky zatvorené, budú sa ho „penáze držát“, — jestli otvorené, bude márnotratné.

3. Kýmkoľvek dieťa nepokrstí sa, dotiaľ mu oči rastú. Preto náhlia s krstom, aby nemalo veľké oči.^[1]

4. Ak dieťa hneď po narodení pomastia husím tukom, nikdy nebude ho oziabať, nebude „zimomrivé“.

5. Dieťaťu do roka nemá sa dať za hračku hrkálka, lebo by bolo „nezmlčallivé“; — ani vajce, bolo by zlé. Ďalej nesmie sa dať „zhládat v zrkalle“, bo mu neskoro zúbky pôjdu.

6. Prázdna kolíska nemá sa kolísať, bo vtedy dieťa zle spáva. Podobne keď sú cez noc varechy v hrncoch.

7. Ak dieťa udierajú po podošvách, pomaly rastie a pozde chodí.

8. Keď dieťaťu vypadne prvý zub, treba mu ho potlčený s chlebom dať zjesť — bude mať pekné zuby. Alebo: nech ho ono v komore prehodí za seba, hovoriac: „Myšička, myšička, já ci dám koscenný, ty mi daj železný“. Narastú mu mocné zuby.

9. Aby kúpeľ dieťaťu nezaškodil, má sa do neho tri razy napľuť. Taktiež aby dieťaťu „neprišlo z očú“, kto díva sa naň, má mu tri razy napľuť do tváre a riecť: „Neuročné“. — To platí i o zvieraťoch.

10. Voda z kúpeľa vylieva sa na trávnik, alebo na miesto, kde sa nestúpa.

11. Jestli prasiatko nechce rásť a je špatné, treba ho po tri piatky (zo žartu vravia: po tri Veľké piatky) vyumývať — bude rásť „jako z vody“.

12. Proti švábom v dome je dobrá zelina „vlčie jabúko“.

13. Keď oheň veľmi blkoce a „huhle“, svadu znamená. Taktiež hore spodnou kôrkou položený chlieb, alebo hore nohami prevrátený stolec.

14. Kto ide „kozy pásci“ (= z kozy pásť, žartovné označenie zlodejstva jarmočného), nech najprv hľadí ukradnúť chlieb. Ak podarí sa mu, nedolapia ho, čo by koľko nabral; ale jestli prichytia ho pri chlebe, nech viac netýka sa ničoho.

15. Ktoré dievča pri praní veľmi sa zamáča, dostane muža korheľa.

16. Nový chlieb kladie sa do úst rukou cez šiju preloženou.

17. Chudobný človek nech má hustú riečicu a riedke sito. Aby mu totiž, keď „cúdzí do mlyna“, veľa zbožia nevypadlo, a keď osieva múku, aby všetko prepadlo.

18. Pri miesení chleba ak gazdiná mala „hubu (ústa) otvórenú“ — chlieb oduje sa.

19. Ktorá gazdina chce, aby jej sliepky „kvokaly“, nech pri sádzaní chleba chlebové košíky kladie „hore nnom“ (dnom).

20. V odutom chlebe „pánbičko“ býva.

21. Teplý chlieb nekladie sa na lavicu, bo kto sadol by si na to miesto, dostal by „škrabačku“ (svrab).

22. Veľmi treba pozorovať, aby chlieb nedostal sa do koľaje, lebo keby cezeň voz prešiel, chlieb tak skríkne, že by celý svet (všetci ľudia) ohluchol.

23. Ktoré dievča chce vedieť, za koho sa vydá, nech si zaopatrí po kúsku chleba zo troch domov, kde majú mládencov, a dá si ho na noc pod podušku — prisnije sa jej.

24. Keď niekto v cudzom dome krája si chleba, domáci upozorňujú ho: „Odkrojte si dokola (krajec), aby sa nám dokola rodzil!“

25. Na stôl nemá sa klásť žiadna vec s hlavy (šatka, stužka, čiapka atď.), lebo by to cez noc „zlé“ uchytilo. Jestli na stôl kladie sa klobúk alebo kastrol, bude na lúkach veľa krčacíncov (kopcov krticou narytých).

26. Gazdinky nerady predávajú mlieko za vodu, bo keď prenesie sa cez vodu, „preškodzí sa“ — kravy potratia mlieko. Z tých istých príčin neradi dajú mlieko „po záchod sunka“ (večer), a jestli dajú, hodia do neho trochu soli.

27. Taktiež „preškodzí sa“, ak do mlieka slnko zasvieti, alebo keď hrotek (šechtár) dá sa na slnko, keď voda z neho vyleje sa na chodník, kde slnko svieti, alebo keď vyleje sa do potoka.

28. Chlieb v peci zabudnutý nemá dievča jesť, bo naň zabudnú — nevydá sa. Aby však dievča bolo „zácné“, robia mamičky na chlebe (pri sádzaní) jamku, a vodu, ktorá pri umývaní chleba v tej jamke sa udrží, dávajú dcéram vypiť. — Tiež ktorá jedáva vršky z chleba, skoro sa vydá.

29. Ak mlieko vykypí, „oprýská“ sa krave vemeno — i preškodí sa. Vtedy tiež treba sporák soľou posypať, alebo do ohňa soli hodiť.

30. „Dojné“ neradi vystavujú na oči cudzím ľuďom, aby im ho „neurékli“. Ak pristihneš gazdinku pri dojení, mútení, vôbec pri práci okolo „dojného“, riekni: „Pánbo vám naspor!“ a pre lepšiu istotu dolož: „Nevrokousi“ — zavďačíš sa.

31. Keď smetánka nechce sa sraziť, zabodnú do topárky (čiastka mútovníka) špendlík, a hneď sa „zmaslí“. Alebo pod kallúbek (mútovník) položia hrebeň. V najhoršom páde však prenesú mútovník cez krížne cesty.

32. Dievčatá predbiehajú sa „domúcit“; ktorej podarí sa, tá sa skoro vydá. Taktiež, ktorá jedáva maslo s vršku mútovníka.

33. Mútenie započína sa vzpak ruky po tri razy.

34. Aby bosorky ku kravám prístupu nemaly, treba v stajni ku dverám postaviť metlu hore prútím: ani jedna cez dvere neprejde.

35. Ktorá gazdinka chce mať dobrý „užitek“ (hojnosť dojiva), nech do Jura (24. apríla) postrežie si na krticu (krt), za živa z nej srdce vytiahne a dá ho krave-prváske zjesť. Tým navždy zachráni ju pred porobeninou.

36. Aby maslo malo peknú, žltú farbu, dávaj pred Jurom krave záružie (Tussilago farfara).

37. Keď vedú dobytok na jarmok a chcejú ho istotne predať, posypú pred prah stajne chodník popolom a za odchádzajúcim dobytkom vzpak ruky vrhnú tri triesky. Alebo predavač vezme si „parútku“ (byľku) „hrabúcá“, nuž kupci hrabú sa za ním. To isté robia pri predaji akýchkoľvek vecí.

38. Teľa na prísadku kúpené nevedú do stajne hlavou vopred, ale naopak, aby sa dobre chovalo.

39. Kto mačku nohou kopne, dostane do tej nohy lúpanio (lámku).

40. Kto z jedla mačke určeného odoberie a zje, vyhodí sa mu na jazyk hľuza.

41. Dievčatá nesmia mladé mačky „zanášat“ (topiť), lebo by sa nikdy nevydaly.

42. V piatok nie je dobre vydať sa na cestu, bo je to nešťastný deň. Ale dobre je v piatok stať do služby.

43. Ktorý sluha prijde do služby ráno, „ide mu hore hodzina“, ktorý popoludní, tomu ide „dole hodzina“. (Je mu v tom dome zle, smutno.)

44. Každá slúžka, akonáhle prijde na službu, najsámnajprv prinesie vody zo studne — aby bola čerstvá do práce.

45. Ani jeden hospodár nedá žatvu započať v iný deň v týždni, ako v piatok: aby mu obylie myši nežraly.

46. Kto v piatok jie šošovicu, bude v nedeľu pekný. Toto platí zvlášte pre dievčatá.

47. Ktorý človek ochorie v piatok, istotne umre. Zvlášte ak ho v piatok „zima zdrobí“ (ak má zimnicu). Taktiež nevylieči sa ten chorý, ktorý popoludní lepšie sa cíti, ako z rána.

48. Jestli gazdinej zasiate petržlenové semä nevzíde, do roka umre.

49. Komu prst na ruke zhrdzavie (žltý fľak na ruke), umre mu niekto z rodiny. Taktiež na ktorom dome kuvik kuviká, v tom bude onedlho smrť.

50. Keď umre vydatá žena, ktoré dievča chce sa dostať na jej miesto (za vdovca), keď mrtvej zvonia po prvý raz, nech sadne na mažiar, v ktorom sa mak tlčie — istotne vydá sa za neho.

51. O kom za života rozchýri sa, že umrel, bude dlho žiť.

52. Ak pri chorom zabije sa niečo, na pr. fľaštička s medicínou, chorý ozdraveje.

53. Kto pozre na mesiac, keď je v úplnku, zpod strechy, celý mesiac bude „rád túci“ (riad biť), bude nezručný. Kto zhliadne mesiac na nove (prvá štvrť) a má peniaze vo vrecku, celý mesiac bude „pri peniazoch“.

54. Vlasy nemajú sa hádzať do ohňa, ale ukryť na miesto, kde vták nepriletí. Čie vlasy vták najde a vezme do hniezda, toho celý rok hlava bolí.

55. Každá gazdinka veľmi pozoruje, aby stavanie nelíčila (nebielila) „na nove“, ale vždy „na schodze masáca“ — totiž keď mesiaca ubýva. V prvom páde zahniezdi sa jej do stavania všelijaká „žížal“ — hmyz, ale jestli bieli v čase udanom, hmyz vyhynie. V ktorom dome majú mravce, švábov atď., tam dakedy jedine k vôli tomu biela izbu. V piatok izba nemá sa bieliť, bo ľudia v nej bývajúci budú rok smutní.

56. Ktoré dievča rado jie „prívary" (jedlo na dne nádoby prižiarené), keď bude mať sobáš, bude pršať.

57. Kto dá mravcom cukru, medovníka alebo čokoľvek, za čo dal peniaze, tie peniaze vrátia sa k nemu. Vôbec mravce prinášajú šťastie domu, v ktorom sa zdržujú. To isté vravia i o pavúkovi; preto pavúka nenie dobre zabiť, bo tým odvráti šťastie od seba. Pavučiny v dome znamenajú pyšné dievky; zároveň však pavučiny sú ľúbostné poslania od milencov.

58. I lastovice znamenajú šťastie domu, na ktorom hniezďa. Taktiež veria, že dom, kde sa lastovice zdržujú, ušetrený býva požiarom, a čo by okolité domy všetky pohorely.

59. Keď lastovice vysoko poletujú, bude pekný čas, — ak nízko, bude pršať. Taktiež ak kohút pod strechou kikiríka; jestli však na smetisku alebo inom vyvýšenom mieste, bude pekne. — Keď prší a handrlák (handrár) zapíska, vyjasní sa. Z toho i porekadlo: „Handrlák píska — bude čas!“

60. Keď dievky šaty perú a prší, to je znak, že nemajú „stálych frajérov“, totiž že tí sú neverní. Pekný čas dosvedčuje ich vernosť.

61. Pri bielení priadze, keď pradená dávajú do pece (spôsob bielenia), ak prijde do domu cigáň, ten chudiak zle to odnesie, bo gazdinka sväto-sväte verí, že priadza nebude biela. Ak prijde žena, vtedy áno.

62. Priadzu, napradenú dievčaťom ešte nie sedemročným, odkladajú na liek. Koho „popanne nesčascié“ (epilepsia), treba ho tou priadzou omotať — nemoc prejde okamžite. Taktiež takú priadzu predávajú na fakle (smolnice).

63. Kto sa ráno nepomodlil, ten celý deň nezapáli oheň. (To zaiste zachovalo sa z dávnej doby, kým ešte oheň trením dreva jedno o druhé vyluzovali.)

64. Iskry po dreve obhorenom poskakujúce znamenajú hostí do domu, alebo koľko iskier, toľko majú dievky milencov. To isté znamenajú i komáry, mušky nad hlavou dievčaťa poletujúce. Koľko mušiek (komárov), toľko mládencov myslí na to dievča.

65. Každé dievča veľmi chráni sa jesť vareškou, „aby na nu ludé huby (ústa) neotvárali“ — totiž aby ju neklebetili.

66. Ak vyhodí sa ti na jazyk „puk“ (hľúza), môžeš veriť, že dakde „opletajú“ ťa — klebetia. Jestli ťa líce alebo ucho páli, chvália ťa dakde. Ak sa ti ščikútá, spomínajú ťa. Jestli uhádneš, kto, čkanie prestane.

67. Kto postúpa blato s obuve soškrabané bosou nohou, „znáččí sa“ = dostane nátchu. Taktiež ak sníva sa o mrtvom človeku. Toto berú tak, že nie človeku nátchu majúcemu sníva sa o mrtvom, ale sen o mrtvom zapríčiní nátchu. Preto nielen z poverčivého strachu pred mrtvým, ale i zo zdravotného ohľadu, spomínajúc človeka zomrelého, doložia: „Nech sa ve snách neplete!“

68. Kto zakryje sa perinou tak, že zašitý konec prijde mu ku hlave a nie ku nohám, má strašné sny.

69. Ktoré dievča chce byť pekné, nech ráno naleje si mlieka do hrnčeka a večer ho vypije — večer naliate však nech vypije ráno.

70. Kto zaďakuje za vodu, ovšivavie.

71. Keď cudzí napije sa v daktorom dome vody, prinútia ho sadnúť, aby „užitek“ (dojivo) neodobral.

72. Kedykoľvek dievča donesie vody zo studne, má si z nej upiť, aby bolo vždy „frišké“ do práce.

73. Na Veľký piatok veľmi treba pozorovať, aby ani kvapka vody na zem sa nevyliala, bo tak celý rok je v dome veľa bĺch.

74. Kto však na ten deň „do východ sunka“ okúpe alebo len dobre umyje sa, bude celý rok čerstvý a zdravý. To isté i na Štedrý deň.

75. V tie dni pred Štedrým dňom nemajú sa jesť také jedlá, aké sa v ten deň pripravujú. Koľko kto zrniek maku (orechov a pod.) zje pred Štedrým dňom, toľko bude mať na sebe vredov.

76. Rozmarín alebo barviének (zimozel) pre nevestu pestovaný nesvobodno dať mrtvému, a naopak. Keby z rozmarína (barviénka), pre mrtvého určeného, dostala mladucha, umre. Ale ak z menovaných, pre mladuchy určených rastlín dajú mrtvému, tie rastliny vyhynú. Taktiež vyschne rozmarín, ak kúsok z neho ušlo sa nepoctivej — nepoctivému. — Rozmarín práve tak podlieha „úrokom“, ako človek. Preto uväzujú naň kúsok červenej handričky.

77. Aby ťa ľudia neuriekali, nos pri sebe dačo červeného, alebo spodné šaty obliekaj naopak.

78. Ak dievča chce sa pomstiť na nevernom milencovi, nech sa na Štedrý deň postí a potom dá tomu zjesť rásu (kvet liesky) — nikdy ten viac na lásku nepomyslí! No iste ukrutnejšie pomstí sa nasledovne: jestli neverník berie si za ženu druhú, za ten čas, čo tejto v kostole pri sobáši prisahá, nech zavre do suda (alebo do truhly) psa s mačkou: ako tí v tom sude sa bijú, tak novomanželia budú spolu nažívať po celý život.

79. Planta (priesada) na Mateja zasiata vydarí sa zvlášte dobre, ba ani mušky ju nezjedia. To isté docielime, keď posypeme ju pomletými škrupinami veľkonočných vajec.

80. Ktorá gazdiná šije na Luciu (13. dec), tej sliepky zle nesú. Priasť tiež nesvobodno, bo na odev z tej priadze utkaný musí had prijsť a čo by ju kde skryl. V dni medzi Novým rokom a Vianociami tiež nepradie sa, ani nešije, lebo by sa patričnej prsty sbieraly.

81. Za vec na liek darovanú nemá sa ďakovať — „aby bolo naplat“.

82. Šaty zlým človekom nosené v praní veľmi „ťažko púščajú“.

83. Tie obliečky, ktoré nevesta v čas svadby mala na perinách, za rok nesmia sa oprať.

84. Ak robíš dáke „bobony“ (čary), nezraď sa s tým nikomu, bo účinok vystane.

85. Keď horí a dakto nahý obehne okolo horiaceho domu, oheň ďalej sa nerozšíri. Alebo stôl hore nohami obrátiť.

86. Pri jedení má sa jedlo „dočista“ zjesť z misy, bude pekný čas. Dievky a mládenci zato majú „dočista“ vyjesť, aby ich budúci (budúca) bola „hladká“ — totiž nie rapavá.

87. Z vajca na Mateja (24. febr.) zneseného vždy vyliahne sa dajaká „nestvora“ — na pr. húsa o troch nohách, s dvoma hlavami a pod. I na nepodareného človeka vravia, že je to „macejove húsa“.

88. „Sčasná zelinka“ má nevýslovne čarovnú moc; ale musí ju odtrhnúť panna v rajskom obleku. Ináče trhaná neprinesie šťastia.

89. Keď prší a slnko svieti — čerti sa smejú. Alebo čert Židov uchytil.

90. Keď dievča hvízda, v deviatich kútoch sa to ozýva a Panenka Mária plače.

91. O rapavom vravia, že narodil sa na strnisku, alebo že „čert na ňom hrach mlácil“.

92. „Nedokŕščence“ (= deti krstu nedošlé), chodia v noci do „žebráčne“ (výklenok kostola) plakať.

93. Kým je chlieb v peci, nesmie sa izba vymetať, lebo by sa všetka „sporina“ vymetla.

94. Keď deti nohami klátia, psotu volajú do domu.

95. V ten deň, v ktorý v stajni teliatko pribudlo, nemá sa dať nič z domu, ani peniaze, ani žobrákovi, ba ani požičať dačo, aby „bosorky užitek neodebraly“. Dobre je zachovať to za 9 dní.

96. V deň prvej jarnej oračky gazda pohládza volky vajcom, aby počas práce boly pekné, hladké. Vajce i s vrchníkom chleba darujú žobrákovi, „že sa vie dobre mollit“ (modliť). V ten deň varia slíže, aby boly tlsté klasy — hojná úroda.

97. Keď dieťa nesú na krst, vkladajú mu pod pazúšku trochu šefranu a krajciár: ak by dostalo dakedy „nesčascie“ (zrádnik), ten šefran dajú mu vo vode vypiť, a krajciár zakopú na miesto, kde slnko nedosvieti.

98. Ktoré dievča (mládenec) častejšie zapne si kabát tak, že mu jeden gombík zvýši, dostane vdovca (vdovu). — Keď sa dievča krivo opasuje — tiež ujde sa jej vdovec.

99. Kto nezje jedlo dočista a tmie sa, „nebudú mu šaty sveččát“.

100. Prasiatka na chovanie kúpené, prvej než dajú sa do chlievca, treba tri razy udreť o roh pece — budú veľké a tučné ako pec.

101. Hrotek (šechtár) po precedení mlieka má sa vodou spláknuť a voda do mlieka vyliať. „Mljéko plače za vodu —“, hovoria gazdinky.

102. Kto večer pozre sa do zrkadla, dostane „zlátennicu“ (žltačku).

103. Ak dievča chce vedieť, za koho sa vydá, nech večer na Jura (24. apríla) potme utrhne deväť byliek trávy alebo akejkoľvek zeliny a dá si na noc pod hlavu — prisnije sa jej. Z tej istej príčiny kladú si pod hlavu v čas ťahania poskonných konopí 9 sverepých konopí, kúsok chleba z domu, kde patričná ešte nikdy nebola, a celý kus mužského odevu.

104. Na Ondreja (30. nov.) dievky ulamujú ratolesť čerešňovú a zasadia ju do hrachu. Treba ju potom každý deň poliať; ak do Vianoc rozkvitne — dievka vydá sa.

105. Taktiež, ak v záhradke prvý rozkvitnutý hrebíček (klinec) je červený; jestli biely, nevydá sa v tom roku.

106. Jestli dievča uvarí si prvé púčky ruží, a vodu, v ktorej sa varily, vypije, bude krásne ako ruža.

107. Ak si zaľúbený do dakoho a ten lásku tvoju neopätuje, vyhľadaj halúzku, ktorú, kým rástla, voda obmývala, a nos ju na srdci. Koho si zažiadaš — ten si ťa zamiluje.

108. Aby konope vysoké narástly, majú dievky vo fašiangy v tanci vysoko vyskakovať.

109. Konopné semä má sa siať pred Medardom; na ten deň alebo po ňom zasiate zle vzchodí. Keď na Medarda prší, bude pršať 40 dní. Alebo 40 dažďov padne jeden po druhom.

110. Keď gazdiná chlieb vyne z pece a umyje ho, nech tou vodou pokropí zem, nebudú sa v dome blchy držať.

111. Ak v Advente dievky tancujú, slivky nezarodia.

112. Žena, ktorá začitovaním lieči zrádnik, nesmie tým istým začitovaním pomáhať koňom. Ktorá raz pomohla koňovi, tá nad ľudskou chorobou viacej nemá moci.

113. Pri siatí žita za celý čas gazda nesmie prehovoriť ani slova, lebo žito bolo by snetivé.

114. Keď puká (práska) náradie, v tom dome dakto umre. Ak puká stôl, umre gazda; ak truhla, gazdiná.

115. Komu odpadne opätok s obuve, tiež mu dakto blízky umre.

116. Ak dakde ponúknu ťa chlebom, odkroj si, ale nenos chlieb z domu — to gazdinky nerady vidia. Tým chlebom — kto vie čarovať — môže odobrať kravám úžitok.

117. „Obosorovanú“ kravu poznať po úžitku: od takej mlieko, syr i maslo hnojom zapácha.

118. Sen dobrý nemá sa zradiť prvej ako za tri dni — ináče sa nesplní. Zlý nezraď, kým slnko nevyjde, aby sa nesplnil.

119. Jestli na Nový rok (dľa iných na Štedrý deň) prijde do domu žena, v maštali pribudne telička — ak chlap, býčko. To isté značí v ten deň i kýchnutie ženy alebo chlapa.

120. Alebo: jestli v tie dni najprv prijde žena, celý rok „putne sa opúčajú“ = obruče s putieň padajú. Jestli chlap v kožuchu, ovce dochnú. Ak Cigáň — šťastie znamená.

121. Ak rozprávaš niečo a niekomu sa kýchne, to dosvedčuje, že si pravdu vravel.

122. Chlieb (koláče) nesmie čítať sa čez oheň — kým je v peci, lebo by nebolo sporiny.

123. Ak náhodou obliekol si kus odevu naopak, budeš šťastný v ňom.

124. Čez dieťa nesmie sa prekročiť, lebo nenarastie. Kto prekročí psa, tiež väčší nenarastie.

125. Ak chystáš sa na cestu, nedopusť, aby prvej než vykročíš z domu, zametali v dome. Nevykroč čez prah ľavou, ale pravou nohou, aby si mal šťastie. Ak v ceste postretne ťa žena, menovite s prázdnou nádobou, nebudeš mať šťastia. Jestli stretneš kňaza, radšej sa vráť. Zvlášte ak ideš do súdu, iste prehráš. Tiež jestli prebehne ti cez cestu zajac, alebo preletí straka. Cigáňa stretnúť prináša šťastie.

126. Jestli neďaleko domu straka rapoce, prijdú hostia alebo bude v tom dome svada. Ak straka príliš „dopaľuje“, ba keď priletí až do domu, istotne potká ťa veľké nešťastie. Zvestuje na pr. smrť blízkeho ti človeka.

127. Keď sa zametá, nikdy nestaň si tak, aby smeti od teba mietli: nebudú sa ťa peniaze držať.

128. Ktoré dievča metlou udreli, nikdy sa nevydá. — I zvieratá nemajú sa metlou udierať, bo vyschnú ako metla.

129. Keď stromy dva razy zakvitnú, bude mnoho nemanželských dietok.

130. Jestli ide mládenec na odvod (assentírku) a matka nechce, aby bol vojakom, nech doma všetko náradie čím hore tým dolu poobracia — nevezmú ho.

131. „Kútnica“ (šestinedieľka) do týždňa nesmie periny dať presušiť, a kým nebola na úvode, nesmie vyjsť zpod strechy. Ďalej ani na chvíľku nech nenie bez čepca — „zlé“ by ju vyviedlo von a vodilo dotiaľ, až by sa celkom zmorila. Mnohé ženy vedia rozprávať, ako ich to „zlé“ v noci pekne po mene volalo, a vraj takým tklivým hlasom, že ťažko odolať. Prihodilo sa už, že „neopatrené“, menovite čepcom nechránené ženy zaviedlo i do tretieho chotára. Preto babka „opatrí“ každú svoju pacientku: pod hlavnicu položí jej nôž, smidku chleba a 3 kúsky cesnaku. — Šestinedieľka do týždňa nesmie sa česať.

132. Ak matka odlúčiť chce svoje dieťa, urobí to prvej než strom zakvitne. Ktoré „zakvitnucjé zacecá“, skoro ošedivie. — Aby dieťa skoro zabudlo matku, nech posledný raz napojí si ho na nátoni. Z tej istej príčiny uväzujú dieťaťu do košieľky „groš“ (peniaze).

133. V piatok nenie dobre česať sa — to zapríčiňuje bolenie hlavy.

134. Keď na jar prvý raz hrmí, nech gazdinka potrasie plot, bude mať hojnosť kôpru. — Hrmenie v marci predzvestuje úrodný rok. — Ak zahrmí na fialky, ztratia vôňu.

135. Nôž nesvobodno do mlieka alebo do bársakého jedla vložiť: kto by z neho jedol, dostane klanie do boku.

136. Perie nemá sa dať s mrtvým do hrobu, lebo kým ono nezhnije, zatiaľ neprší. Zkúsená vec, že po takom páde nastane dlhotrvajúca suchota.

137. Ak umierajúci človek má pod hlavou perie z kačky alebo sliepky, nemôže umreť. — Aby ľahko umrel, kladú umierajúceho pod „rošt“ (= priečna hrada povaly).

138. Pri vynášaní truhly s mŕtvym udrú ju tri razy o pitvorný prah. Aby umrelý nechodil „po smrci“ (mátať), má sa hodiť čez truhlu tri razy soli.

139. Ak mŕtvy na postlaní má oči otvorené, ešte niekto z tej rodiny umre.

140. V izbe, kde je mŕtvy, má sa zrkadlo zastreť, aby sa mrtvé telo „nezhlállo“ (= neshliadlo).

141. Po vynesení mŕtveho z domu okná, dvere na celom dome, ba i všetky zámky majú byť pootvárané, aby duša ľahko vyšla. Statku a hydine treba dať žrať vtedy, keď je pohrab. Menovite ak zomrel gazda, gazdiná.

142. Pozostalí domáci, vrátiac sa z pohrabu, idú pod komín a pozrú po tri razy doň. Ľahko zabudnú a nesnije sa im o nebohom. Pri tom tiež (po tri razy) spytujú sa: „Tatíčko (mamičko), doma ste?“ — Kto bojí sa mátohy, nech ide, keď dakto zomre, do toho domu a dotkne sa nôh zomrelého, nebude sa báť. Alebo nech soškriabe s noža chlieb, čo sa naň nalepil, a zje. Ale opakovať to musí po tri razy.

143. Po pohrabe týždeň alebo aspoň — v čas súrnych prác — jeden deň nič nepracujú.

144. „Žalost“ (pokora) má sa prísne zadržať. Kto „neželjé“, ako patrí, zomre mu dakto veľmi blízky. Pod tým rozumie sa nosenie smútočného odevu dľa istých pravidiel. „Chto neváži si malú žalost, dá mu Pámbo väččú —“ hovoria si.

145. Ak chceš byť istý pred „strašillámi“ (mátohami), nos pri sebe 3 strúčky cesnaku. Na dvore porob si kríže cesnakom, mátoha nepristúpi. I čert bojí sa cesnaku. Raz jeden pastier nocoval v poli a pri ohníku piekol si chlebík, keď tu pripáli k nemu čert. Pekne má sa okolo pastiera a spytuje sa: „Pečéš si topeničku?“ „Pečém,“ hovorí pastier. „A čím hu budeš mascit?“ „Cesnekom!“ odvetil ten. „Ach, že cesnekom! Ach, že cesnekom!“ divil sa čert a zpiatkujúc ztratil sa ako gáfor. To bolo pastierovo šťastie, že smyslel si na cesnak — ináče zle by bol obišiel.

146. Vajcia pod hus klásť je najlepšie večer, aby všetky boly dobré a aby z nich vyliahly sa sivé husi. Pri „podsýpaní“ treba vajcia najprv poklásť do klobúka a z neho brať ich „nepárne“ (jedno — tri — nie dve a dve a naraz). — Kým hus sedí, nesmie sa hrnec, pokrievka alebo čo iné položiť hore dnom, lebo by sa húsatká podusily. Podsýpať najlepšie je na „planjétu“ barana, aby husi boly veľké, ťažké. Na ščupavca a ščúra podsypané nevydaria sa. Na strelca sú bláznivé, na vonnára (vodnára) umáchané, nepekné.

147. Husi i bársaká hydina je najzdarilejšia, ak vyliahne sa v jednom mesiaci. Keď sú už húsky vyliahnuté, treba ich dať na sito a okadiť nasledujúcim: škrupinou z vajca, z ktorého sa vyliahlo, tchorím mäsom a úročníkom, aby im ani nemoc ani zlý pohľad neuškodil. Po okadení dá sa každému z nich kúsok starého sadla a zrnko čierneho korenia. — Kostrnky z peria nesmú sa hádzať do ohňa, lebo by všetky husi vydochly.

148. Kto vidí žabu pred Jurom (24. apríla), bude celý rok ku práci lenivý. — Koľko dní žaby krkajú pred Jurom, toľko budú mlčať po Jure. — Ak ti žaba zuby vidí, počíta ti ich a umreš. — Žaba pri maštali alebo pri mlieku najdená iste nenie žaba, ale je to bosorka, ktorá prišla škodiť statku.

149. Ak pred Jurom uzreš motýľa, chyť ho, zaši do handričky a nos pri sebe — bude ti šťastie vábiť. Jestli je motýľ červený, budeš pekný, červený, ak žltý, budeš zle vyzerať celý rok. I biely to isté zvestuje.

150. Keď vidíš prvú lastovicu, choď na jarok a umy sa — budeš čerstvý ako ona. Ak počuješ lastovicu zaštebotať prvej ako si ju videl, bude sa ti zle vodiť; ak ju ale vidíš a potom až počuješ jej hlas — to dobré znamenie.

151. Aby paholok čerstvý bol do práce, keď vracia sa z prvej oračkv, gazdina má ho obliať vodou. To isté platí aj o zelinárke.

152. Keď oheň pohrabuješ a iskra prskne na teba, môžeš veriť, že čaká ťa dajaký „hriech“ — mrzutosť. Tiež ak mačka sa umýva a pozre pri tom na teba. — Toto veští aj príchod hostí do domu.

153. Keď hospodár má vykročiť so záprahom na cestu, spraví pred ním bičom kríž, aby ho nič zlého nepotkalo.

154. Najdené železo je znamenie dajakej tvŕdze, ktorá ťa očakáva.

155. Sečka nemá sa odhŕňať nohou, lebo statok prestane žrať.

156. Kto chce mať hodne strážneho psa, nech na Štedrý deň upečie báleš (posúch), do ktorého zapraveno je kus osieho hniezda, a dá mu ho zjesť. Bude „jjéllivý“, ako osa.

157. Ak ti svine žrať nechcejú a sú chudé, choď do mesta, kúp neváženej ocele (oceľ, ktorú sklepník nevážil, ale len „od oka“ ocenil), zaplať bez jednania, koľko za ňu pýta, a vlož ju do válova. Akby oceľ bola i odvážená, len jestli si sa nejednal, i to pomôže. Taktiež ak pribiješ do válova podkovu na ceste najdenú.

158. V ktorom dome sliepka kikiríka ako kohút, nech vezmú tri iverá (kúsky dreva) a hodia ich do nej; ak začne schnúť, umre dakto v tom dome, jak stučnie, dievka sa vydá alebo iné šťastie prikvitne. Ale predsa najlepšie je takú sliepku zarezať, aby vyhlo sa zlému.

159. V prvom roku dieťati nemajú sa nechty obstríhať, ale obkúsať. Dostalo by do očí hostec.

160. Kto ovonia kvet na cintoríne vyrastený, ztratí čuch.

161. Nič nezašívaj na odeve, keď má ho dieťa na sebe: zašiješ mu rozum (bude hlúpe).

162. Pred Jurom náhodou najdenú štvorlistú ďatelinku zaši do handričky a nos pri sebe — privábi ti šťastie. Ale nesmieš sa jej ani pri trhaní, ani zašívaní dotknúť holou rukou, lebo utratila by kúzelnú moc. — Kto má pri sebe takúto ďatelinku, prezre bárs aký klam; zvlášte nemožno takému oči zaslepiť komediantskými kúskami (eskamotážou). V jednej obci komediant predstavil kohúta, ktorý na chvoste priviazané veľké brvno vliekol za sebou. Náhodou šla okolo dievka s nošou trávy, medzi ktorou mala štvorakú ďatelinku, „Čo sa čudujete, ludé Boží, šag ’e to len slámka, nije brvno!“ zradila klamstvo komediantovo, lebo ďatelinka bránila kúzelnej moci, ktorá všetkým divákom „oči zaslepila“. Zato vraj komediant pomstil sa na nej tak, že sa s miesta pohnúť nevládala, kým jej sám nepomohol.

163. Keď psi zavýjajú, bude oheň.

164. Na Veľký piatok umývajú sa pred východom slnka na potoku, aby celý rok boli zdraví, čerství. Tiež i kone brodia vtedy. Gazdinky „do východ sunka“ vyumývajú hrotky (šechtáre), aby kravy dobre dojily. — Aby v dome blchy sa nedržaly, zem v izbe polievajú vzpak ruky, vymetajú vzpak ruky, a smeti pustia dolu vodou. Dľa iných nesmie sa ani kvapka vody na zem vyliať. Alebo: nech domáci chránia sa v ten deň stupiť na zem bosou nohou.

165. Ak máš strom, čo nerodí, na Veľký piatok pred východom slnka zlom na ňom prostredný najvyšší konár — bude rodiť.

166. Pri miesení cesta na vianočné koláče gazdinka cesto na rukách nalepené dáva sliepkam zjesť, aby dobre niesly.

167. Dieťa nemá sa vykladať von oblokom, lebo nevychová sa — zomre.

168. Prvým vajcom od sliepky pohládzajú deti, aby boly pekné, hladké.

169. Ktoré dieťa narodí sa v čapci alebo v košieľke, po celý život je šťastné. Dieťa so zubami narodené má prorockého ducha; ale nesmie sa to zradiť, kým novorodzeniatko nemá 9 dní.

170. Na deň sv. Tomáša nemá sa stavanie „líčit“ (bieliť), lebo do roka v ňom dakto umre.

171. Koľko je na nebi hviezd, toľko na zemi ľudí. Každá hviezda je zlatá baňa, určená pre dušu jednoho človeka. Keď hviezda padá, to anjel — smrť — letí so zlatou baňou pre dušu toho, čia je hviezda, aby ju do nej vložil a zaniesol do neba.

172. Na liek neradi dávajú medu takému chorému, čo je smrteľne chorý, lebo po jeho smrti i včely umrú.

173. Na lieky voda nemá sa brať z potoka, lebo neboly by „užitočné“. I zdravý, keď napije sa vody z potoka, ľahko si preškodí, lebo dolu vodou púšťajú „porobeninu“. Taktiež, ak zostane liek neužitý, nesmie sa vyliať do vody, ale na miesto, kde sa nestúpa.

174. Kto chce byť čerstvý do práce, nech lapí jaštericu, vytrhne jej chvost a nosí ho pri sebe.

175. Vajcia nech gazdinka nikdy neberie z hniezda „po záchod sunka“, lebo sa jej sliepky odpúdia — budú niesť u súsedov.

176. Keď umre žena, majúca dieťa, ktoré ešte nebolo odlúčené, a jestli pozostalí žiadajú si, aby i ono umrelo, nech priložia ho k prsiam mŕtvej matky — umre istotne.

177. Ak chodí ťa strašiť (mátať), upeč nerovný počet chlebov (3 — 5 — 9), pred vsadením do pece umy ich vodou, po vysádzaní taktiež a tou vodou pokrop stavanie i seba. Mátoha nebude môcť pristúpiť.

178. Ktoré dievča zabúda „prieklad“ spraviť (drevo v peci na budúce pečenie chleba uložené), tomu nepôjdu na „odprovad“ = na pohrab.

179. Piestom prať nemá sa po „záchod sunka“, lebo jako ďaleko počuť plieskanie piesta, tak naokolo nebude ovocia.

180. Aby sa dieťa ľahko „ollúčilo“ (odlúčilo), nech mu matka posledný raz dá piť vtedy, keď do kostola zvonia. Alebo nech ide s dieťaťom k vode, dá dieťaťu kamienok do ruky, a keď sa napilo, nech dieťa pustí kamienok do vody.

181. Ľudia, ktorých obočie je srastené, majú „zlý zhlad“ — ak pozrú na dakoho, „urečú“ ho. Veria, že z ľudí so srasteným obočím sú po smrti vampýri, vyssávajúci svojim príbuzným krv.