Dielo digitalizoval(i) Imrich Bajmóczy. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 92 | čitateľov |
Na Bašnárovom kopci (Obraz) - črta S. H. Vajanského (1847 – 1916) z cyklu próz Obrázky z ľudu (Národné noviny, 1880), ktoré mali reprezentovať novo poňatú slovenskú skutočnosť. Literárna historiografia tento cyklus považovala za svedectvo autorovho hľadania tvorivej metódy, ktorým reagoval na predchádzajúci stav slovenskej prózy, zároveň ho vnímala ako prelomový medzník – v ambícii zobrazovať ľudové vrstvy, v dokumentárnosti, v sústredení sa na detailnú kresbu prostredia, v traktovaní aktuálnej spoločenskej problematiky identifikovala smerovanie k literárnemu realizmu.
Text, osnovaný ako „etnografická črta“, tematizuje problém diferenciácie society v rámci slovenského etnika, poukazuje na nemožnosť prekonať nepochopenie, ktoré pretrváva zo strany ľudových vrstiev k predstaviteľom národnej inteligencie („národovcom“), dôsledkom čoho je pocit osamelosti slovenského intelektuála.
Rozprávač vykresľuje svoje potulky po vidieku západného Slovenska, počas ktorých je konfrontovaný s nedôverou a odstupom miestneho obyvateľstva – dedinské deti naňho pokrikujú, stará žena, ktorú presviedča o význame snažení národovcov, ich naďalej považuje len „za pánov“.
Napriek dokumentaristickej tendencii a dôraze na prírodné opisy, v ktorých sa prejavuje základný rys Vajanského štýlu – výrazný zmysel pre vizuálne vnemy, „poetické krajinárstvo“, próza len ilustruje autorovu národnú koncepciu prehodnocujúcu romantickú predstavu o „ľude“. Jej tendenčnosť je posilňovaná i silne angažovaným komentárom v pásme rozprávača, ktorý uvádza jednotlivé detaily ním vykresľovanej reality do kontextu vlastnej ideológie – opis sedliackej izby poukazuje hneď na „slovenskosť“ jej majiteľov, lipa vypínajúca sa nad dedinou nepokryte symbolizuje slovenský národný život, významovo zaťažené sú i zdanlivo neutrálne opisy prírody. Nedôveryhodne pôsobí aj autorovo vykreslenie ľudových postáv, neskôr kritizované ako „národopisný lyrizmus“, ako i ich jazyk popretkávaný frazeologickými zvratmi.
Literatúra:
CVRKAL, I.: S. H. Vajanský a nemecká literatúra. Bratislava : Veda – Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1984.
ČERVEŇÁK, A.: Vajanský a Turgenev. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1968.
ČEPAN, O.: Vajanského významotvorný princíp. In: Slovenská literatúra, roč. 14, 1967, č. 2, s. 157-162.
ČEPAN, O.: Stimuly realizmu. Bratislava : Tatran, 1984.
KUSÝ, I.: Mladý Vajanský. Bratislava : Tatran, 1987.
KUSÝ, I.: Zrelý Vajanský. Bratislava : Tatran, 1992.
MATERIÁLY z vedeckej konferencie o S. H. Vajanskom, 29. – 30. 11. 1966. In: Slovenská literatúra, roč. 14, 1967, č. 2, s. 113 – 222.
MATUŠKA, A.: Vajanský prozaik. Bratislava : 1946.
ŠTEVČEK, J.: Dejiny slovenského románu. Bratislava : Tatran, 1989.
— syn Jozefa Miloslava Hurbana, autor poézie a prózy, literárny kritik, publicista, ideológ a politik, výrazná postava slovenskej kultúry, národného a politického života druhej polovice 19. storočia, reprezentant nacionalistickej koncepcie slovenskej kultúry. Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam