Svetozár Hurban Vajanský

Po gymnaziálnych štúdiách v Těšíne, Oberschützene, Stendale a Banskej Bystrici absolvoval právnickú akadémiu v Bratislave, no v advokátskom zamestnaní nezotrval dlho. V roku 1878 narukoval na vojenskú službu do Bosny a Hercegoviny, ktorá sa stala mocným impulzom pre jeho prvú básnickú zbierku Tatry a more (vyšla 1879), po návrate z nej nastúpil do redakcie Národných novín v Martine ako redaktor. Na tomto mieste zotrval až do konca života, popri tom sa však venoval aj iným aktivitám: s Jozefom Škultétym v roku 1881 obnovili časopis Slovenské pohľady, ktorý v priebehu 1882 — 1889 sám redigoval, rovnako bol redaktorom štyroch ročníkov Letopisu Živeny. Po celý život sa intenzívne venoval aj publicistickej a politickej činnosti. Viac ako tri desaťročia bol vnímaný ako popredný predstaviteľ slovenskej kultúry a ideologický vodca konzervatívnej a nacionalistickej línie slovenského národného života, pričom jeho autoritu posilnili i jeho niekoľkonásobné pobyty vo väzení, kam sa dostal za svoje politické postoje.

Vajanského ideologické stanoviská, ktoré sú komplexnou súčasťou i literárnej činnosti, boli do značnej miery determinované národno-obrodeneckými mentálnymi schémami, silnou religióznosťou a na Rusko orientovanou víziou slovanskej vzájomnosti. Kým v osemdesiatych rokoch 19. storočia nenachádzala kultúrna a národná koncepcia, ktorú reprezentoval, reálnu opozíciu, na prelome storočí dochádza vznikom časopisu Hlas k vytvoreniu alternatívneho fóra mladých slovenských intelektuálov ponúkajúcich alternatívnu predstavu slovenského národného života a kultúry, čo Vajanský chápal ako akt narúšajúci podstatu slovenskej kultúry a národa. Práve preto sú posledné dve desaťročia jeho života vyplnené predovšetkým búrlivými polemikami s hlasistami a ostrými reakciami na akékoľvek prejavy narúšajúce jeho presvedčenie o potrebe unifikácie národných a kultúrnych snažení slovenského národa.

Svetozár Hurban Vajanský je slovenskej literatúre prítomný ako autor poézie a prózy iniciujúci svojimi textami jej nové vývinové obdobie. Je považovaný za predstaviteľa tzv. prvej vlny realizmu, resp. „ideálneho realizmu“, niektoré výskumy poukazujú na modernistické sugescie v jeho tvorbe, ako i rezonanciu ním zastúpenej línie u predstaviteľov medzivojnovej prózy.

Vajanského pôsobenie v slovenskej literatúre sa však neobmedzovalo iba na prozaickú a básnickú činnosť. Bol v nej prítomný nielen ako literárny kritik, tvorca generačného programu a hovorca literárnej generácie vstupujúcej do literatúry na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 19. storočia, ale aj ako osobnosť snažiaca sa presadiť svoje predstavy o podobe súdobej slovenskej literatúry a kultúry, predovšetkým prostredníctvom prezentácie svojich názorov na umenie a literatúru v Národných novinách a Slovenských pohľadoch, výber z týchto článkov vyšiel pod názvom State o slovenskej literatúre (1956) a State o svetovej literatúre (1957). Hoci je Vajanského literárna tvorba (podobne ako i iné oblasti jeho činnosti) poznačená zreteľným eklekticizmom, jej jednotiacim momentom je snaha vytvoriť model literatúry, ktorá je emblémom slovenskej kultúry, priestorom pre manifestovanie nacionálnej identity, čo sa v jeho textoch prejavuje nepokrytou tendenčnosťou a ideologickosťou, no zároveň nerezignuje na kritériá „vysokého umenia“, ktoré sa preňho do veľkej miery spájali s klasicizujúco koncipovanou estetikou.

Jeho básnická zbierka Tatry a more (1880) svojím odklonom od výrazu romantickej poézie smerom k „objektívnosti“, založenej na zachytení detailov reality, ktorá je však koncipovaná ideologicky, a k sylabotonickému veršovému systému, znamená vo vývine slovenskej poézie výrazný medzník. Napriek tomu, že jej úspech ho okamžite etabloval medzi popredných reprezentantov slovenskej literatúry, svoje ambície sústredil v ďalšom období predovšetkým na prózu, k poézii sa vrátil len zbierkami Spod jarma (1884) a Verše (1890). V početných prozaických textoch inklinoval predovšetkým k rozsiahlejším kompozično-sujetovým rámcom (román, novela), nadväzoval na domácu tradíciu romanticko-sentimentálnej poviedky zameranej na bohato fabulovaný dej s tendenciou podávať ideologicky podmienený obraz skutočnosti. Rovnako sa ako o svoje vzory opieral o spoločenské romány ruskej literatúry.

Pretrvávajúcou ústrednou témou jeho próz sú možnosti obnovy slovenského národného života a jeho podoby. Snaha napĺňať postuláty svojej striktne formulovanej koncepcie viedli k schematickosti a prílišnej ideologickej zaťaženosti jeho textov, ambícia uplatňovať kritériá „vysokej literatúry“ zasa spôsobuje manierizmus na ich tematickej a jazykovo-štylistickej rovine. K tomu prispieva exkluzívnosť protagonistov, vypätosť situácií, prepiata dekoratívnosť výrazu, „literátskosť“ jazyka v pásme rozprávača a postáv založenom na kontaminácii prevzatých alebo adaptovaných prvkov z cudzích jazykov, prehodnoteného slovníka literatúry poromantického obdobia, ako aj publicizmov a novotvarov.

Medzi Vajanského reprezentatívne prozaické texty patria novela Letiace tiene (1881) a román Suchá ratolesť (1883), v prózach z neskoršieho obdobia sa princípy jeho tvorivej metódy komplikujú, resp. snaží sa prekročiť jej limity, napr. romány Koreň a výhonky (1895 — 1896), Kotlín (1901), či novela Blížence (1913).

Napriek tomu, že sa na umeleckú problematickosť textov poukazovalo už počas Vajanského života a literárnohistorický výskum potvrdil, že jeho pokus uzavrieť kompromis medzi spoločenskou angažovanosťou a estetickou relevantnosťou literatúry mal pre životnosť jeho diela negatívne následky, svojou tvorbou predsa len priniesol do vývinu slovenskej literatúry neprehliadnuteľný impulz — prispel k inovácii výrazu v poézii a etabloval žáner spoločenského románu v próze.

Literatúra:

CVRKAL, I.: S. H. Vajanský a nemecká literatúra. Bratislava : Veda — Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1984.

ČERVEŇÁK, A.: Vajanský a Turgenev. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1968.

ČEPAN, O.: Vajanského významotvorný princíp. In: Slovenská literatúra, roč. 14, 1967, č. 2, s. 157 — 162.

ČEPAN, O.: Stimuly realizmu. Bratislava : Tatran, 1984. KUSÝ, I.: Mladý Vajanský. Bratislava : Tatran, 1987.

KUSÝ, I: Zrelý Vajanský. Bratislava : Tatran, 1992.

MATERIÁLY z vedeckej konferencie o S. H. Vajanskom, 29. — 30. 11. 1966. In: Slovenská literatúra, roč. 14, 1967, č. 2, s. 113 — 222.

MATUŠKA, A.: Vajanský prozaik. Bratislava : 1946.

ŠTEVČEK, J.: Dejiny slovenského románu. Bratislava : Tatran, 1989.