E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Predmluva

Dielo digitalizoval(i) Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Silvia Harcsová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 145 čitateľov


 

Predmluva

Nemal som dosiaľ hlasu, nevidel som iba jedny volby a preto málo mám o voľbách skúseností. Ale môžbyť, že skromné moje rozprávky o nich predsa niekoho zabavia, snáď i poučia, povzbudia.

Počkal by som na ďalšie a lepšie skúsenosti, ale redaktor si trôfa i s dosavádnymi na svetlo božie a noviny tuho píšu o všeobecnom volebnom práve,[1] o nových voličoch i voľbách. Nuž — pre pamiatku starých volieb — chcem zachovať i ja niekoľko bledých fotografií starodávnych voličov.

*

V našom okrese vystupovaly dve strany: maďarská (nepochopiteľné medzi číročírymi Slovákmi!) a slovenská strana.

Tej kandidátom bol boháč, na hodvábe narodený zemský pán,[2] ktorý o biede a potrebách slovenského ľudu toľko vie, koľko hluchý o hudbe; naša strana kandidovala syna ľudu, starého, neohrozeného bojovníka za práva slovenského národa, Slováka, ktorý čo má, nadobudol si vlastným rozumom a svedomitou, dlhoročnou prácou.

Počas kortešačiek[3] i ja som bol na jednej-druhej dedine a tešil som sa, keď som videl, že národ stojí ako múr, a žalostil, keď som skúsil, že tá lebo oná dedina ešte neporozumela volaniu slovenskej strany: „Slováci, ak milujete svoju materinskú reč a chcete mať viacej práva, viacej chleba v tejto krajine, staňte si všetci za mňa!“

Ako korteš slovenskej strany prešiel som sa vše na blízku dedinu k našim voličom, či ich — reku — neobchodia panskí vlci v ovčom kožuchu, či sú všetci stáli a či odolajú zvádzaniam a klepcom, kým odbije dvanásta.

Lebo keď maďarská strana videla, že ju už prášia Slováci do Debrecína, jej náhončí: pisári, notári, stoliční úradníci a židia — všetci tí, čo z nás žijú, a keby nie naša slepota, lebo by museli hladom pohynúť alebo statočne s nami nažívať — behali ako šialení „aj-vaj, aj-vaj“, prosili richtárov, objímali Slováka, sedliaka i zemana, do krčmy ho zvali, ak nešiel, domov mu poslali.

Na krčme kázali židom dávať piť, fajčiť i jesť. Videl som, ako si jeden volič prejedol svedomie. Ostatní jedli, pili; on dlho sa okúňal, trápilo ho. Konečne mykol hlavou, hodil rukou: eh! a kročil k židovi. Ten mu dal tak ako za šesť krajciarov bryndze, chleba a pálenky. Už to mal na táfli, ešte sa mu akosi ťažko ruka dvíhala, ale dotkol sa fľašky, už bol — Maďar! A ináč dobrý gazda, neutisnutý veru na štipku bryndze, skleničku pálenky. Také je svedomie, ako guma, pravda, len do času.

Fajčiari mávali plno dohánu a cigár; ponúkali ich, a tak brali aj takí, čo nikdy nefajčili. Prišly ženy, deti, všetko pilo, a nejedna žena aj domov odniesla pod táfľou potajne preliatu pálenku.

Školáci bývali viac v krčme, alebo aspoň v oknách, ako v škole. Pán učiteľ bol tiež „Maďar“ a pil s richtárom víno v druhej izbe.

Ktorý volič na pijatyku nedal sa zaviesť, tomu sľubovali hory-doly: dreva, statok na panské pasienky, dávali mu peniaze, a keď nechcel vziať, šli k žene. Ak ani to nepomohlo, prezvedeli sa, či nemá dáku záležitosť u slúžneho, na stoličnom dome, pri súde — všade že vyhrá, ak len bude s nimi. Kto mal syna na vojenčine, k tomu šiel vicišpán, že mu ho vyslobodí, ak bude na maďarskú stránku… A čo len vymyslieť mohli akú udicu, na ktorú by sa dal ľahkoverný Slovák chytiť a šiel proti svojim, proti sebe.

Z našich mnohí odstúpili, mnohí ochladli, voľaktorí si zase tak premysleli, že na voľbu nešli. Tak sa stalo, že sme pár hlasmi prepadli. Či posledný raz, a či ešte veľa ráz prepadneme, to je v božej moci a v svedomí a v srdciach nás samých.

Potom videl som ešte dve stolično-výbornícke voľby. Čo som i tam skúsil, videl a počul, vlastne čo mi z toho v pamäti zostalo — nech sa páči!


[1] O všeobecnom volebnom práve, v tých rokoch nástojčivo požadovanom. Volebné právo v starom Uhorsku totiž veľmi biedne: nielen ženy boly z neho celkom vylúčené, aj mužskí ho mohli mať len za určitých podmienok (platenie minimálnej dane, určité zamestnanie a i.). Okrem toho pri volebných popisoch (soznamy oprávnených voličov) sa sústavne dialy veľké nesprávnosti a podvody so strany maďarčiacich mocipánov.

[2] Na hodvábe narodený zemský pán, niekdajší zeman, finančne ešte vždy dobre situovaný

[3] Počas kortešačiek, predvolebnej agitácie, trvajúcej zpravidla až do skončenia volieb, do oznámenia volebného výsledku




Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.