Jozef Gregor Tajovský

Narodil sa v mnohodetnej rodine remeselníka, no detstvo strávil u starého otca. Vzdelanie získal v rodnom Tajove, neskôr v Banskej Bystrici a na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Pracoval ako učiteľ na rôznych miestach Slovenska. Vystriedal mnoho učiteľských miest, nakoľko sa väčšinou nezhodol s vrchnosťou, či už cirkevnou alebo štátnou, pre národné presvedčenie. Napokon odišiel znovu študovať, tentoraz do Prahy na obchodnú akadémiu, kde jeho štúdium finančne podporovala Českoslovanská jednota. Po štúdiu nastúpil do Vidieckej ľudovej banky, neskôr do Tatra banky, no súčasne pracoval i v Ľudových novinách. V roku 1907 sa oženil s Hanou Lilgovou, ktorá sa stala v literárnom svete známou pod menom po manželovi ako Hana Gregorová. Tajovský sa v roku 1912 stal tajomníkom Slovenskej národnej strany v Martine, no počas vojny sa stal redaktorom Národného hlásnika. V roku 1915 bol povolaný k vojsku a odvelený na ruský front, no prebehol do ruského zajatia. Po vojne sa vrátil do Martina, v roku 1925 bol penzionovaný. Vrátil sa do Bratislavy, kde žil a tvoril až do smrti. Spolu s manželkou sa stal podporovateľom chudobných začínajúcich autorov. Pochovaný je v Tajove.

Rodný Tajov, Banská Bystrica a učiteľské roky Jozefa Gregora Tajovského

Veľká časť života prozaika a dramatika Jozefa Gregora Tajovského je spojená s rodným Tajovom, s Banskou Bystricou a s obcami v jej okolí: Pohorelá, Lopej, Horná Lehota, Podlavice. Citovo priľnul najmä k Tajovu, ku ktorému sa vracal po celý život. V Banskej Bystrici navštevoval meštiansku školu. Tu sa začínal národne uvedomovať, v tomto meste videl roku 1891 prvomájovú demonštráciu banskobystrických proletárov. Do tohto mesta sa vrátil ako absolvent učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom, aby tu učil krátky čas, necelý rok /1893-1894/. Potom putoval ako učiteľ po spomínaných i ďalších obciach až do roku 1898, keď pre nezhody so školskou a cirkevnou maďarizačnou vrchnosťou odišiel zo školských služieb, prešiel na obchodnú akadémiu do Prahy a už sa k pedagogickej práci nevrátil. K rodnému kraju prejavoval lásku a príchylnosť po celý svoj život. Dokázal to i tým, že sa dal pochovať na tajovskom cintoríne, ako si to želala aj jeho manželka spisovateľka Hana Gregorová.

Dielo Jozefa Gregora Tajovského: realizmus, sociálne témy a nezabudnuteľné postavy

Naša kultúra má v Jozefovi Gregorovi Tajovskom svojho významného realistického spisovateľa. Od vstupu do literárneho života nachádzal cestu k slovenskému ľudu, k jeho kultúre, s veľkou pozornosťou si všímal jeho život, odkrýval jeho mravné hodnoty, ale i otvorene písal o necnostiach a biedach, ktoré náš ľud, či z viny cudzích, či vlastných panských vrstiev, alebo z viny jednotlivcov, stíhali. A tých biedne bolo málo. Patrilo k nim opilstvo, honba za majetkom, popanšťovanie, pasivita, národná vlažnosť. Napriek tomu dával Tajovský najavo, že chudobní ľudia sú mravnejší ako bohatí, že sú „tajnými boháčmi“, vedia sa rozhodovať pre ľudské dobro. Tajovský vytvoril nezabudnuteľné postavy slovenského ľudového života: starého otca v spomienkovej próze Do konca, úbohého sluhu Maca Mlieča, statočnú Mamku Pôstkovú, obetavú matku v próze Horký chlieb, do krajnej núdze zahnaného dedinského bedára z črty Na chlieb. Súčasne Tajovský pobadal, že existuje spoločenské napätie, že z ľudu vyrastajú postavy odporujúce sociálnej nespravodlivosti. Vedel zachytiť realitu nielen pravdivo a kriticky, ale aj so zmyslom pre humorné situácie. Bol autorom úsmevných postojov, no aj autorom krátkych odvážnych mravno-spoločenských konfliktoch, dramatik našich národných dejín, spisovateľ kárajúci, no vždy láskavý i v slovách varovných.

Jozef Gregor Tajovský ako vlastenec, humanista a odporca fašizmu

Jozef Gregor Tajovský vrúcne miloval svoj rodný kraj, Slovensko a jeho ľud, mal dobrý vzťah k bratskému českému národu, bol účastníkom boja za vznik spoločného československého štátu, ako slovenský vlastenec odmietol nacionalizmus a fašizmus. Svet, ktorý vo svojom diele predstavil, patrí minulosti. No Jozef Gregor Tajovský a jeho dielo patrí prítomnosti, lebo o ňom vyslovilo pravdu, podloženú hlbokým sociálnym cítením a láskou k človeku.

Tvorba Jozefa Gregora Tajovského: poviedky, drámy a slovenský literárny realizmus

Ako prozaik patrí k vedúcim predstaviteľom druhej vlny slovenského literárneho realizmu, pričom veľký dôraz kladie na sociálne témy; ako dramatik je zakladateľom slovenskej realistickej drámy. Jeho diela sú spojené s aktuálnymi politickými a sociálnymi problémami, pričom okrem kritiky využíval často i humorné ladenie príbehov. Tie zasadzoval najmä do dedinského či malomestského prostredia, kde vynikla jeho schopnosť humorného opisu prostých ľudí a ich každodenných problémov, no tiež vyzdvihuje potrebu ich nápravy. Hojne využíva všetky aspekty ľudového jazyka. V jeho tvorbe dominuje poviedka, dráma, pomenej písal črty, fejtóny a novely. Príležitostne písal i medailóny alebo nekrológy, ale aj politické články.

Zdroje