ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Narodil sa v mnohodetnej rodine remeselníka, no detstvo strávil u starého otca. Vzdelanie získal v rodnom Tajove, neskôr v Banskej Bystrici a na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Pracoval ako učiteľ na rôznych miestach Slovenska.Vystriedal mnoho učiteľských miest, nakoľko sa väčšinou nezhodol svrchnosťou, či už cirkevnou alebo štátnou, pre národné presvedčenie.Napokon odišiel znovu študovať, tentoraz do Prahyna obchodnú akadémiu, kde jeho štúdium finančne podporovalaČeskoslovanská jednota. Po štúdiu nastúpil do Vidieckej ľudovej banky,neskôr do Tatra banky, no súčasne pracoval i v Ľudových novinách. V roku 1907 sa oženil s Hanou Lilgovou, ktorá sa stala v literárnom svete známou pod menom po manželovi ako Hana Gregorová. Tajovský sa v roku 1912 stal tajomníkom Slovenskej národnej strany v Martine, no počas vojny sa stal redaktorom Národného hlásnika. V roku 1915 bol povolaný k vojsku a odvelený na ruský front, no prebehol do ruského zajatia. Po vojne sa vrátil do Martina, v roku 1925 bol penzionovaný. Vrátil sa do Bratislavy, kde žil a tvoril až do smrti. Spolu s manželkou sa stal podporovateľom chudobných začínajúcich autorov. Pochovaný je v Tajove.

Veľká časť života prozaika a dramatika Jozefa Gregora Tajovského je spojená s rodným Tajovom, s Banskou Bystricou a s obcami v jej okolí: Pohorelá, Lopej, Horná Lehota, Podlavice.Citovo priľnul najmä k Tajovu, ku ktorému sa vracal po celý život. VBanskej Bystrici navštevoval meštiansku školu. Tu sa začínal národneuvedomovať, v tomto meste videl roku 1891 prvomájovú demonštráciu banskobystrických proletárov. Do tohto mesta sa vrátil ako absolvent učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom, aby tu učil krátky čas, necelý rok /1893-1894/. Potom putoval ako učiteľ po spomínaných i ďalších obciach až do roku 1898, keď pre nezhody so školskou a cirkevnou maďarizačnou vrchnosťou odišiel zo školských služieb, prešiel na obchodnú akadémiu do Prahya už sa k pedagogickej práci nevrátil. K rodnému kraju prejavoval láskua príchylnosť po celý svoj život. Dokázal to i tým, že sa dal pochovaťna tajovskom cintoríne, ako si to želala aj jeho manželka spisovateľka Hana Gregorová.

Naša kultúra má v Jozefovi Gregorovi Tajovskom svojho významnéhorealistického spisovateľa. Od vstupu do literárneho života nachádzalcestu k slovenskému ľudu, k jeho kultúre, s veľkou pozornosťou sivšímal jeho život, odkrýval jeho mravné hodnoty, ale i otvorene písal onecnostiach a biedach, ktoré náš ľud, či z viny cudzích, či vlastnýchpanských vrstiev, alebo z viny jednotlivcov, stíhali. A tých biednebolo málo. Patrilo k nim opilstvo, honba za majetkom, popanšťovanie,pasivita, národná vlažnosť. Napriek tomu dával Tajovský najavo, žechudobní ľudia sú mravnejší ako bohatí, že sú „tajnými boháčmi“, vediasa rozhodovať pre ľudské dobro. Tajovský vytvoril nezabudnuteľnépostavy slovenského ľudového života: starého otca v spomienkovej próze Do konca, úbohého sluhu Maca Mlieča, statočnú Mamku Pôstkovú, obetavú matku v próze Horký chlieb, do krajnej núdze zahnaného dedinského bedára z črty Na chlieb.Súčasne Tajovský pobadal, že existuje spoločenské napätie, že z ľuduvyrastajú postavy odporujúce sociálnej nespravodlivosti. Vedel zachytiťrealitu nielen pravdivo a kriticky, ale aj so zmyslom pre humornésituácie. Bol autorom úsmevných postojov, no aj autorom krátkych ovážnych mravnospoločenských konfliktoch, dramatik našich národnýchdejín, spisovateľ kárajúci, no vždy láskavý i v slovách varovných.

Jozef Gregor Tajovský vrúcne miloval svoj rodný kraj, Slovensko a jeho ľud, mal dobrý vzťah k bratskému českému národu, bol účastníkom boja za vznik spoločného československého štátu, ako slovenský vlastenec odmietol nacionalizmus a fašizmus.Svet, ktorý vo svojom diele predstavil, patrí minulosti. No JozefGregor Tajovský a jeho dielo patrí prítomnosti, lebo o ňom vyslovilopravdu, podloženú hlbokým sociálnym cítením a láskou k človeku.

Ako prozaik patrí k vedúcim predstaviteľom druhej vlny slovenského literárneho realizmu, pričom veľký dôraz kladie na sociálne témy; ako dramatik je zakladateľom slovenskej realistickejdrámy. Jeho diela sú spojené s aktuálnymi politickými a sociálnymiproblémami, pričom okrem kritiky využíval často i humorné ladeniepríbehov. Tie zasadzoval najmä do dedinského či malomestskéhoprostredia, kde vynikla jeho schopnosť humorného opisu prostých ľudí aich každodenných problémov, no tiež vyzdvihuje potrebu ich nápravy.Hojne využíva všetky aspekty ľudového jazyka. V jeho tvorbe dominujepoviedka, dráma, pomenej písal črty, fejtóny a novely. Príležitostnepísal i medailóny alebo nekrológy, ale aj politické články.

Literatúra: