E-mail (povinné):

Stiahnite si Oblaky ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Pavol Ušák Oliva:
Oblaky

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 140 čitateľov

II. Hry a refrény

Sestričke


Ešte si bola maličká
a ešte si ma nepoznala
bozkával som ťa na líčka
v slávičích piesňach trala lala


Písal som prvé verše plačom do samoty
Vzbúrené vlny sen chlapcove pestré nôty
do nocí iskrili a svätojánske mušky
Ešte si nebola už som ti hľadal stužky
Už som ti rozvíjal zázraky v podvedomí
Pre ne sa mužovi diaľka raz cez sklo zlomí
Dnes viem že predsa prv rada ťa mala mama
Hádzal som kamene okná a panská dáma
Potom som v tebe tiež chcel milovať raz slečnu
Išiel som s anjelom na cestu nebezpečnú
Tie detské oči had hniezdo nad vidinami
Len medzi inými sme vedeli byť sami
Kreslíš svet do vody ach tie zelené prútky
Radosť a púpava slzy a víchor prudký
Keď padli do prúdu s medovým srdcom detským
A ideš za krásou utekáš nevieš pred kým
Jak prvá láska kvet mňa si vždy mala rada
Už len ty rozumieš a vieš čo chlapec hľadá
Už len ty modlíš sa nad nocou nad ružencom
Oči sa skláňajú v úsmevy pod rumencom
Cez šero cez striebro cez čierne dosky nocí
A deti zastali životu zoči-voči
Pod modrou oblohou cez krv prerástli veže
Tie drobné bubliny tie farby kde sú kdeže
Pri nich sme spolu šli v rozprávke ako v láske
Dnes radšej nemysli na smutné oči bratské

Hry decembrové

I


Tie nežné vlnky snežné
chvejú sa ako tvoje pery.
Cez sivé diaľky snivo
pohľad sa kĺže po páperí.

Mňa zviedla biela jedľa
do nocí bledých ako dieťa.
Noc raní do skla dlaní.
Vidina, už viac neuzriem ťa.

II


Hviezdy sa penia na mori,
to nie je more, to sú snehy.
Snehy prerástli za hory,
Ježiško stráži biele brehy.

Ježiško nikdy nepríde —
len detský sen je večne biely.
Kde ste ho vzali, deti, kde?
Zospodu snehy počerneli.

III


Vrkoče slzavé,
omdlievaš v mori,
podobná agáve,
keď nehovorí.

Volavky — labute,
plachý let očí…
Stužky sú napnuté.
Žiaľ vo vrkoči.

Zem nesú k oblakom,
sneží im do pier.
Vrátiť sa k svojim snom
v najkrajšej z opier.

IV


Kvetiny na skle nebozkáva
tvár v okne — to je nemý smútok.
Tvár v okne — hviezdy nezábudok:
ružová, modrá, žltá, plavá.

Kvetiny na skle nocou kreslí
tvár v okne — v slzách prvé mrazy.
Tvár v okne tú hru nepokazí.
Kalichy kvetín čarom klesli.

Kvetiny na skle jedy pijú:
tvár v okne — v mŕtvej magnólii.
Tvár v okne oči naklonili
nad neskutočnú nostalgiu.

V


Snehy sú biele ako vlani,
predsa ťa v diaľke nevidím.
Najkrajší úsmev neporaní,
rozbil sa ako kvapka v praní.
Nad vlakom v kruhoch šumí dym.

Snehy sú biele ako vlani.
Neviem, kde ostal dnes môj tieň.
Až budeš milostivá pani,
o svojom prvom milovaní
nepovedz, zamlč, nespomeň — — —

VI

(P. G. Hlbinovi)


Už nepíš krvou, Vellini,
z topoľov zvoní súmrak listov.
Gondolou zlomíš lekníny.
Už nepíš krvou ametystov.

Už nemaj v očiach túžbu zlú.
Zblúdenú vlnu svetlo zradí.
Tú vílu zmením na mušľu,
nájdeš v nej smútok Hermangardy.

Už neruš clonu ďatelín,
privinieš k srdcu bolesť v šere.
Pri víne básnik na velín
naznačil báseň o nevere.

VII


Až táto krása pominie
ranený odblesk bielych vĺn
Umĺknu oči vo víne
V kalichu na dne mesiac spln

Až hviezda padne na haluz
s očami sĺz a havranov
sen noc polnoc neporuš
pozdravíš zrána Kráľa ňou

Sen ktorý kreslíš na more
samopaš mora more sĺz
Ruka sa stráca v obzore
len smútok v očiach nepredĺž

Kam kam dnes sadne havran môj
Sen v očiach v dlaniach v oblakoch
Kde pokľakne môj nepokoj
Keď kríž naň nepoloží Boh

Zo sna


Belasý závoj mizne, mizne
na tvojich očiach, v oblakoch.
Rád som ťa mával cez dni žízne,
keď som raz sníval o vtákoch.

O vtákoch, ktorí nespievali,
na zlatých vetvách sedeli.
O vtákoch, ktorí odlietali
cez šesť dní vždy až k nedeli.

O vtákoch, ktorí mreli láskou
k betlehemskému Dieťaťu.
O vtákoch, ktorí padli láskou
na polnoc hviezdou preťatú.

Na tvoje dlane, k nohám Panny —
úsmev sa vlní do očí.
Nesplaší vtákov úsvit ranný
v dozrievajúcom ovocí.

Nesplaší vtákov pohyb ruky,
ten pohyb krehký ako sen;
keď dozrel v prvé sladké muky,
ktoré som spieval do sosien.

Keď som raz rád mal túžbou čistou
panenské oči Madony,
keď som raz celý chcel byť Kristov,
zvonili slzy a zvony…

Až zvuky praskli, ach, tí vtáci,
sny vždycky, vždycky oklamú.
Čakám vás, dobrodružní hráči:
do noci ísť jak do chrámu.

Refrény


Girlandy kvetov nevädnú,
girlandy kvetov na oltári.
Vyhasme sviecu poslednú —
poslednú sviecu v tvojej tvári.

Na prelom ticha krvavý
opieraš čelo, oblak rosný.
Krvavá hrana uzdraví,
v oblakoch smútku prosby dosníš.

Aj Kristus vzdychne v samote,
spotený Kristus limpiasský.
Môj úsmev horkne v šepote — — —
môj úsmev kňazský, úsmev lásky.

A k oknu viac sa neobzrieš.
Slzy sú biele, agátové.
A k oknu viac sa neobzrieš
pre bolesť v neskončenom slove.

Girlandy kvetov nevädnú,
girlandy kvetov v tvojej tvári.
Vyhasme sviecu poslednú,
poslednú sviecu na oltári.

Ex voto


Povždy mi budeš unikať
jak myriady sĺz v tvojich očiach
Neuč sa neuč spomínať
o vlnách snívam v temných nociach

Po bielych cestách chodím sám
a v penách mojich plachá víla
Večer sa s vtákmi zhováram
ktorých si zrakom poranila

Azda aj tebe do dlaní
sadnú raz keď smer letu zmenia
Ich spev ťa sladko omámi
jak tvoje Zbohom dovidenia

Vlny


Vlny sú zelené úsmevy zelenkasté
Propeler preváža nepoškvrnené šťastie
Škoda že ručníček odplával dolu vodou
Cigánka neveští neurčíš osud z bodov
Línie stratené tu stopy neni neni
Zakývam rybárom čo lovia v temnom snení
Zakývam havranom diaľkam a bledým pannám
Už kotvy dvíhajú slzy a hudba hrá nám
A hlas vĺn šelestí a hlas vĺn láme šťastie
Škoda je zabúdať na prvé jarné dažde
Škoda že ručníček odplával dolu vodou
Už nám nik nekýva z odchodov do príchodov
A hlas vĺn šelestí a hlas vĺn dolu dolu
Ty ruky vystieraš a nemožno ísť spolu
A hlas vĺn šelestí a hlas vĺn šumí v kole
Keď hľadíš do nebies ako kríž na kostole
A prázdno po hviezdach neskláňaš čelo k ústam
A ticho zmnožené keď mizne cesta pustá
A hlas vĺn šelestí a hlas vĺn v lone noci
Kamenná krehkosť vĺn poraní tvoje oči

Z nábrežia


Tvoje oči svetlá na asfalte
Tvoje oči smútok mŕtvych rýb
Tvoje oči ako prehra v karte
Neplač Nína
Na mŕtve oči nikto nespomína
Tvoje slzy ružové
Tvoje slzy ako nechtíky
Kvapky krvi na slove
Čajky nemé výkriky

Myslel som na skamenené kvety
V modrej rose pod prázdnotou hviezd
Bledým deťom zmizli siluety
Sklené vrchy z rozprávkových ciest
Myslel som na pohár plný vína
Neplač Nína
Na mŕtvy úsmev nikto nespomína
Na jeseň a na chlad mesiaca
Vlna vlne šťastie predpláca
Tvoj úsmev na nábreží
Slnko i had
Do okna do tmy sneží
Tvoj úsmev na nábreží
Nespomínať

Odkaz decembrový


Možno že sú to sasanky tam na návrší:
sasanky zo sĺz, z ručníkov a sen.
Možno že u vás žlté lístie prší,
ktoré som zmenil na báseň.

Možno že sú to sasanky tam na návrší.
Utkáš z nich biely plášť. Kamže ten sokol letí?
Dve oči ranené, krv, ktorá tečie v duši,
a vlas jak oceán odtiekol do perleti.

Možno že je tam biely oltár z kvetín:
zas k nemu padne jedna ruža sĺz.
Alebo snehy, ktoré predtým
padali na kaluž.

Antická


Ó, chladná Afrodité,
antické listy jesene.
Pri morskom brehu spíte
a preto nevidíte
jahniatka plávať na pene.

Ó, slávna Afrodité,
keď grécke dievča kvet zlomí,
tie slzy na ulite
vy sotva pochopíte,
o ktorých vlani rieklo mi.

Zvonky


Zvoňte mi zvonky zvonky kvetov
Zvoňte mi zvukmi zo zlata
Oblakmi tieňom minaretov
Pre oči pre smrť pre poetov
Diaľka je striebrom zaviata

Zvoňte mi zvonky z očí tajov
Nad vodou ruky smiech a žiaľ
Námorník zo severných krajov
Pokloniť chcel sa pred tiarou
Žiaľ morom nesie stuha skál

Zvoňte mi zvonky čipky biele
Rackovia v hladkom lone vĺn
Ostaň mi v dlaniach do nedele
Vták z juhu bo máš srdce vrelé
V opojnej piesni mladých žĺn

Zvoňte mi zvonky pádom listov
Chorálom farieb v jeseni
Pod listom stopa cestou hmlistou
Zvoňte mi zvonky cengot listov
Na oknách pohľad zasnený

Zvoňte mi zvonky zvonky kvetov
Zvoňte mi zvukmi zo zlata
Oblakmi tieňom minaretov
Pre oči pre smrť pre poetov
Diaľka je smútkom zaviata




Pavol Ušák Oliva

— spirituálny básnik, katolícky kňaz Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.