SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Žalm


V martinskej nemocnici modlievam sa k Tebe, Kriste Pane,
odním odo mňa kalich, ktorý pijem odovzdane.
V podvečer prosieva Ťa rytmus mojich vzdychov,
nad ránom zdvíham k Tebe oči s láskou mníchov.
A vo dne trpím s Tebou — visíš pri mne —
snáď Tvoje päty cítia moje prsty zimné.

Zvelebujem Ťa so sviecami, ktoré dohárajú,
zvelebujem Ťa so žiaľmi, čo odnášajú listy môjmu kraju.

Zvelebujem Ťa v Getsemani, to je osud všetkých kňazov,
zvelebujem Ťa v ohni, ktorý cítim ako dlane mrazov.

Zvelebujem Ťa za kríž — každý bude oslávený,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
zvelebujú Ťa moje muky, akých v svete neni.

Zvelebuje Ťa jedna sestra slzou lásky,
zvelebuje Ťa každý dych môj ťažký.

Zvelebuje Ťa môj nalomený pohľad hmlistý,
zvelebujú Ťa na Orave padajúce listy.

Zvelebujem Ťa farbistými vidinami, bľabotaním,
aby som mohol zvelebovať raz Ťa svojím zdravím.

V martinskej nemocnici modlievam sa k Tebe, Kriste Pane,
odním odo mňa kalich, ktorý pijem odovzdane.