ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Keby sa Tvoje rúcho podobalo prvým snehom
Tvoje rúcho odvanutá ľahkosť peny
Tvoje rúcho znásobené blesky
Tvoje rúcho perly lesných víl
Keby sa Tvoje rúcho podobalo prvým snehom
Každý by Lásku pochopil

Keby sa Tvoje oči podobali svetlám na oltári
Tvoje oči ako more
Tvoje oči uprostred plesa
Keby sa Tvoje oči podobali svetlám na oltári
Keby sa Tvoje oči podobali svetlám mystickým
Keby sa Tvoje oči podobali ružiam melancholickým
Keby sa Tvoje oči podobali veciam neviditeľným
Tvoje oči ako more
uvideli by sme na obzore

Keby sa Tvoje dlane podobali viničovým listom
Tvoje dlane bez rán
Tvoje dlane kvety ktoré v noci rozkvitli
Keby sa Tvoje dlane podobali viničovým listom
Tvoje dlane nad Franciou nad nami a nad celým svetom
Tvoje dlane dva oblaky svetiel
Tvoje dlane sila La Saletty
Keby sa Tvoje dlane podobali viničovým listom
aby ich mohli pobozkať i deti

Ale Tvoje rúcho sa snehom nepodobá
Tvoje oči sa nepodobajú svetlám na oltári
Tvoje dlane sa nepodobajú viničovým listom
Tvoje oči svetlá bez mena
Tvoje dlane listy bez mena
Tvoje rúcho snehy bez mena
Preto Ťa nevieme vysloviť
NEPOŠKVRNENÁ

Strhni už závoj hviezd zo svojej tváre
Podám Ti svoje srdce mušľu ktorá slzí ktorá znie
V hĺbke sa stráca každý smútok obrazne
Podám Ti oči plné únavy
Na zlatých listoch úsvit krvavý
Strhni už závoj zo svojej tváre
Madona v zlatožiare

Strhni už závoj hviezd zo svojich očí
Nedbaj nech oslepnem žobrák Ti bozká pätu
Nedbaj nech zabudnem zaplatiť peniaz svetu
Zmenený na rieky zranený v prvom boji
V mlčaní bolestnom a v túžbach po levkoji
Sen z vody na prsiach odchádza tvárou srny
Oči sa stretajú s očami bez poškvrny
Sen z vody v oblakoch a v jarných lúčoch slnka
Sní Cecília sní a na citare brnká
Pre farby naliate do posledného kvetu
Strhni už závoj hviezd zo svojich očí
Nedbaj nech oslepnem žobrák Ti bozká pätu

Strhni už závoj hviezd zo sochy v katedrále
Lebo len sedem Tvojich mečov utíši tieto žiale žiaľne
Lebo len prúdy Tvojich sĺz umyjú tmavé oči kalné
Lebo len v siedmich prameňoch zvlažia sa rozpukané pery

Keď prídem v pokore modliť sa k Tebe na Vespery
A v mŕtvom úsmeve počuješ pieseň snehu
A v mŕtvom úsmeve tajomstvo cesty k nebu
A v mŕtvom úsmeve dvojlomné staré žiale
Strhni raz závoj hviezd
Madona kráľovská
tu v spišskej katedrále

Tvoj dych sa valí každým veršom
A Tvoje oči ako drúzy hviezd
Ruža tajomná
Tvoj dych sa valí každým veršom
a pohľad lásky do tŕnistých ciest
Ruža tajomná

Keď hasnú slzy snežných kvetín
a Bernadettu volá Pani hviezd
Brána nebeská
Keď hasnú slzy snežných kvetín
škovránky zase vracajú sa z hniezd
Brána nebeská

A v hĺbke stíchla chvíľa snenia
už iba Tys’ a rozliaty svit hviezd
Matka Kristova
A v hĺbke stíchla chvíľa snenia
— Belasé nebo na dlane Ti zniesť
Matka Kristova

Cez svetlo sviec
Oči temnejú
oči v hĺbke
oči hasnú
Cez svetlo sviec
ústa sa lámu
s kvetmi mája
ústa hasnú

Obetujem Vám biele ruže:
ruže lásky s leskom mesiaca
ruže lásky ako oči panny
ruže lásky ruže svätej Terezky

Nad hlavou Vám hviezda krváca
Dvanásť hviezd a oči mŕtvej panny
— Keď sa úsmev nedokončí pre stesky
Nad hlavou Vám hviezda krváca

Pre tie ruže
pre tie oči
pre tie slzy v ústach milencov
Pre bolesti
v poranených túžbach večerov
prúdy svetla vytryskli Vám z dlaní
nad oltárom lásky biela Pani

V bielych vlnách kvetov Tvoje prosby
na zemi sú srdcia ranené
Poľutuj tie skrvavené oči
keď sa menia kvety na tiene

Keď sa k Tebe kloní hrozno smútkov
ruže vždycky vädnú do čierna
Poľutuj tie skrvavené oči
keď v nich bolí prosba nedeľná

Keď len v Tvojej láske vyschli slzy
modlitbou je žiaľ a mlčanie
Poľutuj tie skrvavené oči
veď ten pohľad Krista uhranie

Veď ten pohľad raní vlastnou ranou
keď sa oči Tvoje odvrátia
Poľutuj tie skrvavené oči
Matka Panna Hviezda zo zlata

V bielych vlnách kvetov Tvoje prosby
na zemi sú srdcia ranené
Poľutuj tie skrvavené oči
keď sa svetlá menia na tiene

Neviditeľná
Pretože sedem listov sa premenilo na meče
Pretože každá hviezda dohorí než príde k nám
Pretože noci sľúbili sa hlbinám
Pretože Tvoje stigmy len nám zrkadlia krídla anjelov
Pretože víno z Kanaánu rozlieva farbu našich slov
Pretože rozkošne ihrala si sa v tôni paliem
A noci východné pozdravovali Jeruzalem
Pretože sedem listov sa premenilo na meče
Pretože sedem hviezd odpadlo a z rán krv tečie
Neviditeľná
Vyvolená
Padám pred Tebou
Na kolená

Oblaky prosieb tiahnu Tvojou tvárou
Oroduj za nás Zora prekrásna
Priepasť sĺz a padajúcich listov
Oči dažďov Krvavý pot Kristov
Ruky ktoré vykupujú všetky hriechy rúk
More lásky more kvetín poranený puk
Voskovica ktorá iba úsmev roní
Hudba ktorou doznievajú k hrobom zvony
Vlasy svetiel drahokamy na dne mora
Nádej vo tme holubica Svätá Hora
Neviditeľná
Vyvolená
Oblaky prosieb tiahnú Tvojou Tvárou
Oroduj za nás Zora prekrásna

Za všetky oči ktoré padli z hviezd
Za klasy ktoré dozrievali tmou
Za ruky ktoré siahli po jablku
Za ústa ktoré taja túto muku
Za rozbúrený vlas a rozplašené ryby
Snáď prsty vyschnuté do vody nepadli by
Belasé kamene dlaň moja svieti dúhou
Vás čierni havrani vás volám svojich druhov
Znie prosba nad horou znie Kalváriou lásky
Než slza stratená dopadne na oblázky
Za vtákov ranených za tváre pod závojom
Ruky sa spínajú k nebesiam v mene Tvojom
Za deti ktoré pred Tebou sú nemé
Za slová ktoré nikdy nepovieme
Mlčanie jabĺk očí úst a sna
Neviditeľná
Vyvolená
Oroduj za nás Zora prekrásna

I za Slovensko spína sa dnes k Tebe tisíc rúk
Tvár tejto zeme temná dávnym smútkom
Aby si svetlom mesačným ochraňovala jeho biele panny
Abys’ jej poslala láskavé ruky Veroniky v krvácaní
Aby aj na nej sa zastavil vánok Tvojich nôh jak na šípkovej ruži
Abys’ raz prijala pozdravy orlice ktorá Ti k očiam krúži
Aby si žehnala jej oblakom a starcom
Aby si žehnala jej nádejam
Aby si žehnala pesničkám vtákov v jarných hniezdach
I mrazom ktoré sypú na konáre perly
Zora prekrásna
Do Tvojich dlaní klesá prosba perí ruží puk
I za Slovensko spína sa dnes k Tebe tisíc rúk