Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Ján Botto:
Prvý sen
Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Tomáš Sysel, Katarína Diková Strýčková, Viera Studeničová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 1213 | čitateľov |
Jak sladko, sladko spalo sa mi! Sen ten nejde mi z pamäti. Nebo zlatými plné vtáčkami, pažiť — samé rajské kvety. A tá vtač z neba sadá ko mne, so mnou jak s bratom sa baví, v uchu mi hudú piesne tajomné, v oku divy božej slávy. Ach, a tie kvety, sestry šumné, tak sa vám ku mne tuľkajú, očkom milostným hovoria ku mne, dychom dušu napájajú. A skiaď ten sen — tá zlatá chvíľa? skiaď tie slasti neprebrané? Oj, matko! Tvoja to vykúzlila modlitba a prežehnanie! Tys’ to nado mnou, stráž anjela nad dietkom svojim si stála, z Tvojho to oka vtač vyletela, kvety ruka Tvoja siala. A z toho sna život môj celý jak potok sa mi pramení — pod holubími on nebies kriely šumie po zemskej zeleni. I všetky túžby i nádeje, čos’ kreslí duša únosná, i pieseň v srdci mojom čo zneje: to tieň, ozvena toho sna. Len potom, mať, keď deň schýli sa, v sláve na dieťa si spomeň: nado mnou ešte raz pomodli sa a požehnaj — na večný sen — —