Zlatý fond > Diela > Z vysokých javorov lístočky padajú


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Z vysokých javorov lístočky padajú

Dielo digitalizoval(i) Martin Droppa, Ina Chalupková, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 193 čitateľov


 

1.

[1] [2]


Z vysokých javorov lístočky padajú,
už bystrých šuhajov na vojnu lapajú,
na vojnu lapajú s divými Turkami,
s divými Turkami, s psími Tatárami.
Už mnohé lístočky z javorov spadali,
už mnoho šuhajov mladých nalapali —
medzi nimi šuhaj krásny, bystrooký,
švihlý ako rybka, sťa dubec vysoký.
Oj, ten ich tešieva, ten im srdca dáva,
keď si sklonia hlávky ako smutná tráva.
Oj, ten im maľúva ligotné nádeje,
na ktoré sa každý poteší, usmeje.
Na javoroch biele holúbky vrkajú,
šuhajov strihajú, do šiat obliekajú —
dali im dolomán počernozelený,
na holú hlávočku klobúk počervený.
Dali im plamenné pekné nohavičky
a s štrngajúcimi ostrôžky čižmičky,
a ešte každému aj ostrú šabličku,
čo bude s ňou blýskať na vranom koníčku.
Na javore sticha zaplače hrdlička,
už strihajú vlásky bieleho Janíčka,
dajú mu dolomán sťa tráva zelený,
dajú mu klobúčik sťa plameň červený,
aj tie nohavičky sťa zora červené,
po nich sa ligocú šnúry pozlátené.
Čižmičky maličké na jelenie nôžky,
na nich sa blýskajú sťa mesiac ostrôžky.
Ku boku striebornú peknučkú šabličku,
čo mu zaštrngoce víťaznú pesničku.
— Listy javorové husto zem prikryli
a mladí šuhajci v rad sa postavili.
Prileteli ku nim tie holúbky sivé,
až sa im zdurili tie koníčky divé.
Horko-ťažko plačú a ronia slzičky,
až zvesili hlávku tie vrané koníčky.
Aj koníčky bystré hlávku ovesili
a mladí šuhajci slzy vyronili.
Priletí hrdlička k Janíčkovi sivá
a slzavým očkom na tvár sa mu díva —
a sivý koníček hrabe nožičkami
a ten jeho pánik iskrí očičkami.
Zaplače hrdlička, slzičky vyleje:
„Oj, nemám na svete už žiadnej nádeje.
Smutno mi samotnej na svete širokom,
sťa jednej hviezdičke na nebi vysokom.
Bo mi aj ty tajdeš, môj drahý Janíček,
kto mi slzy žiaľne bude stierať z líček?“
Nehrabe koníček, lež hlávočku skloní,
ale ten jeho pán slzičky neroní:
„Sestrička premilá, oj, sestrička moja,
vlasť ma opustená ta volá do boja,
musím ja ta tam ísť, musím ja ta stúpať
a šabličku v krvi Turkov si okúpať.
A až tí sem vpália, tá naša dedina
ostane len mŕtva, šíra pustatina. —
Kde domčeky stáli, bude len popola
a zhorených kostí všade dookola!
Oj, Boh ťa poteší, kým sa navrátime,
kým náš rod aj smutnú vlasť oslobodíme!“
„Oj, choďte vy, choďte s Turkami do boja,
čo sa aj umučí tá hlávočka moja!
Oj, choďte do boja s divými Turkami,
keď vlasť ochránite, náš národ aj s nami! —
Lež kedy ti zazriem klobúčik plamenný,
kedyže ti vidím paloš skrvavený?
Kedyže ti vidím hlávku dosekanú? —
Čoby dosekanú! Len krvou sfŕkanú!“
„Keď sa tento javor krásny bude pukať,
keď počuješ sivú kukučku zakukať;
vtedy ma uvidíš, moj’ drahá sestrička,
vtedy ti ja zotriem slzy z tvojho líčka!“
„Keď ti zdupká koník naprostriedku dvora:
vtedy ti dám venček víťazný z javora!
Za krásne klobúčky dievčatá mladučké
chlapcom rozmajríny kladú zelenučké:
A ja ti položím belastú iskričku,
by si si spomenul na svoju sestričku;
ešte ti položím zimozel zelený,
čo sa v zime v lete nikdy nepremení!“
Vyskočí jej z očka čistučká slzička,
a zaleje tie jej bledoružé líčka —
už mu hor’ podáva zelenú zástavu,
čo mu bude lietať ponad bystrú hlavu —
a Janík ostrôžkou upichne koníčka,
ten skočí — ak by chcel prebehnúť vetríčka.
Už sa lastovičky svetom odberajú,
už mladí šuhajci za vodcom skákajú.
„Preč’, vy lastovičky, sa už odberáte,
prečže nás, vy chlapci, samotné necháte?“
Lastovičky letia do kraja teplého,
šuhajci pre slávu do boja krutého.
Javorové lístie vetry roznosili,
už sa im spred očí šuhajci stratili.


[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Poézia mladosti / Piesne.

[2] Pod názvom Pieseň vpísaná do Zábavnej prílohy k Životu I, 1846, č. 6, 8. júna 1846, str. 49. Rukopis cudzí.

nasledujúca kapitola »



Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.