E-mail (povinné):

Ján Botto:
Spievať?

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 216 čitateľov


 

Spievať?

[1] [2]


Spievať?! Čo ti to, bratku, napadlo?
Kde máj? Kdeže mesiačka spln?
Kdeže jazierka tiché zrkadlo,
kde labuťou plynúci čln?

Spievať?! A ktože dáva znamenie?
Kde blesk zbroje, šum prápora?
Kdeže tajomné krvi vlnenie
na vresk trúby v zhon tábora?

Spievať?! Zlatklasné kdeže okolie?
Hmly poľom snujú sa len;
svety objala tma, noc nevole —
a či svitne zora na deň?

Spievať, myšlienka kde už okutá,
srdce skrehlé viac nebije,
duša, jak v zime tá zem, zmrznutá,
ani vo sne už nežije?!

Spievať?! A k čomu zdvihneš si zraky
z týchto trudných, z tých ťažkých dôb?
K nebu? Tam nie svit, tma tam a mraky,
a zem, tá už hlboký hrob!

Spievať?! Oj, bol by hlas to zúfalý!
Kto živý, zaň zmŕtvel by len:
mŕtvi z hrobov by desne povstali,
hlas ten nezvonil by na deň!

Lež čuj! svit pravdy v duši zasvieti,
čiernu noc čo na deň mení.
Viera — tá v srdci ohňom roznieti
svet nádejí oživený.

Z duše padajú putá nevole,
dúhové si nájde mosty,
zájde budúcich časov na pole
jasavé tam vítať skvosty.

Oj, tam-tam razom všetko omladlo,
tam máj, tam mesiačka jest spln;
oj, tam jazierka tiché zrkadlo,
tam labuťou plynúci čln.

Tam zazorilo sväté znamenie;
tam blesk zbroje, šum prápora;
tam i tajomné krvi vlnenie
na vresk trúby v zhon tábora.

Tábor víťazí! V šírom okolí
zlatoklasom pole skvitlo;
svet tu voľnosti, v dobrej ľud vôli,
zorou na deň jasno svitlo.

Jak tu nespievať? Prúdis’ myšlienka;
srdce mladne, cíti, bije;
duša — tá letov voľných milenka —
nesies’ v svetov harmónie.

Spievaj! Pozdvihni jasné si zraky,
voľnosti vidz — vidz krás doby;
nebo vyviedlo z mraku zázraky,
jarným kvetom zem sa zdobí.

Spievaj! Na milý hlas ten vzkriesenia
zmizne razom zmŕtvelých sen;
mŕtvi — ichž splnís’ slovo veštenia —
vstanú slávy zrieť nový deň.

Bo raz od Boha slnce vyprosí
viera živá čistých duší;
slnce zahreje, dáždik porosí
svet, putá Moreny skruší.


[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Z pozostalosti básnikovej.

[2] Našli sme koncept i Dobšinského odpis. V porovnaní s textom, odtlačeným v Slov. pohľadoch III, 1883, str. 456 — 7, rozhodli sme sa odtlačiť text zo Slov. pohľadov. Koncept je neprehľadný, predpokladáme, že Dobšinský mal aj inú predlohu — vypracovanejšiu. V Slov. pohľadoch uvádza Dobšinský túto báseň takto: „Umĺkal slávik, keď mu víchre zeleň hájov spustošili, toto badajúc, nebodaj priatelia ponúkali ho k spevom. Ponúkanie jejich pokladám za pohnútku k básni, ktorou rad tých začínam, v nichž zrkadlia sa city mysli básnika z tých časov národa trudných.“ (456.)




Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.