ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

• Boj pri Jelšave
  
• Zmenšiť

 

Boj pri Jelšave – báseň Sama Chalupku (1829 – 1881), publikovaná v časopise Sokol v roku 1861, v knižnej podobe sa stala súčasťou vydania Spevov (1868).

Patrí k básňam tematicky čerpajúcim z bojov proti nepriateľom, ktorí sa snažia podrobiť si Slovákov (Branko, Mor ho!). Zachytáva ich hrdinský odpor v boji proti Turkom, no na rozdiel od predošlých skladieb sa nekončí smrťou hrdinov, ale ich víťazstvom.

Báseň je budovaná na základe kontrastu medzi „slovenským“ (pociťuje sa ako „naše“) a „tureckým“ („cudzie“) na viacerých úrovniach textu. Kým napríklad v skladbe Mor ho! je kontrast medzi družinou Slovákov a ich nepriateľov tvorený nepriamou charakteristikou, v básni Boj pri Jelšave uvedený spôsob celkom chýba. Namiesto neho básnik využíva prostriedky implikujúce citový vzťah a postoj k národu, na pozadí ktorého vystupuje do popredia idea básne. Priamo pred očami čitateľa modeluje súčasne obraz krajiny (charakteristiky ako „poniže Jelšavy“, „nad Muráň-dolinou“, „od Mutna“, „prez jelšavské pole“ metonymicky zastupujú územie dnešného Slovenska – ako naznačuje samotný názov, boj sa odohráva práve tu, ju teda bojom za slobodu), s utrpením sužovaného ľudu.

Hoci je presila obrovská („A Turkov – tých vám je, / ani dreva v lese... a našich len zo žeň: – / Oj, bože náš, bože! / ak ty nepomôžeš, / ktože nám pomôže?“), vďaka odhodlaniu, odvahe a s pomocou boha (sakrálno-mesianistický aspekt básne) „bystrá Slovač naša“ víťazí.

Dôležitú úlohu zohráva v básni motív zástavy, z kompozičného hľadiska ju rámcuje: v úvode signalizuje dve armády pripravené na bitku, ktoré vidieť už zďaleka vďaka vejúcim zástavám, v závere víťaznú armádu. Zástava s krížom je obrazom víťazstva kresťanov nad „pohanmi“, víťazstvom spravodlivosti a slobody nad otroctvom. Zástava však signalizuje aj inú „výhru“ a tou je právo na sebavyjadrenie, právo na vlastnú národnosť, ktorú navonok symbolizuje práve zástava. Hoci zástava ako atribút národa (popri národnej hymne, ústave či znaku) je pre dnešného človeka celkom samozrejmý symbol, nad ktorým sa vlastne ani nezamýšľa, či dokonca mu nepripisuje žiadnu hodnotu, v čase vzniku tejto básne to tak vzhľadom na odlišnú spoločensko-politickú situáciu nebolo.

Sen o vlastnom národe, ktorý bol snom generácie romantikov a ktorý „zapísali“ do svojich básní, možno pomenovať napríklad ako sen o vlastnej zástave. Spôsob použitia zástavy v básni Boj pri Jelšave je v týchto súvislostiach odvážnym a slobodným gestom básnika, ktorým ním artikuluje vieru v slobodu národa.

Ústav slovenskej literatúry SAV