SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výstup 4.

Tatránsky, Blažena. Ku koncu Genius.

TATRÁNSKY (spí pri písacom stolíku nad prácou).

BLAŽENA (stojí pri ňom s kyticou sviežich kvetov v ruke, druhou rukou ho budí, hladkajúc mu vlasy): Ľudko — veďže nespi!

TATRÁNSKY (precitne, zadivene sa obzerá, hmatá vôkol seba): Kde som? Blaženka!… Či som spal… alebo čo sa so mnou dialo?

BLAŽENA: Chcel si pozdraviť nastávajúci nový rok, a zaspal si od únavy.

TATRÁNSKY (blúznive): A mal som veľkolepý sen. (Významne.) Sen o šťastí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

BLAŽENA: Ja som ťa zobudila. Je práve polnoc a pri prvom kroku do nového roku pozdravujem ťa kyticou sviežich kvetov, želajúc ti čo najsrdečnejšie, že by Boh splnil čím skôr túžby srdca tvojho. Áno, prajem ti, že by sa tvoje ideále, tvoje sny o šťastí čím skôr uskutočnily!

TATRÁNSKY (objíme Blaženu a prednáša s citom, slávnostne):

Víťazstvo naše, víťazstvo kríža Krista,
na ňom je zákon lásky daný.
Ono je cesta ku večnej spáse istá,
otvára raja zlaté stany.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Za Boha, rod, vlasť vyhrňme v boj rukávy;
len svornosť, lásku, bratia, sestry, keď máme,
nijaká moc nás verných nezadlávi,
Boh s nami, a s ním zlu ľahko odoláme!

GENIUS (anjel v bielom rúchu, vystúpi zpoza prednej steny. V pravej ruke drží emblém Nového roku, ľavou rukou kladie veniec na hlavu Tatránskeho).

Pri objavení Genia zapáli sa bengálsky oheň a hudba hrá zticha slávnostnú hymnu.

(Opona spadne.)

(Po predstavení možno ustrojiť živý obraz.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama