ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Dni poddymníky
Noci oberky

Odkundes vietor
z hnilých kútov práši
odtlačky človečiny sníma z kameníc
presúša neovocný rmut

V Modre práve vyšiel krčah z pece
V My-Lai letí tanier zo stola

Tu by aj hrnčiar z črepov ohluchol
ak by si ruky neokoval
uchom nového džbána

Ba aj studne by vodu stratili
keby im prameň zavalil
odstavený
hrnčiarsky kruh

Už ale nové drevo rozkuruje pece
a čerstvá hlina kruhy roztáča

Nad Modrou sa gúľa slnko ako sud
V My-Lai hrmí hrdza z obručí

Dni obzerance
Noci poškrabky

Zastal v nich bludný balvan
na polceste k pomníku
ako keby v ňom sťarchavela
stĺpová predstava kamenárov
ktorí už prvým víťazným oblúkom
na prach v ňom pokorili sochu
budúcej plodnosti

V takejto pôde
pri troche vápna
haseného znojom
darilo by sa vínnej réve

Museli by ju ale nevinní
sadiť na slnných svahoch
a štepiť ešte slziacimi očkami
ujatými na odslní
nedávnych vápeniek

Pnú sa v Modre dookrúhla šťavy k vínu
Z bambusových ulíc v My-Lai kruhy dymu

Dni popolváre
Noci kresadlá

Opŕcha plnozrnné hrozno
po dennom úhore
Zálistky vlčieho vína
vypleli plameň z plných dlaní

Vysoko nasnežilo popola
do ranných brázd
keď do nich vtrhla na súmraku
predčasná kosa Už hvízda za ňou
vietor zo solísk

Vzdúva sa ale ornica
Stavia vysoké steny obilia
prečnieva kosu palisádou bambusu
štrbí oceľ lesom pružných stebiel

V Modre nové víno v starých sudoch kvasí
Na ryžových poliach My-Lai spŕchli klasy

Dni zápecníky
Noci honci

Ubúda plodných jariek
v košiari rokov
Ako keby ich rohom po horách
honcoval cudzí škopec

Kopec sám nezdolá
nedoslýchavého pastiera
Mohol by prespať hoci čriedu vlkov
na hebkom rúne ovečiek

Už mu však hrmí pod chrbtom
varovný hvizd
aký vylúdia iba tiché píšťaly
obetovaných baránkov

My-Lai Noc je Moje deti spia
Za tvojimi v Modre zvony zvonia

Dni obzerance
Noci míľniky

Pri každom dýchavičný mýtnik
predáva za päť prstov
druhý dych

Čas zaspal ako mlynské koleso
ktorému radodajná mlynárka
záľahou sukní zahatala náhon
zatiaľ kým cudzí mlatci
plienili plnú mlynicu

Pohlo sa
pod preliatym pohárom

Povodeň vyplavila mlynára
a roztrhané vrece

Úrodný nános hliny
zvrtne sa brázdou
ako rošt

Zablčia nové plody

My-Lai Srdcia tvojich matiek
tlčú na modranské obloky

Ráno sa ukazuje pokojné
Slnko ako zvyčajne
stúpa nad hlinenú hrádzu
z vlhkých obzorov

Tichá hladina rozhodila pod nebom
hrsť zrkadlových črepín
Mihla sa vyplašená čajka
(Žene nad vodou
rozochvela
zvlnené zrkadlo)
Hladké vlasy češe živý vánok

Plavná chôdza napájaná
z troch svetlých prameňov
rýchlo skrútla tmavý vrkoč
do denného uzla

Sklonil žene hlavu
nad stolom
Tri misky
ako zvyčajne
podelia rannú ryžu

Prvá vrchovatá
ukrýva slzu na dne
Napojila krvou bielu holubicu
(letela postrelená nad strechou)

Ostatné misky
zapadnú jedna do druhej
Otvárajú tiché dvere
s hlasným vrznutím

Prah víta syna
otec odchádza

(Pluh podáva žene
mozoľnatú ruku
Synovi tvrdú ohlávku)
Pole sa rozlúčilo s oráčom
ryžovým zrnkom
(Stopy slzou zavlažené
menia vodu na krv)

Vyrastie ťažký klas
na útlom steble
(Zabučal opustený pluh)

Pole pokľaklo
pred ženou Stavia syna
nad matkou

Kladivom sa bude pýtať
pluhu na kosák —
Odpovie mu ryža na stole

Útle steblo
postavilo klas
na pevnú pôdu

Byvolovi ohlávku
chlapcovi liace
zemi pluh
žene ryžu

Pole živí hladné steblá
zeme neubúda
(Hrádza krvou pokropená
vodu udrží)

Materinská ruka
zapriahla syna
do otcovského pluhu

Popohnal k poľu pod hrádzou

***

Druhé ráno skĺzlo
pod dymovú clonu
nad hrádzou
(Ako zvyčajne)
Otvorilo brehy potope

Letí ranená holubica
nad ťažkou vodou
Hladina klesá
pod perím

Vyčesala z plavných vlasov
ženské páperie

Spína matke nad hlavou
holubičie krídla
Rozpúšťa pevný uzol
na zalomenej šiji
(Mútny prúd navždy rozviazal
dva číre pramene)

Stôl zalamuje rukami
nad rozsypanou ryžou
podlaha pokorená prevrhnutou miskou
uteká pred ženou

Nad druhou letí
otrávená strela
tretia sa srieňom zabelela
(Matka ledva drží strechu
nad synom)

Vdovská stolička kríva
za stolom rodiny
Útle steblá
v chlapskom poli
hlasno šuštia
žena nečakaj

Za pluhom byvol zabučal

Vdovská ruka
zapriaha sirotu
do otcovskej roboty

Hrádza krotí vodu
voda napája zem
zem živí ryžu
v poli pod hrádzou

Ryžu sýti krv
zdvíha vodnú hladinu
stavia hrádzu potope

Zohnutý bambusový prút
zašvihal nad ryžovým poľom
Starý pluh podal rukoväť
do detských dlaní
Materské pole
rozosmiate brázdami
zeleno mladne
pod vodou

***

Zvyčajne ráno
neukázalo slnko
Nad hrádzu zavesilo dym
z plamenných závesov
(Trhajú sivú hladinu)

Zrkadlo skrýva
holubicu na dne
vynáša pierka na povrch

Dravý kŕdeľ včera
strmhlav zvrhol trus
(Stratil krídla
za krvavým obzorom)

V krotkých prsiach dodnes blúdi
tupá črepina

Ukladá žene na hlavu
studený uzol inovate
rozväzuje teplý prúd
na zasiahnutej šiji
(Vyčesala z vlhkých vlasov
suchú osuheľ)

Ranené pole
podlomilo stôl
pod ryžou
Dve misky zapadajú
jedna do druhej
(Hore dnom)

Nad treťou letí
bludná črepina

***

Ráno stúpa
nad hlinenú hrádzu
z mliečnych obzorov

Vybrúsilo z kovu
na zvlnenej hladine
pokojné červánky

Voda kúpe biele perie
chytá vietor do plachiet
letí ako čajka

Vypiera žene
skrvavené plátna
v čistom zrkadle

Zdvihla hlavu
ako rybka
v unavenej sieti

Slzou napája
bielu holubicu
nad hrádzou

a nezvyčajné slnko
roztápa uzol inovate
nad poľom

(Ako zvyčajne)

Dostal strelu
od krivého dna
rovno do srdca

(Bola para
nad hrncom)
Nebrechal za ním
ani guľomet
Žena opodiaľ
spravila nad ním kríž

Ale chlap nablízku videl
ako červivý plod
zradil rodný konár
keď sa oháňal cudzím stromom
ktorý ho zhodil

Oprel sa o kmeň
odcrkol jadierko
vypľul šupku: hlupaňa
Ani vlastný pes
nebreše za ním

Ani vlk
nestráži cudziu paru
nad hrncom

Neuchránim syna
pred synom
ak jeden druhému
obsadí celý stôl

Chodím po zemi
vytínam za sebou
(Synovia rastú predo mnou)

Jeden už brúsi
hrdzavý krivák
Kráča naširoko
Tmolí sa medzi nohami
(Stále prekračuje
ranené srnky)

Druhý sa rozvetvil
Pytliači
na spoločnom posede
s hájnikom
(Díva sa na mňa
ako na postriežke)

Nabíja
Mieri presne
do živého

Na hlasnom prahu
zastala tichá šľapaj
(Zakoreňuje vo dverách)

Visia na mne tri jablká
Čoskoro odpadnú
Nevedno v akom vetre
ako ďaleko
od stromu

(Cupla som z dreva
ako uzol
pod babičkinu
mnohodetnú šatku

Nosím ju trochu nakrivo)

Babičku spomenulo
prítmie duchny
(Najprv musíme dať potme
hlavy dokopy
Potom vychádza spod šatky
pod lampu za stôl)

Napráva mi hlavu
Pritiahne uzol na krku
(Mama by sa bola prikryla
cípom ručníka
Mne plachta vlasy neschová)

Narovnáva cíp do prostriedku
(Chrbát sotva udržal
plecia pokope)
Nezmestíš sa do kože

Cíp mieri k obratľu
(šija skláňa hlavu)

Mala by zohnúť kolená
Zopnúť dlane
Mala by uniesť kríže

(Neudrží neunesie
ani dvere na chrbte)

Šatka ju znovu nakrivo
(Osnovu tkali rovné krosná
hrbatých kĺčov
nádenníckej priadze
Neschová panskú hlavu)

Spomienka znovu rozväzuje
drevený uzol v hrdle
(Na šatke uviazala zvon
aby sa nezabudlo)

V uzle spí babičkina noc
V nej tma
Nevie mesiac
o čom snívala pod slnkom
po hlte čakankovej kávy
medzi dvoma nocami
na chudobnej rúne
panského vinohradu

Nevie o dedkovi
(Miesil voľakde
keramickú hlinu
vojenskou bagančou)

Poznal sa s krčahom
od hrdla po dno
znútra i zvonku
od pece po ornament

(Keby bol trochu obsedel
za kolesom
hádam by vytočil
hrnček var)

Na holej stene
svieti tanier
Maľoval v chudobnom džbáne
bohatú podobizeň
(Vídam v ňom popukanú tvár)

Reč sa krútila
v zrkadle i za stolom
pod ligotavou glazúrou
s parádnym ornamentom
okolo hlineného prostriedku
Cudzie slová sa neujali
na štepe ostružín a viniča

(Bodaj by sme si jazyk zhtli
aby nás neprekúsol napoly)

Prekusujem prikusujem
čo sa naprivolávam
nech mi napraví krivú hlavu
rovným ručníkom
Jazyk by som si cípom prikryla

Pod hlasnou lampou
nepočuteľná
zakoreňuje sa vo dverách
na tichom prahu

Z prekotenej helmy
vyletel škovránok

Dokonané je

Chytáme dych
vodu do pohárov
vietor do plachiet

Priletia bociany
Na pomníkoch
klepocú prázdne hniezda

Rozkvitne lipa pred školou
Povešia chlapcov na konáre
naučí súmrak rozváňať

Kvet zaceľuje jazvu
po odlomenej haluzi
(Sňali chlapca z lístia
výkrik zanikol)
Dávno
(Kasáreň premenila školu
Učila deti zabíjať)
Dávno

Mráz pribíjal
detské oči
k lipe pred školou
(Ukrižovala chlapca
ku kmeňu)
Z rovného dreva
vyčnieva železný hák
Dodnes

Ranená haluz neuniesla
drevený pohľad dospelých

(Zlomil sa pod pažbou)
Udrel do pŕs mladuchy
(Sneh krváca
do zásterky
v okovaných stopách)

Matky hľadali detský spev
v jastrabích hniezdach

Otcovia v horách
mysleli na synovské krídla
Na jazýčky vnúčat
vo vtáčích hrdlách

Podopreli vykývaný stôl
presnou muškou
(Synovia zdedili mená
písané krvou do kameňa)
Dávno

Dokonané je
Nevrátime sa
Zatvorme oči
Poďme o strom ďalej
Obíďme lesy šibeníc

***

V korunách vyvádzajú bociany
mláďatá z vlastných hniezd

Škovránky z hrdzavej helmy
letia na zlatých krídlach

Spievajú kučeravé oblaky
Dávno

Škola je školou
Lipa učí otvorené obloky
rozváňať prísne
do noci

Syn spitý ranným medom
presníva celú lavicu

(Vracia sa voňavý kvet
do môjho náručia)

Dávno stratení synovia
doposiaľ netrafili k vnukom
(Blúdia v prachu)

Materské studničky
žblnkajú skameneným hráškom
po bludných cestách
Dodnes

(O tomto nie je reč)

Za každého vetra
vyletí z domov metelica
snehových plienok

Chytili sme vietor
do plachiet

***

Zrazu tma
ako v komíne

Do izby vtrhne
kto sem nepatrí
Posadí sa
za večerný stôl

Vezme nôž
zabodne oči do chleba
Vezme pohár
vychrstne víno do tváre
Chytí stôl
prevráti večeru

Znovu
po kútoch plákať
očistkové zásterky

Plakať až oči horia
Chytať dych
strácať reč
Zmietať sa v cudzom vetre
Hľadať vlastné krídla
vo vraních hniezdach

Znovu
báť sa stromov
ľakať sa vôní
obchádzať školy
podozrievať konáre

Znovu
pamätníky pomníky míľniky
spomienok zabúdania
krvi i sĺz

Dávno
mŕtve kamene
vyryli v detskom slovníku
krvavé nápisy
Dokonané je

Chytili sme dych
Nové víno do pohárov
Dobrý vietor do plienok
Do komínov hustý dym

Sladké úle plné medu
pevné hniezda v korunách
v cintorínoch staré pomníky
Nemyslíme na stromy
v súvislosti s popravou
Nestískame hrdlá vtáčatám

Reč je o speve

Letia bociany
Vijú si hniezda na komínoch

V hrdzavej helme v ražnom poli
sedia škovránky

Krkavce jastraby vrany
zakrúžia nad hniezdami

O tomto je reč