Ladislav Nádaši-Jégé:
Z listov

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Katarína Šusteková, Viera Studeničová, Filip Pacalaj, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Veronika Ptačinová, Michaela Dofková, Christián Terkanič, Ivana Hodošiová, Katarína Sedliaková, Peter Plavec.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 54 čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Ladislav Nádaši-Jégé
Názov diela: Z listov
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2009

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Michal Garaj
Katarína Šusteková
Viera Studeničová
Filip Pacalaj
Silvia Harcsová
Katarína Janechová
Nina Dvorská
Veronika Ptačinová
Michaela Dofková
Christián Terkanič
Ivana Hodošiová
Katarína Sedliaková
Peter Plavec

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Ladislav Nádaši-Jégé
Názov diela: Spisy VIII. Človek a literatúra
Vyšlo v: Tatran
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1983
Počet strán: 360

Editori pôvodného vydania:

Vladimír Petrík [zostavil výber, pripravil edične a napísal doslov a poznámky]
Daniela Lehutová [rediguje]
Daniel Šulc [rediguje]
Estera Šulcová [zodpovedná redaktorka]
František Hattala [korigoval]
Mária Pešková [technická redaktorka]
POZNÁMKY:

Edičná poznámka a komentár

Do ôsmeho (posledného) zväzku Jégého Spisov zaradili sme výber z jeho článkov, kritík a listov. Jégé patrí medzi autorov, ktorí sa často vyjadrovali k spoločenským i literárnym otázkam. Už koncom minulého storočia, pri svojom prvom vstupe do literatúry publikoval i články a kritiky (Knigge, Národnie noviny, 1890, č. 134; Ešte z pražskej výstavky, Národnie noviny, 1891, č. 130; Peniaze, Slovenské pohľady, 1891, č. 6; — upozorňujeme, že presné bibliografické údaje o každom príspevku, ktorý tu uverejňujeme, sú uvedené v rámci Vysvetliviek). Po roku 1918 sa Jégé aktivizoval znovu nielen ako tvorca, ale aj ako kritik a publicista. Hneď koncom roku 1918 uverejnil v Národných novinách článok Súvaha (nezaradili sme ho do prítomného zväzku), v ktorom sa prihlásil k aktívnej práci v nových pomeroch. Od tých čias sa — aj keď nie pravidelne — ozýval k aktuálnym otázkam, niekedy, pravda, vyprovokovaný redaktormi, ale nezriedka aj z vlastnej iniciatívy, keď cítil potrebu zaujať stanovisko alebo polemizovať s neprijateľnými názormi. Ťažisko Jégého aktivity je nesporne v prozaickej a vôbec tvorivej práci, kde — najmä v dvadsiatych rokoch — dosiahol pozoruhodné úspechy. Ale ani jeho kritiky a články nie sú bez významu. Vkladal do nich svoje presvedčenie a stanoviská k závažným problémom spoločnosti, kultúry aj literárnej tvorby. Vyložil postupne svoju vlastnú koncepciu literatúry i svoje vyhranené názory na človeka a jeho spoločenské bytie. V každom vystúpení prejavil sa ako bystrý pozorovateľ, vtipný až sarkastický sudca nedostatkov a veľký humanista. Publicistika dokresľuje a nie zriedka aj prehlbuje Nádašiho profil, spresňuje jeho kontúry. To isté možno povedať aj o jeho korešpondencii, týkajúcej sa problémov slovenskej literatúry i vlastnej tvorby.

Koncom osemdesiatych rokov 19. storočia vstúpil Nádaši do literatúry v Národných novinách a Slovenských pohľadoch. Po prevrate pokračoval v uverejňovaní svojich prác (beletristických i publicistických) v tých istých orgánoch. Kým však s Národnými novinami prerušil spoluprácu hneď po odchode Jozefa Škultétyho (1921), v Slovenských pohľadoch, obnovených roku 1922, publikoval — a to svoje najzávažnejšie diela — až takmer do svojej smrti. Lepšie sa mu spolupracovalo so Štefanom Krčmérym (prvé desaťročie) ako s novým šéfredaktorom Andrejom Mrázom (výrečným svedectvom o Jégého vzťahu k týmto dvom osobnostiam sú tu uverejnené listy). V Slovenských pohľadoch uverejnil i väčšinu svojich článkov a kritík (z tu publikovaných: Súkromný život Hviezdoslavov, 1931, č. 11; Rozpomienky a reflexie pri návrate Martina Kukučína, 1922, č. 11; Sigrid Undsetová, 1929, č. 4; Sobrané práce Ondreja Kalinu, 1923, č. 1; Ján Bárta: Rákócziho pochod, 1926, č. 3; Štefan Žeromski: Predjarie, 1926, č. 4; J. H. Rosny: La Désirée, 1926, č. 10; A. Škarvan: Zápisky vojenského lekára, 1926, č. 6 — 8; Myrta: Zázračný deň, 1926, č. 10; B. Borský: Na vlnách života, 1927, č. 1 — 2; W. St. Reymont: Sedliaci, 1927, č. 4; Vansová: Kliatba, 1927, č. 3; A. Adler: Menschenkenntnis, 1930, č. 4.). V Národných novinách vyšli — okrem spomenutej Súvahy — Jégému ešte tieto články: Frázy, 1921, č. 102; Nevzal by som na to otravu, 1921, č. 139; Hviezdoslav, 1921, č. 102. Ku kritickej a recenzentskej práci v Pohľadoch pobádal Jégého Štefan Krčméry, ktorý vycítiac jeho vyhranené stanoviská, žiadal ho písať o niektorých knihách (doklady o tom sú v Krčméryho listoch Jégému, LAMS). Bez tejto iniciatívy by sa bol pravdepodobne ku kritickej činnosti dostával ťažšie a zriedkavejšie. Od začiatku tridsiatych rokov sa udomácnil Jégé-kritik aj v Eláne. So Smrekom prišiel do styku už v druhej polovici dvadsiatych rokov, keď vydal v EMSE u Mazáča — za Smrekovho redaktorstva — zbierku noviel Wienawského legenda (1927) a jeho spolupráca, ako autora aj kritika, trvala počas celých tridsiatych rokov. V Eláne vyšli Jégého články Osobné poznámky, 1931, č. 8; Trubadúri, 1932, č. 6; Naši kritici, 1932, č. 7; O starej biede slovenského románu 1934, 2; recenzie: Nad knihou Cervantes od Bruna Franka, 1935, č. 6; Tri knihy o lekároch, 1937, č. 3. Ako publicista sporadicky spolupracoval Jégé i s niektorými ďalšími časopismi. Keď Votruba začal vydávať literárny časopis Slovenské dielo, požiadal i Jégého o príspevky. Keďže tento časopis vychádzal iba necelý rok, spolupráca Jégého netrvala dlho, no i tak stačil tu uverejniť článok Glosa k literárnej tvorbe (1929, č. 1). V polovici tridsiatych rokov uverejnil zásadný článok v Slovenských smeroch (Fatum libelli, 1934/35, č. 3), v ktorom zaujal stanovisko k románu Svätopluk a k jeho kritikom. O tom, odkiaľ vyšla iniciatíva v tomto prípade, nemáme priamych dôkazov. Spolupráca s inými časopismi (Mladé Slovensko, LUK) má pôvod v redakčných výzvach (v Mladom Slovensku uverejnil rozsiahlu úvahu Zázrivci, 1921, č. 6; neskôr zaujal kritický postoj voči literatúre uverejňovanej v tomto časopise — pozri článok Mladé Slovensko; v LUKu publikoval článok Winston Churchill, 1931, č. 2). Polemický článok pod názvom Rekritické poznámky poslal Jégé do Ľudovej politiky, pretože, ako sa vyjadril v liste Š. Krčmérymu, inde by mu ich neboli uverejnili. S týmito novinami spolupracoval cez svojho syna Ladislava, ktorý bol osobným tajomníkom M. Mičuru, predsedu Čs. strany ľudovej na Slovensku (Ľudová politika bola jej orgán); Jégého článok vyšiel r. 1927, v č. 261 — 3; pod tým istým názvom uverejnil na tomto mieste o rok neskôr článok zameraný proti názorom J. Šujana (tento článok sme nepojali do prítomného výberu). Osobitnú kapitolu tvorí Jégého spolupráca s oravskými regionálnymi novinami Naša Orava a Orava (vychádzali takto: Naša Orava 1918 — 1922; Orava 1923 — 1926; Orava 1929 — 1932; Naša Orava 1933 až 1936). Jégé mal bezprostrednú účasť v prvých troch, pravidelne do nich prispieval, Našu Oravu roku 1922 aj redigoval, v prvej Orave bol zodpovedným redaktorom, v druhej hlavným redaktorom. Nádašiho publicistická aktivita v týchto regionálnych novinách nie je ešte podrobnejšie zachytená. Aktivizoval sa tu totiž nielen ako kultúrny, ale priamo politický publicista (rad článkov tohto charakteru a najmä úvodníkov, väčšinou nepodpísaných, ale identifikovateľných). Keďže nás v prvom rade zaujímala jeho literárna publicistika, vybrali sme z týchto novín iba niekoľko príspevkov (Posledné dni Hviezdoslava, Naša Orava, 1921, č. 31; Roztrpčenosť v Orave, Naša Orava, 1922, č. 38; Mladé Slovensko, Orava, 1925, č. 30).

Okrem článkov a kritík (z tých príspevkov, kde sa Jégé vyjadruje o sebe a vlastnej tvorbe, zostavili sme montáž a pod spoločným názvom O sebe, zaradili sme ju na úvod celého zväzku) odtláčame v tomto zväzku aj výber z Jégého listov. Najobsiahlejšia je Jégého korešpondencia s redaktormi časopisov a novín, kde uverejňoval svoje príspevky. Písal Škultétymu do Národných novín (1918 — 1920), Štefanovi Krčmérymu ako redaktorovi Slovenských pohľadov i tajomníkovi MS (1922 — 1932), Andrejovi Mrázovi, redaktorovi Slovenských pohľadov (1933 — 1939). Osobitnú kapitolu tvoria Jégého listy Albertovi Pražákovi, s ktorým sa spoznal Jégé v Dolnom Kubíne, kam chodil Pražák kvôli Hviezdoslavovi (listy sú z rokov 1922 — 1928). Pražák prejavil živý záujem aj o Jégého tvorbu, a tak sa tento obracal naňho s radami a prosbami o literárnu pomoc. Pražák mal bezprostrednú účasť pri vydaní Jégého románu Svätopluk. Uverejňujeme tu aj niekoľko listov iným adresátom: Vlčkovi, s ktorým sa Nádaši poznal ešte počas štúdií v Prahe a ktorý ho tiež pobádal po prevrate k literárnej činnosti; Vansovej, s ktorou sa dostal do polemiky (a tak i do korešpondenčného styku) v súvislosti s recenziou Vansovej románu Kliatba (bližšie o tom vo Vysvetlivkách); Votrubovi, s ktorým nadviazal styk pri vydávaní časopisu Slovenské dielo. Osobitný charakter rodinnej korešpondencie majú Jégého listy mladšiemu synovi MUDr. Mikulášovi Nádašimu, lekárovi a neskôr primárovi trnavskej nemocnice. Z týchto listov vybrali sme iba úryvky, kde sa autor zmieňuje o literatúre a o vlastnej tvorbe. Všetky listy sú výdatným zdrojom informácií a poznatkov o Jégém ako literátovi, kultúrne činnom občanovi i človekovi.

Články a kritiky tu uverejnené vyšli v prevažnej miere iba časopisecky (v zb. Jégé v kritike a spomienkach, Bratislava 1959 sa publikovali tieto príspevky: Ešte z pražskej výstavky, Peniaze, MUDr. Albert Škarvan: Zápisky vojenského lekára, Wl. St. Reymont: Sedliaci, Sigrid Undsetová, Trubadúri, O starej biede slovenského románu, Fatum libelli, Nad knihou Cervantes od Bruna Franka, Tri knihy o lekároch. Okrem toho sa v zborníku odtláčajú aj tri príspevky, ktoré sa v tomto zväzku dostali do úvodnej časti O sebe). Ostatné články a kritiky tu uverejňujeme po prvý raz. V Literárnom archíve Matice slovenskej (Jégého pozostalosť) sa nachádzajú viaceré koncepty Jégého článkov. Tak pod č. 35A14 je koncept Jégého spomienky na roky v Detvane, s dátumom 13. II. 1932; článok o W. Churchillovi, s poznámkou na konci textu (tent oft 22/XII. — 30. tv. dr. Ján Ormis, T. Sv. Martin for the LUK) je pod č. 35A15; tamže sa nachádza aj koncept článku Hviezdoslav (27. X. 1931), koncept článku Trubadúri (bez nadpisu), časť konceptu článku Fata liberorum, časť konceptu Naši kritici (bez nadpisu, s dátumom ukončenia 4. 3. 1932); ďalší koncept spomienok na roky v Detvane (uverejnených v zb. Detvan 50 rokov v Prahe pod názvom Detvanci v osemdesiatych rokoch), s dátumom 6. 3. 1932. Pod č. 35A18 je rukopis článku Fatum libelli, pod č. 35A21 zlomok článku Hviezdoslav, pod č. 35B5 strojopis článku O starej biede slovenského románu, pod č. 35B17 dva rukopisné listy z článku Fatum libelli. Okrem týchto konceptov je tu i koncept listu Andrejovi Mrázovi (bez dátumu), ktorý má v origináli dátum 14. 2. 1939. Koncepty sa v podstate kryjú s publikovanými textami.

Pokiaľ ide o Jégého listy (všetky, okrem listov synovi Mikulášovi, list Jaroslavovi Vlčkovi, ktorý je uložený v archíve Nár. musea v Prahe a listy Fr. Votrubovi, ktoré sú uložené v Ústrednom archíve SAV v Bratislave, sa nachádzajú v Literárnom archíve Matice slovenskej), väčšina vyšla v rozličných publikáciách, odkiaľ ich preberáme aj my (listy Š. Krčmérymu vydal Eugen Klementis, Literárny archív 1968, Martin 1968, s. 5 — 45; listy A. Pražákovi vydal Vladimír Petrík. Literárny archív 12/’75, Martin 1976, s. 267 — 287; listy Jozefovi Škultétymu, Jaroslavovi Vlčkovi, Terézii Vansovej a synovi Mikulášovi sú publikované v zb. Jégé v kritike a spomienkach, Bratislava 1959, s. 55 — 555; 559; 560 — 561; 562 — 564; 565 — 590. Všetky pretláčame v znení, ako pôvodne vyšli. Prvýkrát sa tu uverejňujú listy Jégého Andrejovi Mrázovi, ale aj z nich vyšli niektoré úryvky, resp. celé listy týkajúce sa otázok drámy a divadla v Slovenskom divadle 27, 1979, č. 1, s. 77 — 118, kde ich uverejnil v rámci dlhšej štúdie J. Pašteka. Tu ich odtláčame z originálov, uložených v LAMS.

Všetky príspevky sme jazykovo upravovali podľa bežného úzu, uplatňovaného v týchto spisoch. Niektoré príspevky sme skracovali a tam sme to vyznačovali takto: /…/ To isté sa týka aj listov, ktoré sa uverejňujú celé (nielen úryvky).

V. P.


Ako citovať toto dielo?

alebo


<- Späť na dielo



Ladislav Nádaši-Jégé

— významný prozaik generácie neskorého realizmu, redaktor, literárny teoretik, lekár, znalec jazykov Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.