Črty z doby moysesovskej

Črty z doby moysesovskej knižne vyšli vo Vajanským zredigovanom sborníčku Storočná pamiatka narodenia Štefana Moysesa, biskupa baňsko-bystrického… 1797 — 1897. Turčiansky Sv. Martin. Vydanie Kníhkupecko-nakladateľského spolku. 1897. Sborník rozdelený je na štyri časti. Obsahom druhej je príspevok „Črty z doby moysesovskej. Napísal Ján Francisci.“ na str. 129 — 161. Táto rozpomienková práca vyšla teda ešte za autorovho života a poskytuje východiskový text pre našu reedíciu.

Martinský spisovný úzus i ju poznačil a preto pri textovej úprave pridŕžali sme sa hľadísk úpravy Vlastného životopisu.

*

Pri úprave textu tejto publikácie postupovali sme podľa súčasnej redakčnej praxe a pravopisných i gramatických pravidiel posledných Pravidiel slovenského pravopisu.

Tak sme odstraňovali dvojité úvodzovky („„…““) a nahrádzali jednoduchými. Kvôli zjednodušeniu odstraňovali sme úvodzovky pri uvádzaní názvov známejších spolkov, organizácií, literárnych spisov a publikácií, aby vynikli citáty z ich textov. Číslice rozpisujeme slovom okrem časových označení a čísel, pod ktorými vyšli v texte spomínané úradné prípisy a listy, taktiež ponechávame ich v citátoch. Rozpísali sme číslice a znaky i v niečo odlišných prípadoch: 4° formátu > kvartového formátu, V., VI., VII., VIII.-klasníkov > päť až osmoklasníkov, §§ > paragrafy a pod. Kvôli jednotnosti rozpisujeme skratky: r. > roku, p. > pán, pp. > páni, kat. > katolícky, ev., evanj. > evanjelický, superint. > superintendent, gr. > gróf, bar. > barón, kr. > kráľovský, gen. > generálny, fml. > feldmaršal, p. č. > pod číslom, svob. > slobodný, uhor. > uhorský, Turč. > Turčiansky, V. V. > Vaše Veličenstvo, m. r. > minulého roku, t. r. > toho roku, b.-bystrický > banskobystrický atď. Zaužívané úradné skratky, ako napr.: c. k., ev. a. v., c. m. atď., ponechávame. Podľa súčasných edičných zvyklostí a pravopisného úzu upravujeme písanie veľkých písmen na začiatku veršov, pri substantívach a archaických výrazoch. Zjednotili sme písanie letopočtov typu 1831/32, 1833/4 > 1831/32, 1833/34 atď.

Text prvých desiatich rukopisných hárkov, ktoré v rukopise chýbali, upravili sme súhlasne s ostatným textom.

Podľa súčasnej pravopisnej normy upravujeme kvantitu: ustrojnosť > ústrojnosť, arendoval > árendoval, usta > ústa, súsedov > susedov, najde > nájde, štatarium > štatárium, isť > ísť, študiach > štúdiách atď.

Upravujeme písanie s-, z-, s, z, so, zo: zkúsenosti > skúsenosti, shrbeného > zhrbeného, smysel > zmysel, zpomedzi > spomedzi, nazpät > naspäť, atď.

Podobne píšeme cudzie slová podľa pravopisného úzu (zdvojené spoluhlásky, s, ä, c, th atď.): intelligentným > inteligentným, postillách > postilách, grammatiky > gramatiky, professorovi > profesorovi, klassy > klasy; rekvisíciam > rekvizíciám, resignácii > rezignácii, gymnasiálnej > gymnaziálnej, ästetiku > estetiku, pädagogiku > pedagogiku, ärárom > erárom; prorector > prorektor, competentoch > kompetentoch, compactných > kompaktných; rhétoriku > rétoriku, mathesy > matézy atď.

Upravujeme mäkkosť spoluhlások: kaštiela > kaštieľa, vyviňoval > vyvinoval, cedulke > ceduľke; píšeme škrine > skrine, zemän > zeman atď.

Upravujeme písanie prísloviek: na pohotove > napohotove, k vôli > kvôli, na to > nato, boh vie > bohvie, do okola > dookola, na prostried > naprostred, pod večer > podvečer, pri rukách > poruke, na oko > naoko atď. Podobne písanie častice -že v prípadoch: tak že > takže, nielen že > nielenže, pravda že > pravdaže atď.

Podľa pravidiel upravujeme i infinitívne slovesné tvary: rozumeť > rozumieť, umreť > umrieť, trpeť > trpieť, mysleť > myslieť atď.

V hláskosloví nahradili sme zastaralé skupiny hlások spisovnými: spravedlnosť > spravodlivosť, učedlníkom > učeníkom, sporadičnú > sporadickú, súdobnou > súdnou, trpelivý > trpezlivý, tehdajší > vtedajší, svobodno > slobodno, narodzenia > narodenia, dobreprajný > dobroprajný, gramatikálne > gramaticky, letovných > letných, lhať > luhať, zanímalo > zaujímalo, potyk > styk, vnoveutvorenému > novoutvorenému, bataillonov > bataliónov, ministeriálnych > ministerských, vyslatie > vyslanie, trimesačného > trojmesačného, slokou > slohou, profos > profóz, novákov > nováčkov atď. Podobne sme upravili slovesné tvary staršieho typu: vynsť > vyjsť, vnišli > vošli, padnul > padol, stŕpnul > stŕpol atď.

V skloňovaní a časovaní uviedli sme nejednotné alebo chybné tvary do náležitej formy podľa dnešného spisovného úzu: svieťacieho > svietiaceho, poliami > poľami, júnia > júna, cezo mne > cezo mňa, otce > otca, vetve > vetvy, gen. Hnúšti > Hnúšte, gen. kozubu > kozuba, Instr. sg. signum > signom, nesmejú > nesmú, abych > aby atď.

V celom texte upravujeme písanie privlastňovacích zámen do náležitého tvaru. Podobne i zvyšky štúrovského pravopisu: krú > krv, kňazia > kňazi, ostatnie > ostatné, vúbec > vôbec atď.

Do lexika sme zasahovali v prípadoch: mluva > nárečie (šk), vyzdvihnutie > zrušenie, výnimiek > úryvkov (šk), myslivec > poľovník, vadlovanie > zoznanie (šk), sniatok > svadba, výtisk > výtlačok, nápad > plán (šk), Italia > Taliansko, v potahu > vo vzťahu, letoší > tohoročný, myslivecký > strelecký, neohroženejší > bezpečnejší (šk), potkať > postihnúť, sdeliť > povedať, pohrešoval > nevidel, zavdať > naskytnúť, ačpráve > hoci, ovšem > pravda, také > O, jestli > ak, poneváč > keďže, nakoľko, asíce > a to, nakvap > bez prípravy, povšechne > všeobecne, pak > potom, však; spojku že odstránili sme v nenáležitých pozíciách: že aby, že kde atď.

Do syntaxe zasahovali sme v najnevyhnutnejších niekoľkých prípadoch: 1848 a 1849. roku > roku 1848 a 1849, 1838/9 rok > rok 1838/39 a pod.; zvratné sa na konci vety sme v niektorých nevyhnutných prípadoch presunuli pred sloveso alebo na iné miesto vety; pre lepšiu zrozumitelnosť vety „Cele vyjdúc z hory až na mraku, cesta sa nám či stratila, či do druhej vbehla…“ pozmenili sme jej prvú časť: „Keď sme celkom vyšli z hory…“ (Str. 119.)

Vlastné mená v texte uvádzaných osôb a činiteľov upravili sme podľa dnes už zaužívaného úzu v našej spisbe: Šimonič > Simunić, Szentmiklósy, -ssy > Szentmiklósi a pod., i od nich odvodené adjektíva (apoňovská knihovňa > Apponyiovská…). Podobne i pôvodné názvy obcí a krajov na slovenskom alebo Slovákmi obývanom území nahradili sme názvom slovenským, alebo spresnili súčasným názvom — lebo Francisci neraz nedôsledne preberal vtedajšie úradné alebo hovorové pomenovania — a neraz nepresné názvy maďarských obcí upravili sme podľa maďarského súčasného úzu: Niredháza > Nyiregyháza, Trenčianska Rovná > Rovne, Sóvár > Solivar, Rimaszécs > Rimavská Seč, Zsíp > Žíp, Radnót > Radnovce, Rimabana > Rimavská Baňa, Sajó Gemer > Gemer, Hernád Veča > Vécse, O.-Gyala > Stará Ďala, Hetény > Hetín, Csallóköz > Žitný ostrov, Gáč > Halič, Neuhay > Nová Lehota, Drechselhay > Janova Lehota, Honeshay > Lúčky, Tornallja, -ya > Tornaľa (taktiež adj. tornallyský > tornaľský), Tornok > Trnovec, Sátoralja Ujhely > Slovenské Nové Mesto, Szántó > Sántov; podobne i Ungvár > Užhorod.

Snahou jazykovej úpravy tejto publikácie bolo nie zmodernizovať Francisciho vyjadrovaciu techniku, ale priblížením k dnešnému jazyku sprístupniť nášmu čitateľovi závažnú rozpomienkovú prózu významného a agilného národného činiteľa v minulom storočí, ktoré bolo plné nadšenia, bojov a zanechalo nám veľký kultúrny odkaz.