Slovenské hádanky

 

Svadobná hádanka


zo zbierky Samuela Kubániho zo začiatku 19. storočia




Radi počúvajú na každom veselí,
keď pekne záhada ten, ktorý je smelý;
z tej príčiny, aby ste nezosmutneli,
chcem vás kus rozohriať jak muchy v kyseli.

Preložím vám prostú, ale peknú hádku,
ktorú dnes môžete hádať po poriadku;
nech sa ten trápi, kto má tvrdú hlávku,
a nech trošku chytá miesto vrabca kavku.

Môže sa uhádnuť bez všetkého hriechu,
a kdo ju uhádne, nech sedí potichu;
slúžiť k poctivosti to bude ženíchu,
keď na jeho svadbe užijeme smiechu.

Preto každý otvor uši jak pirohy,
počúvaj tú hádku! Však ti zato rohy
nikdy nenarastú, trebárs máš ostrohy,
všetci ticho buďte, nech oddýchnu si nohy.

Ja vám príležitosť nezavdám ku zvadám,
ani babky za to od vás nepožiadam,
každý môže slúchať i Kuba i Adam,
nos mu neodhryznem, keď takto zahádam:

Čo je to za zviera, čo to za potvora,
stojí pri oblokoch, nejde do pitvora,
po lúkach sa tára, nechodí do dvora,
a vie, kde je gazdu každého komora.

Na krave sa nosí, a nie na paripe,
tabak rado vidí a nejde ku pípe;
keď z konvy von vyjde, tá sa hneď rozsype,
tam si hľadí ono, kde kaša ukype.

Nevojde do hrnca, tam tiež nesmie kukať,
keď ho nemá sliepka, musí sa popukať;
z hostiny uteká; netreba naň húkať;
a k pekným koláčom nedá sa ponúkať.

Všade sa zamieša do každej sklenice;
nemiluje žita, nežiada pšenice;
nikdy ho v jačmeni nenájde Dennice;
tak z ovsa uteká jak od šibenice.

S kráľom spolu jedá, s ním spáva v komore,
vždy sa za ním vláči i dolu i hore,
kňaza rado vidí, nevonia mu fara
má ho i richtárka, niet ho u richtára.

Rechtor ho posadí medzi druhých v škole;
prvým je na krčme, prvým i v kostole;
keď knižky nevidí, nejedia ich mole;
na vankúši líha, honia ho z postele.

Na koči sa vozí a to hneď na predku;
keď sa blížia k skladu, hodia ho do stredku;
leží na chodníku, nikdy neustúpi,
v kráme je na predku a nik ho nekúpi.

Žiaden to mládenec, žiadna nemá panna;
avšak ho má Kočaj a Šulek Zuzana,
on ho má na predku a ona na zadku,
kto môžeš uhádnuť, hádaj túto hádku!

Hádaj, čo som v svete, či zver alebo hlina,
či ryba, či chrobák, či vták, lebo zelina?
Nikdy mi nie zima, však som vždy v klobúku,
hoc nie som mlynárom, predsa robím múku.

Kde pečú koláče, tu ja pri nich sedím,
ale na žiadny chlieb ja veru nehľadím,
radšej si za čas ľahnem do koryta,
po múke sa váľam, hoc nejdem do sita!

Kuchárky vždy so mnou polievku miešajú,
najviac ma vo sviatok ľudia spomínajú,
kováč neukuje bez mňa podkovicu,
s kyjom vždycky chodím a nikdy s palicú.

Bezo mňa nejedia malé deti kašu,
a kto ma vyženie, nikdy nemá kašľu,
kozub, kochy, kachle hneď by sa zrútili,
keby mňa nebolo, nikdy by neboli.

Každý to má v oku, nemá ho na tvári,
viac ho nespomeniem, kečka sa mi parí,
kto túto neľahkú hádanku uhádne,
nech si niekde k súdku či k poháru sadne!

A na moje zdravie pije dobrým dúškom
pohár za pohárom, krčah za krčiažkom,
za túto láskavosť hneď mu poďakujem
#I#a dám mu peniaze, len čo ich nakujem.

Litera k

Ďalšie hádanky

 

Odíde a zase príde;
bez murára, bez kresára
vystavia si dom,
pobýva si v ňom;
a po čase — hybaj zase!
nechá pustý dom. #

 


Je taká vodička,
z nej sa krúti hlavička. #

 


Po hlave ma bijú,
pod kamene dajú,
cez vodu a oheň prejdem,
nožom ma režú,
a predsa celý svet živím. #

 


Bez murára, bez tesára
vie postaviť dom. #

 


Nevarí sa, nepečie sa,
na hostinách veľkých je sa. #

 

Čak čaká, vis visí; vis odpadne, čak uchytí. #

 

Jeden oheň, a dvoma, troma komínmi dym ide. #

 


V hore narastené,
v rukách vycvičené
a kôň barana derie. #

 

Ktorá bota sa nikdy neroztrhá? #

 

Ktorý vták má na chvoste raka? #

Mnohí si na ne pamätáme z detstva. Hádanky, ktoré rozvíjali našu logiku, cibrili intelekt. Zbierky stoviek slovenských hádaniek celé storočie zapadali prachom. V Zlatom fonde denníka SME sme ich oživili, aby opäť slúžili všetkým.

Diskusia k projektu

Adolf Peter Záturecký: Slovenské hádanky (1894)

Milan Leščák:
Slovenské ľudové hádanky (zborník)
(1981)




Copyright © 1993-2008 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Slovenské hádanky sú projektom Zlatého fondu denníka SME.
Web design by abaffy design © 2008 Stránku naprogramoval: Tomáš Ulej, Digitalizácia diel: Digitalizátori Zlatého fondu denníka SME.
Autorské práva k literárnym dielam