Zlatý fond > Diela > Slovanské starožitnosti I


E-mail (povinné):

Pavol Jozef Šafárik:
Slovanské starožitnosti I

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Peter Páleník.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 103 čitateľov

Predhovor

Odovzdávajúc túto prvú časť Slovanských starožitností obecenstvu milujúcemu historické vedy, pokladám za zbytočné uvádzať tu obšírnu reč buď o povahe a usporiadaní svojho diela, buď o úmysle, ktorý ma sprevádzal pri jeho písaní. Jedno i druhé sa dostatočne objavuje v samej knihe, v ktorej ak bude niečo pravé a odôvodnené, získa priazeň u naozajstných znalcov bez akéhokoľvek môjho príhovoru; avšak zastierať obhajovacími slovami chyby a nedostatky, bez ktorých ona určite nie je, je vzdialené mojej mysli.

Výber tu vyložených predmetov a aj spôsob ich vysvetlenia budú rozliční hodnotitelia posudzovať rozlične; a ani ja sám si nenárokujem, že by som bol vždy natrafil na tú pravú cestu, hoci nič som tu nevyslovil bez dôkladného uvažovania a rozmýšľania. Mnohým, súdiacim o veci povrchne a narýchlo, sa bude zdať článok o cudzích kmeňoch buď príliš obšírnym, buď do Slovanských starožitností úplne nenáležitým: avšak nestranní znalci, tým som si istý, radi mu tu aj miesto aj ten priestor doprajú. Ak raz dosiahne starobylosť Slovanstva v tej miere, aká je tu vymedzená, u našich historikov všeobecné priznanie a prijatie, potom môže byť tento článok z podobných spisov spokojne vypustený. Nerovnosti pri výklade, niekde prílišná rozvláčnosť, niekde zbežná krátkosť, takisto opakovanie niektorých vecí, pochádzali najviac odtiaľ, že tento spis, chystaný v rozličných dobách a pre nerovnaké triedy obecenstva, bol určený pre čitateľov učených i menej učených. Nie sme takí bohatí, aby sme mohli spisovať pre rozdielne triedy čitateľstva rozdielne spisy o tom istom predmete: v tejto chvíli ešte všetci, vysokí i nízki, zámožní i chudobní, musíme zasadať k spoločným hodom. V súčasnosti nebolo možné všade rovnako spojiť dôkladnosť s ľahkosťou a lahodnosťou: pravá dôkladnosť v histórii, ako aj v každej inej vede, určite záleží na dokonalom poznaní jednotlivých a podrobných vecí, čo je vždy náročné a ťažké, a nie v dnes takom obľúbenom rozumovaní a mudrovaní, ktoré bez onoho poznania je vždy jalové, hoci ľahké.

Putujúc dosť dlhý čas po spustnutom poli slovanskej starobylosti, pozoroval som mnohé predmety napravo i naľavo, o ktorých by sa mohlo hovoriť naširoko, ja som sa ich však tu dotkol sotva jedným slovom. Ale ja som sa musel ponáhľať k cieľu, ak mal byť tento spis dohotovený a vydaný. Moja myseľ sa nesie prirodzeným pudom k iným predmetom a náukám, od ktorých som sa nerád a mimovoľne, vidiac naliehavú potrebu, k týmto tu uchýlil. Neosobujem si meno historika, čo by bolo u mňa zbytočné mámenie, pokladám prítomný svoj spis iba za predsieň pre slovanského historika, v ktorej pobudnúc a pripraviac sa na svoju ďalekú cestu, potom už, ako sa nádejam, ľahšie a s väčším prospechom bude môcť obstáť vo svojom vznešenom povolaní.

Druhé čiže mravopisné oddelenie Starožitností nemohlo byť doteraz pre rozličné prekážky dohotovené a hneď za týmto byť vydané na svetlo: budem sa však o to naliehavo starať, aby aj ono zanedlho dozrelo a dostalo sa do rúk milovníkom národných dejín. Aj mapy, chystané do tohto oddelenia, sa vydajú neskôr, ale väčšie a úplnejšie, ako sa spočiatku mienilo.

Nakoniec skladám vrúcnu vďaku tým šľachetným českým vlastencom, ktorí, pripraviac mi z lásky k národu a jeho literatúre pohodlie potrebné na spisovanie tohto diela, boli tak jeho prví pôvodcovia. Pohľad na ich spanilomyseľnosť posilňuje ducha verného Slovana, zachovávajúc v ňom dôveru, že rozkvitajúca jar obnovy a omladnutia v tom národe, v ktorého lone žijú také tvorivé cnosti, naplano neodkvitne: lebo jedine cnosti zabezpečujú národom stále jestvovanie a vždy úspešnejší vývin. I Tebe skladám srdečnú vďaku, drahý František Palacký, že podajúc mi hlavnú myšlienku a návrh na toto dielo, potom po celý čas si mi bol pri ňom nápomocný a prispieval si mi radami, nie ináč ako pri svojom vlastnom. Vďaka aj Tebe, rozmilý Michal Petrovič Pogodin, ktorý, vidiac v čase svojho pobytu u nás v auguste 1835 dielo ešte necelé, ocenil si ho dušou naozajstného Slovana a odvtedy si mi neprestal poskytovať všelijakú pomoc na jeho obohatenie a ľahšie vydanie. Pri spisovaní tejto knihy sa mi neraz zdalo, akoby som ju jedine pre Vás písal, akoby ste jedine Vy, čítajúc ju, súhlasne so mnou mohli aj cítiť, aj zmýšľať: preto by mi bolo veľmi milé, keby predovšetkým Vaše oko na nej, už hotovej, s potechou a zaľúbením spočívalo.

V Prahe dňa 5. septembra 1837

P. J. Š.

Inde et liber crevit, dum ornare patriam et amplificare gaudemus, pariterque et defensioni ejus deservinus et gloriae. (Plin. l. II., ep. 5.)





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.