Národnie spievanky 2 – Nápitnice čiže piesne pri pití

V pondelok, v utorok budem v krčme piti,
v stredu a vo štvrtok nebudem robiti.

V piatok a v sobotu odložím robotu,
nedeľa svätý deň, zas robiť nebudem.

Kačenko z Močenku,^[7] vyper mi košieľku,
aby bola biela, keď puojdem do šenku.

Šuhaj, šuhaj, zle gazduješ,
často krčmy navštevuješ.

Krčmárkina tretia brázda,
už si, šuhaj, mrcha gazda.

Nový ja včil život začnem, ináč budem gazdovať,
všecku márnosť s hlavy složím, v krčme budem prebývať.
Prepijem všecko bohatstvo, naposledy i ženu,
a tak budem dobývati poctivosť mému menu.

Moja žena v krčme slúži,
moje srdce za ňou túži,
ja ju samú nenechám,
i ja za ňou pojechám,

Prišiou som do krčmy, nemau som krajciara.
Tak som sa zahanbiu, že tam milá stála.

Krčmárka, zborguj mi,
kým puojdem s olejmi,
keď sa ja navrátim,
veď ti ja zaplatím.

Krčmárečka naša,
daj nám bez rováša,
rováš sa ti stratí,
ktože ti zaplatí.

Pijeme, pijeme, ale nie za svoje,
za lievče,^[8] za svorne,^[9] za cudzie mozole.

Muž pije vo dne, v noci na bradu,
a žena sotvi žije od hladu:
na bradu, od hladu!

Muž v krčme vo dne, v noci tancuje,
a žena doma s deťmi naríká:
hihiká, naríká!

Muž v krčme pri muzice hihiká,
žena doma s čeládkou larmuje:^[10]
tancuje, larmuje!

Tak se to obyčajne s tou stává,
která se za korhela dostává:
se stáva, dostává.

Keď ja puojdem z krčmy,
žena moja, mlč mi!

Keď ja puojdem opilej,
a ty, žena, podpírej!

Postojme ešte
na tomto meste,
pohármi si brnknime!

Aby sme štestí
na ceste našli,
keď odchádzať budeme.

Už som bou za mostom, museu som sa vrátiť,
zabou som krčmárce za víno zaplatiť.

A krčmárka za mnou ani nevolala,
ešte mi verdunok^[11] pálenky naliala.

Ej, krčmárka naša, ako ľudia vravia:
Pán Boh daj krčmárce aj pijakom zdravia.

Cez zelenuo žítko voda tečie,
čo mi moja žena doma rečie?
Čože by mi riekla korheľovi,

Žena moja, mlč mi, keď ja prídem z krčmy,
ani mi ništ nevrau, aby ťa nevyprau.

To je žena dobrá, která ništ nevraví,
keď muž príde z krčmy, len posteľ odpraví.

A keď ho vyzlečie, pekne mu hovorí:
Chojže, mužu, spati do našej komory!

A keď sa tam vyspíš, pojdem ťa zobudiť,
vstaňže, mužu, chojže sa zas napiť.

Čo je dobrá žena, tá muža šanuje,
keď on príde z krčmy, pekne ho vyzuje.

Pekne ho vyzuje, krajšie mu hovorí:
Poďže, muoj mužíčku, se mnou do komory!

A keď ráno príde, ide ho zbuditi:
Mužu, vstaňže ho, muožeš zasa piti!

Muožeš zasa piti, aj do krčmy iti,
aj do krčmy iti, se mnou tancovati.