Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Ivana Hodošiová, Katarína Maljarová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 116 | čitateľov |
Obsah
[12]
Jeden:
Kým chlapci píjali,
dobre sa mávali.
Teraz nepíjajú,
predsa ništ nemajú.
Sbor:
Pi, Janko, pi,
len sa neopi!
Bárs prepiješ sto zlatých,
veď to žena zaplatí.
Pi, Janko, pi,
len sa neopi!
Jeden:
Pán Boh nás požehnaj,
všecko nám dobré daj,
jak v zime tak v lete,
i v druhom živote!
Sbor:
Pi, Janko, pi,
len sa neopi!
Lebo ak sa opiješ,
ženu doma dobiješ.
Pi, Janko, pi,
len sa neopi!
[13]
Pri brode na vode kone vodu pijú,
varujže sa, milý, že ťa nezabijú.
Keď ma nezabili pri brode na vode,
ver ma nezabijú v mojej milej dvore.
V mojej milej dvore dobrá voda, Bože!
Nekaždý šuhajčok napiť sa jej muože.
Ten Janík mládenec nabrau si za džbánok,
pripíjau Zuzičce za zelený vienok:
Daj Boh šťastia, milá, že bys moja bola,
dajže, Bože, ešte, žeby pravda bola!
Napi sa, šuhajko, podľa obyčaje,
veď ti nevyvedú koníka z maštale.
Veruže sa napi, veď sa muožeš napiť,
veď ti to pomuože sám Pán Boh zaplatiť.
Cez zelenú lúčku voda tečie,
čože mne muoj otec doma rečie?
Čože by mi riekou korheľovi,
keď som mu ja prepiu kone, voly.
Povie mi, že ma dá do Trnavy,
azda sa jeho syn tam napraví;
nenapraví sa on len v Záturčí,[16]
keď ho hlad a žížeň dobre zmučí.
Keby ja bou vedeu, že ja budem starý,
bou by si odkladau na deň po krajciari.
Ale som ja to ani nepomysleu,
keď som krajciar dostau, prepiť som ho miseu.
Kdo nám zabrání hodování
anebo naše milování?
Za naše peňáze,
nikdo nám nemóže
zabránit naše hodování.
Mám osem krajciarou, tu sú mi za sárou,
keď ja chcem co piti, musím si kúpiti.
Pálenečka moja, rada ťa ja pijem,
keď mi príde platiť, veru sa ja skryjem.
Veru sa ja skryjem do pece hlinenej,
do pece hlinenej v sukničce zelenej.
Veru sa ja skryjem do jednej vyskydy,[18]
zkaď ma krčmáročka nikda neuvidí.
Veľký Janko, u mňa máš
veľký oddávna rováš.
Kedyže ho vyrovnáš,
keď mešečok prázny máš?
Ja som diovča z Kremnice,
rada vidím sklenice.
Ešte radšej čo je v nich,
lebo rada píjam z nich.
Červený kantár, biely kuoň,
milujže ma, miluj, milý muoj!
Jaj, milá, milá, nis moja,
prepilas kantár i koňa.
Jaj Bože, Bože, už je zle,
kto koho miluje, nevezme.
Kto koho miluje, nesmie vziať,
lebo mu Pán Boh nechce dať.
V šírom poli stojí hruška,
obrúbaná až do vrška.
Kto ju rúbau? Má milá,
keď šla z mesta opilá.
Puojdem do doliny, nakopám zeliny,
tak ho budem myti po tri piatke nimi.
Až mu bude lepšie, budem ho myť ešte,
prelejem mu gágor, bude piti lepšie.
Čudujú sa ľudia, za čo ja tak pijem?
Čo koho do toho, keď sa nešanujem.
Veď ma kňaz pochová a rechtor ma musí,
dala som mu gaty, aj teraz ich nosí.
Keď by mne on nechceu celen celengati,
ver bych mu zvolala: Musíš vrátiť gaty.
Moja žena
rozum nemá,
prepila mi volky
s cudzíma paholky
poza humná.
A ja jej zas
urobím špás:
Prepijem jej kúdeľ,
motovidlo, kužeľ,
bude to špás.
Motovidlo
i vreteno,
na čomže by priadla
do čierneho diabla,
moja žena.
Muž: Čo ty mňa spomínaš, hnedky sa obesím.
Žena: Moj mužu, daj hrdlo, sama ťa zavesím.
Muž: Proč ty, ženo, žádaš mú smrť tak velice?
Žena: Aby som viac mohla milovať sklenice.
Muž: Poznať, hned ti čepec dolu s hlavy letí.
Žena: Mlč, hneď to ohrablo na teba poletí.
Muž: Ver mi, ženo, že ty tvoj rozum potratíš.
Žena: Tak ti dám po ústach, že sa hneď vyvrátiš!
Muž: Kde sa ti čižmičky? Prečo chodíš bosá?
Žena: Prepila som ich už, v hostinci ich nosia.
Muž: Od rána do mraku dnes si v krčme pila.
Žena: Ver tomu, mužíčku, že som sa napila.
Muž: Koľko si vrútila do gágora holbí?
Žena: Za šesť holbí a ešte i desať vošlo by.
Muž: Nenasytnuo hrdlo, ver si dobre pilo!
Žena: Ver, mužu, tvoj klobúk ešte by prepilo.
Žena:
Ach, moj mužu milý,
moj holúbku sivý,
poďže už domov raz,
veď si už dlhý čas
v tom šenku opilý.
Muž:
Jaj, ženičko moja,
dajže mi pokoja,
nech sa ja napijem,
dokud ešte žijem,
červeného vína.
Žena:
Ach, moj mužu milý,
veď si už opilý.
I to máš vedeti,
že máš ženu, deti,
ach, moj mužu milý!
Muž:
Jaj, ženičko moja,
sadni si podľa mňa,
napi sa vínečka,
alebo pivečka,
jaj, ženičko moja!
Žena:
Nechcem tvého vína,
bych tiež bola sviňa.
Keď si otrávený,
rozumu zbavený,
ja chcem byti múdra.
Muž:
Ebatta, mlč, babo!
Per os tibi dabo,[20]
už si tu po tretie,
lánczos teringette,[21]
hneď spuchne tvé líce.
Žena:
Ach, ja zarmúcená!
Že som prinucená
takto si sviazať svet,
mladosti mojej kvet,
ach, ja zarmúcená!
Muž:
Muzikanti, hrajte,
šenkár, vína dajte,
čo ma čert po babe,
na ňu ništ nedbajte!
Žena:
Bodajs hada vypil,
aby ťa čert chytil,
keď mňa máš trápiti
a vždycky lokati,
bodajs hada vypil!
Muž:
Ebatta, nič nemluv!
Neb slyšíš pif, paf, puf.
Daj, šenkár, sklenice,
poháre, palice,
nech vynde z nej zlý duch.
[22]
Žena: Ach, moj najmilejší muži! Kdyže vyjdeš ze šenku?
Muž: Nemám já to na mé mysli, když já mám plnú sklenku.
Žena: Já snáším starost velkú.
Muž: A já sedím ve šenku.
Žena: A já snáším —
Muž: A já sedím
Žena: A já snáším
Muž: A já sedím
Žena: Já snáším starost velkú.
Muž: A já sedím ve šenku.
Žena: Tvé dítky sú otrhané, nemajú kúska chleba.
Muž: Ber sa domov, jazyčnice, sem ti chodit netreba.
Žena: Já se remeslem živím.
Muž: A já pijem, jako vím.
Žena: Já remeslem
Muž: A já pijem
Žena: Já remeslem
Muž: A já pijem
Žena: Já se remeslem živím.
Muž: A já pijem, jako vím.
Žena: O dítky se nic nestaráš, asnad zemrú od hladu.
Muž: Jako by sem se nestaral, však mám dost velkú bradu.[23]
Žena: Doma plačú na peci.
Muž: Dobre jim to tam svedčí.
Žena: Doma plačú
Muž: Dobre jim to
Žena: Doma plačú
Muž: Dobre jim to
Žena: Doma plačú na peci.
Muž: Dobre jim to tam svedčí.
Žena: Poďže domov, vyberajú v celom meste porciu.
Muž: Nech ti celý dom prevráťa, já mám v krčme gráciu.[24]
Žena: O nešťastná pivnice!
Muž: Naničhodná opice!
Žena: O nešťastná
Muž: Naničhodná
Žena: O nešťastná
Muž: Naničhodná
Žena: O nešťastná pivnice.
Muž: Naničhodná opice.
Žena: Už si mohel od večera ďábla s rohy vypiti.
Muž: Počkaj ješte malú chvílku, len včil sem začal piti.
Žena: Bár by si se zalil v nem!
Muž: Amen, staň se, to já chcem.
Žena: Bár by si se
Muž: Amen, staň se
Žena: Bár by si se
Muž: Amen, staň se
Žena: Bár by si se zalil v nem.
Muž: Amen, staň se, to já chcem.
Žena: Dítkám když všetko prepiješ, co po smrti zostane?
Muž: Nech se též tak usilujú, jako vidia ode mne.
Žena: Jak na svete žit budú?
Muž: Nech spívajú a hudú!
Žena: Jak na svete
Muž: Nech spívajú
Žena: Jak na svete
Muž: Nech spívajú
Žena: Jak na svete žit budú?
Muž: Nech spívajú a hudú.
Žena: Oh, jak by sem vdečná byla, kdyby si mohol skapat!
Muž: Krčmárky by naríkaly, kdyby nemal kdo lokat.
Žena: Zalej se už jak sysel!
Muž: To neni moj úmysel.
Žena: Zalej se už
Muž: To neni moj
Žena: Zalej se už
Muž: To neni moj
Žena: Zalej se už jak sysel!
Muž: To neni moj úmysel.
Žena: O, by sem už dnes zemrela, privolila bych k tomu!
Muž: Já by sem mu rád zaplatil, kdo by ti kopal jamu.
Žena: Už si srdce zežerem.
Muž: Já se pritom zasmejem.
Žena: Už si srdce
Muž: Já se pritom
Žena: Už si srdce
Muž: Já se pritom
Žena: Už si srdce zežerem!
Muž: Já se pritom zasmejem.
Žena: Vidím, že prídem o rozum pre tvé bezbožné skutky.
Muž: Když máš vlasy velmi dlhé, musíš mať rozum krátký.
Žena: Kam se už mám podíti?
Muž: Choď po svete blúditi.
Žena: Kam se už mám
Muž: Choď po svete
Žena: Kam se už mám
Muž: Choď po svete
Žena: Kam se už mám podíti?
Muž: Choď po svete blúditi!
Žena: Už si starý, čiň pokání, modli se každej chvíle!
Muž: Však se já budem modliti, ne v krčme, než v kostele.
Žena: Snad si nikdy v nem nebol.
Muž: Však breze mňa kostel bol.
Žena: Snad si nikdy
Muž: Však breze mňa
Žena: Snad si nikdy
Muž: Však breze mňa
Žena: Snad si nikdy v nem nebol.
Muž: Však breze mňa kostel bol.
Žena: Povez, povez, korhel, aspoň kedy si se spovedal?
Muž: O spovedi mne pán kmoter v krčme mluvit zakázal.
Žena: Kmoter korhel jako ty!
Muž: Tomu musím veriti.
Žena: Kmoter korhel
Muž: Tomu musím
Žena: Kmoter korhel
Muž: Tomu musím
Žena: Kmoter korhel jako ty!
Muž: Tomu musím veriti.
Žena: Povez, povez, korhel, aspoň kedy si bol na kázni.
Muž: Kňazom knižka a mne fľaška, čo mi hlavu vyjasní.
Žena: O nešťastný kalaúz![25]
Muž: Muzikanti, hrajte už!
Žena: O nešťastný
Muž: Muzikanti
Žena: O nešťastný
Muž: Muzikanti
Žena: O nešťastný kalaúz!
Muž: Muzikanti, hrajte už!
Žena: Zlorečený budeš vždycky, já to tebe vinšujem!
Muž: Ha, ha, ha, ha, má manželko, já toto nerozumiem.
Žena: Móžeš znáti už hanbu.
Muž: Idi, dám ti pres gambu!
Žena: Móžeš znáti
Muž: Idi, dám ti
Žena: Móžeš znáti
Muž: Idi, dám ti
Žena: Móžeš znáti už hanbu!
Muž: Idi, dám ti pres gambu.
Žena: Rozmýšlaj si, jak obstojíš na hrozném božském súde?
Muž: Čoby o tom mal mysliti, však vína jesto všade!
Žena: V pekle budeš, dobre znám.
Muž: Však i tam nebudem sám.
Žena: V pekle budeš
Muž: Však i tam ne
Žena: V pekle budeš
Muž: Však i tam ne
Žena: V pekle budeš, dobre znám!
Muž: Však i tam nebudem sám.
Žena: Kdyby si ty bol dobrý muž, doma bys sedel se mnú.
Muž: Žeby si sama lokala, preto si prišla za mnú.
Žena: Prestaň mne už trápiti.
Muž: Nebudem víc žízniti.
Žena: Prestaň mne už
Muž: Nebudem víc
Žena: Prestaň mne už
Muž: Nebudem víc
Žena: Prestaň mne už trápiti.
Muž: Nebudem víc žížniti.
Žena: Vím, že s tebú nic nedojdem, opil si se jak huba!
Muž: Radnej vezmi tento džbánek, pýtaj mi holbu vína!
Žena: V oči ti ho vylejem.
Muž: Já ti z neho pripijem.
Žena: V oči ti ho
Muž: Já ti z neho
Žena: V oči ti ho
Muž: Já ti z neho
Žena: V oči ti ho vylejem.
Muž: Já ti z neho pripijem.
Žena: Ach, poď, moj mužíčku domov, už tebe pekne prosím.
Muž: Jestlis dobre navarila, tvoju prosbu vyslyším.
Žena: Máme doma jísti dost.
Muž: Idem, ženo, jako host.
Žena: Máme doma
Muž: Idem, ženo
Žena: Máme doma
Muž: Idem, ženo
Žena: Máme doma jísti dost.
Muž: Idem, ženo, jako host.
[12] Text, ktorý u J. K. spieva sbor, je aj v PS II, 150.
[13] PS II, 47 — 48.
[14] Segedín — mesto v Maďarsku
[15] Budínske vína patria medzi najvýbornejšie.
[16] Záturčie — dedina v Turci
[17] Milko — priezvisko zemianskej rodiny v Turci
[18] vyskyda — jama po vývrate
[19] Krpeľany — dedina v Turci
[20] per os tibi dabo (lat.) — dám ti po ústach
[21] lánczos teringette (maď.) — okovaná strela!
[22] Duet žartovný
[23] piť na bradu — piť na úver
[24] grácia (lat.) — priazeň, protekcia
[25] kalaúz (maď.) — sprievodca („kalauz“ bol častý titul mravno-náboženských kníh)
— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam