ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Okolo Trenčína tečie voda,
napiže sa, milá,
holubička sivá,
veď je dobrá.

Už som sa napila, už mi je dosť,
ďakujem ti, milý,
holúbečku sivý,
za uprimnosť.

Hoďa som chudobný, ale som chlap dobrý,
keď nemám vínečka, napijem sa vody.

Anička, Anička z maznavýho rodu,
nechcela za mňa iť, že sa bála hladu.

Nepi, šuhaječku, vínko, pálenečku,
len sa napi vody, to ti nezaškodí.

Pobíjaj, pobíjaj^[1] ten sud, bednárečku,
a to ten najskorej, čo na pálenečku.

Pálenečka moja, aká si mi šumná,
veru mi vynosíš polovičku z humna.

Pálenečka moja, rada ťa ja pijem,
keď mi príde platiť, veru sa ja skryjem.

Veru sa ja skryjem do pece hlinenej,
do pece hlinenej v tej sukni zelenej.

Mužu, mužu, čo ma biješ?
Že pálenku rada piješ.

Ešte som jej nevidela,
ani dneska, ani včera.

Umrem, umrem, nebudem žiť,
ktože bude pálenku piť?

Ej, mám ja takú frajerečku,
tá rada pije pálenečku.

Povedali z Píly,^[2] že ma už zabili,
a ja ešte žijem, pálenečku pijem.

Priadla som tri roky na jedno vreteno,
predsa som ho dala včera za pálenuo.

Moja mať ma lála, načo som ho dala,
nato, mamka, nato, keď mádza^[3] kázala.

Rechtor ma pochová, lebo ma aj musí,
dala som mu turák onehdy do huslí.

A ak mi nebude valedikovati,
ešte z hrobu budem ten turák pýtati.

Ujčina, ujčina, zle si ma učila:
pálenuo, pivo piť, bozkau ťa za to žid!

Janči na rinku
pije palenku,
prišla pre neho
kochanka jeho.

Podz, Janči, domu,
pojdzeš na vojnu,
budzeš vojovac
tri ročky se mnu.

Tri ročky se mnu
budzeš vojovac,
švarne dzievčiny
budzeš milovac.

Všetci ľudia povedajú, že ja ľúbim krčmárku,
a ja hu neľúbim,
len hu ja rád vidím,
že má ona goralku.^[5]

Moja žena čepca nemá,
len sukničku po kolená.

A ja starý neboráčik
na goralku len turáčik.

Ej, duby, duby,
zelené duby,
zelená dubina!
Píše mi milý
lístoček malý
hore do Budína.

A ja mu píšem,
že ho ja nechcem,
že robiť nevie,
len po rínečku
piť borovičku,
tomu on rozumie.

Dokiaľ pivo neskysalo,
chlapci, pime ho!

Dokiaľ diovča neprerástlo,
chlapci, berme ho!

Akože ten chudobný žije,
keď ten boháč na krčme pije.
Počkaj, boháču,
však ti vyskáču
dukáty tvoje!

Počkajže len o svätom Jáne,
keď chudobný kríž žita nažne.
Klobúk nakrivo,
krčmár, daj pivo,
tu máš peniaze!

Pime, chlapci, pime víno,
nech vodička tečie mimo!
Keď sa vína napijeme,
vodičkou sa umyjeme.

To pálenuo, to je špina,
napi sa ho, hneď si sviňa,
a od piva brucho bolí,
len víno je k dobrej vuoli.

Náš pán gazda,
dobrý gazda,
dobruo vínko má.

A my z jeho lásky
pime z tejto fľašky,
však nám ešte dá.

Vínko, vínko piti budu,
pokud jen na svete žiti budu.
To údy napraví,
dá rozum do hlavy,
to piť budu,
pokud jen na svete žiti budu.

Vodu, vodu, nechci piti,
nechci si žaludek pokaziti.
Ve vode sú žaby,
najdú se i hadi,
nechci já ju,
nech sa v nej húsatká kúpavajú.

Ja som teba doma hľadau, a teba doma niet!
Ty si bola na salaši s panskými valasy.

Ja som tebe kúpiu stužky zelené, červené!
Tys ich, suka, nenosila, prepilas na víne.

Keby som bou o tom vedeu, že si ty na víne,
bou by poslau štyri kone proti tebe v hintove.

Červenuo vínečko v poháriku skáče,
nejedno dievčatko za šuhajkom plače.

Ta ja puojdem, ta ja, ta ja povandrujem,
hore tou Rimavou^[6] viac chodiť nebudem.

Ta ja povandrujem okolo Budína,
tam sa ja napijem červeného vína.

V tom meste Budíne pri červenom víne,
nejedon vandrovný tovariš zahynie.