ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

POZNÁMKY:

Bibliografické poznámky

Hviezdoslavove Zobrané spisy básnické vychádzali doteraz vo vydaniach Matice slovenskej v pätnástich zväzkoch, z čoho posledné (12., 13., 14. a 15. zväzok) tvorili preklady z básnikov slovanských, nemeckých, Shakespeara a maďarských. Jedenásty zväzok zostavila matičná redakcia z „Básnických prvieseniek Jozefa Zbranského“ (z r. 1868), z dramatického pokusu „Vzhledanie“ (z r. 1868) a z „rozličných básní“ (tak ich nazvala redakcia), kde sú básne z almanachu „Napred“ (z r. 1871), ako i voľne vybraté básne, ktorých vznik sa dá sledovať až do r. 1913. Hviezdoslav by asi nebol súhlasil s tým, aby do jeho Zobraných spisov zaradili všetky tam uverejnené básne, lebo bol veľmi sebakritický. Roku 1931 (teda 10 rokov po básnikovej smrti) matičná redakcia Zobraných spisov vybrala 63 príležitostných básní, ktoré vznikali v časovom rozpätí rokov 1870 — 1920, a vydala ich s priliehavým názvom „Básne príležitostné“. Azda skôr by bol Hviezdoslav s týmto súhlasil, lebo aj sám pomýšľal pripraviť výber zo svojej príležitostnej poézie. — Ide o veľmi dôležitú časť Hviezdoslavovej tvorby, ktorá vykonala svoje poslanie predovšetkým pri príležitostiach, ku ktorým vznikala. Hviezdoslavove hodnotenia jednotlivých postáv alebo udalostí môžu byť však východiskom i pre naše hodnotenie, a preto sú výzvou k ďalšiemu rozvíjaniu štúdia našej literárnej minulosti.

Sám básnik si ešte usporiadal svoj trojdielny cyklus „Dozvuky“ a poslal ich redakcii Slovenských pohľadov, ktoré ich aj uverejnili. (Dozvuky I. r. 1909, str. 577 — 605, Dozvuky II. r. 1910, str. 659 — 680, Dozvuky III. r. 1911, str. 708 — 727.) Práve tak si do tlače pripravil ešte i „Krvavé sonety“, no pre ich protivojnovú tendenciu mohli vyjsť až po vojne (prvý raz r. 1919 v nakladateľstve B. Kočího v Prahe). Redakcia Hviezdoslavových Zobraných spisov postupovala správne, keď vydala po básnikovej smrti „Dozvuky“ s „Krvavými sonetami“ r. 1930 spolu ako deviaty zväzok, pridajúc do neho štyri básne, ktoré Hviezdoslav napísal v rokoch 1916 — 1920. Týmto štyrom básňam („V jesennú polnoc“, „Hymna“, „Škovránok“ a „Dve lásky“) autor nedal osobitný názov. V rukopise ich zanechal s názvom, označujúcim len roky ich vzniku: „1936 — 1920“.

Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry si rozvrhlo Spisy Pavla Országha-Hviezdoslava do 12 zväzkov. Jadrom tohto ostatného, t. j. 12. zväzku sú práve „Dozvuky“, „Krvavé sonety“ a cyklus „1916 — 1920“. Vzhľadom na dôležitosť „Básní príležitostných“, ktoré — ako sme vyššie spomenuli — tvoria 10. zväzok matičného vydania Hviezdoslavových Zobraných spisov, zaradili sme do nášho 12. zväzku i tieto básne. Pravda, do tohto 12. zväzku sme zaradili len tú časť „Básní príležitostných“, ktorú básnik napísal od r. 1909, t. j., ktoré vznikali súčasne s básňami cyklu „Dozvuky“. Vieme, že zaradením „Básní príležitostných“ k „Dozvukom“ a „Krvavým sonetom“ čiastočne narušujeme zásadu, ktorú sme zachovávali práve pri tomto usporiadaní Spisov, keď sme sa doteraz snažili, aby každý zväzok tvoril súrodé básnické dielo. No keby sme teraz vynechali „Básne príležitostné“, vypadli by úplne z tohto 12-zväzkového vydania Spisov. Čitateľ však nájde mnoho súvislostí medzi reflexívnou lyrikou ostatných rokov básnikovho života a jeho básnickými úvahami o našich významných postavách alebo o niektorých našich kultúrnych udalostiach v ostatných rokoch básnikovho života. Spoločným znakom všetkých básní tohto zväzku je predovšetkým to, že v nich básnik zdoláva osobnú slabosť, zavinenú starnutím („Dozvuky“), ale ešte viac čoraz hlbším poznaním ťažkostí v podujatom boji za uskutočnenie hviezdneho ideálu ľudskosti. Pri uvedomení si tohto svojho poslania básnik pretrpí ešte veľkú skúšku viery vo víťazstvo pravdy („Krvavé sonety“), aby potom na samom sklonku svojho života zaplesal nad tým, že sa jeho národ dožil slobody. Obsah tohto zväzku sa básňou „Hymna“ (z posledného cyklu „1916 — 1920“) už celkom zlieva tematicky i tónom radosti z oslobodenia s poslednou časťou „Básní príležitostných“.

Značná časť materiálu tohto zväzku zachovala sa nám v básnikových rukopisoch, ktoré nám boli východiskom pri textovej úprave. Kde sme mali bezpečnú istotu, že básnik súhlasil s úpravou textu básní uverejnených v časopisoch, použili sme tlačený text, rešpektujúc posledné autorizované znenie v plnom rozsahu. No to sme mohli urobiť len pri „Dozvukoch“, uverejňovaných postupne v Slovenských pohľadoch, ktorých redaktor Jozef Škultéty bol stále v písomnom styku s autorom a každý vážnejší zásah do textu básní sa previedol s Hviezdoslavovým súhlasom. Kde sme takejto istoty nemali, radšej sme použili za základ tlačený text z prvého vydania básní v Zobraných spisoch básnických. Týka sa to vlastne len časti „Básní príležitostných“. V poznámkach k textovej úprave konkrétne uvádzame, či sme mali k dispozícii rukopis, či sme vychádzali z tlačeného textu v Slovenských pohľadoch alebo z prvého vydania Zobraných spisov básnických z r. 1931.

V 9. a 10. zväzku Hviezdoslavových Zobraných spisov básnických materiál tohto nášho 12. zväzku Spisov Pavla Országha-Hviezdoslava dosiaľ vychádzal takto:

V prvom vydaní:

Hviezdoslavove Zobrané spisy básnické. Zväzok IX. Lýra. V Turčianskom Sv. Martine. Pečlivosťou Matice slovenskej. Tlačou Matice slovenskej a Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku 1930.

Hviezdoslavove Zobrané spisy básnické. Zväzok X. Básne príležitostné. V Turčianskom Sv. Martine. Pečlivosťou Matice slovenskej a Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku 1931.

V druhom vydaní:

Hviezdoslavove Zobrané spisy básnické. Zväzok IX. Lýra. Vydala Matica slovenská 1941.

Hviezdoslavove Zobrané spisy básnické. Zväzok X. Básne príležitostné. V Turčianskom Sv. Martine. Starostlivosťou Matice slovenskej. Tlačou Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku 1939.

V treťom vydaní:

Hviezdoslav: Zobrané spisy básnické. Zväzok IX. Lýra. Matica slovenská v Turčianskom Sv. Martine 1949.

Hviezdoslav: Zobrané spisy básnické. Zväzok X. Básne príležitostné. Matica slovenská v Turčianskom Sv. Martine 1948.

Osobitne vyšli:

Hviezdoslav: Krvavé sonety. Nákl. B. Kočího v Prahe. Vyd. Slovenské oddelenie Ministerstva školstva a národnej osvety v Prahe 1919.

Hviezdoslav: Krvavé sonety. Vyd. Hviezdoslavova spoločnosť. Nakladateľ: Matica slovenská. Edícia Hviezdoslavova knižnica, zv. 6. Martin 1952.

Hviezdoslavova báseň „24. november 1910“ vyšla knižne ako:

Hviezdoslavova básnická panychída na smrť Tolstého. Edične pripravil Ján Brezina v nakl. Slovenský spisovateľ, v edícii Umenie a život, zv. 15. Bratislava 1952.

Poznámky k textovej úprave

Dvanástym zväzkom uzavierame toto vydanie Spisov Pavla Országha-Hviezdoslava.

Vydávanie trvalo niekoľko rokov. Za ten čas sa gramatická stavba i pravopisná sústava spisovnej slovenčiny vyvíjala. Medzníkom tu bol rok 1953, keď Pravidlá slovenského pravopisu z r. 1940 nahradili nové Pravidlá. Toto vydanie Hviezdoslavových spisov práve preto nie je jednotné. Niekoľko prvých zväzkov bolo ešte upravených podľa starých Pravidiel. K určitej nejednotnosti v textovej úprave muselo však dochádzať i po roku 1953, a to hlavne preto, že sa nám všetky Hviezdoslavove básne nezachovali v rukopise. Pri nedostatku rukopisného materiálu sme museli vychádzať i z posledného autorizovaného tlačeného textu, no niekedy sme nemali k dispozícii ani takýto text, lebo nie všetky básne vyšli v Hviezdoslavových Zobraných spisoch básnických za autorovho života, ani v takej tlači, o ktorej sme mohli mať istotu, že ich textová úprava bola vykonaná s autorovým súhlasom. O tom mohla byť reč vlastne len v prípade Slovenských pohľadov za redakcie Jozefa Škultétyho — v určitom časovom úseku. Kde sme mali k dispozícii básnikove rukopisy alebo posledné autorizované tlačené texty, tam sme sa snažili predovšetkým zachovať Hviezdoslavovu reč po stránke lexikálnej a syntaktickej. Pri úprave sme dávali pozor i na to, aby sme nezotreli svojráznosť reči v hláskosloví a v tvarosloví, pričom sme prihliadali najmä ku krajovým a ľudovým zvláštnostiam jazykovým. Toto sme odlišovali od prípadov, kde išlo o starší stav vývoja v sústave pravopisnej alebo stavbe gramatickej. V takýchto prípadoch sme sa prikláňali k dnešným normám.

Pri textovej úprave sme nemali k dispozícii básnikov rukopis všetkých básní, takže sme nemohli dosiahnuť úplnú jednotnosť. Pri jednotlivých cykloch alebo básňach uvádzame konkrétne, či sme vychádzali z rukopisu alebo z tlačeného textu v Slovenských pohľadoch. Pri úprave sme sa pridržiavali zásad, ktoré sme používali i v predchádzajúcich zväzkoch, preto ich tu ani neopakujeme. Niektoré výrazy sa opakujú, preto sme ich zhrnuli a tu ich uvádzame v abecednom poradí:

ako by — akoby, azur — azúr, barva — farba, Boží — boží, Bôh — Boh, ctnosť — cnosť, dial — diaľ, do korán — dokorán, dumie — dumá, hmyriť — hmýriť, chviľa — chvíľa, chviľka — chvíľka, jaseň — jeseň, jasenný — jesenný, jätriť, — jatriť, ko mne — ku mne, konec — koniec, -kráť — -krát (prípona), kriha — kryha, krupaj — kropaj, krýdlo — krídlo, kryštáľ — krištáľ i kryštál (podľa významu), kuzlo — kúzlo, kvietim — kvietím, k vôli — kvôli (predl.), laskať — láskať, listie — lístie, los — lós, lyra — lýra, ľza, ľzä — ľze, moch — mach, mojho — môjho, mojmu — môjmu, môž’ byť — môžbyť, ňádra — ňadrá, najsť — nájsť, na konec — nakoniec, na vzájom — navzájom, neľza, neľzä — neľze, obluk — oblúk, o mnoho — omnoho, o pretek — opretek, o závod — ozávod, pasmo — pásmo, pel — peľ, pomohol — pomôhol, pri tom — pritom (prísl.), prolog — prológ, prsá — prsia, pŕť — prť, rekla — riekla, rychtár — richtár, rýnok — rínok, sfära — sféra, spravedlivosť — spravodlivosť, spravedlivý — spravodlivý, sťa by — sťaby, súdba — sudba, súsed — sused, svoboda — sloboda, úber — úbor, úl — úľ, úzda — uzda, varito — varyto, včelka — včielka, venec — veniec, vetev — vetva, videť — vidieť, vidz — viď, v stave — vstave (byť), všetek — všetok, v tom — vtom (prísl.), zahrada — záhrada, zajsť — zájsť, zápät — zápäť, z jara — zjara (prísl.), zpäť — späť, žernov — žarnov.

Okrem úprav, ktoré vznikli na základe upravovateľských zásad (vyplývajúcich zo zmeny pravopisných pravidiel a z toho, čo bolo vyššie uvedené) v jednotlivých básňach vznikli ešte tieto úpravy:

Krvavé sonety (Rukopis.)

279, 5: ho laská — ho láska; 279, 11: udre — udrie; 280, 12: dämon — démon; 280, 17: súdbinej — sudbinej; 280, 19: k spase — k spáse; 280, 21: loďka čojak vrátka — loďka čo jak vratká; 281, 5: Astaroth — Astarot; 281, 8: šabiel — šabieľ; 281, 8: čŕstvej krvi — čerstvej krvi; 281, 11: svlek — zvlek; 281, 12: do chmury — do chmúry; 281, 14: v ssutiny — v sutiny; 281, 23: v srdcolomnom — v srdcelomnom; 282, 3: geníj — génij; 282, 16: Jahvé — Jahve; 283, 3: najdúc — nájduc; 283, 13: bližného — blížneho; 283, 15: spasné — spásne; 283, 18: zažihá — zažíha; 284, 9: missia — misia; 284, 21: rukou kradnou — rukou kradmou; 285, 1: pohŕdli — pohrdli; 285, 5: Tvorca — Tvorcu (gen.); 286, 16: krvožižnivec — krvožíznivec; 286, 19: hnete — hnetie; 286, 21: širo-šíra — šírošíra; 287, 17: pľútvami — plutvami; 287, 17: leviathana — leviatana; 288, 1: harmoniou — harmóniou; 288, 3: historiou — históriou; 288, 11: v kuchyňke — v kuchynke; 288, 20: zavelieť — zaveliť; 289, 9: krýla — kríla; 291, 4: na konec — nakoniec; 292, 17: zdúpneme — zdúpnieme; 292, 18: závrať — závrat; 293, 17: Goliatha — Goliáta; 293, 21: ctnosť — cnosť; 293, 23: tmeľ — tmel; 294, 14: mrháč — mrhač; 295, 14: slavian-potoky — slavianpotoky; 295, 17: črstvé — čerstvé; 296, 8: bližným — blížnym; 296, 13: utrháčstva — utŕhačstva; 297, 13: scel — sceľ; 297, 18: príjď — príď; 298, 3: s blánkou — s blankou; 298, 7: pozreť — pozrieť.