Zlatý fond > Diela > Básne príležitostné


E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Básne príležitostné

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Martina Jaroščáková, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Daniel Winter, Ivana Hodošiová, Zuzana Šištíková, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 829 čitateľov

Poďakovanie

[1]


Nie, nestačím: mám jedny ruky len,
i tie sa chvejú už, je ťažké im
i ľahké pero; jedny mám len oči,
i tie už sliepňajú, sťa kahanček
dohárajúci v našich chalúpkach,
bo blikotal až do neskornej noci;
a jednu hlavu mám len, zaviatu
už veku snežením tiež, i tú však
mi závrať pojala, súc vyplašený
ja skromný, tichý z tône útulku
na vrchol svetlých pôct… A moje srdce
je rozkvasené, moja duša je
v chlp roztrasená… I jak mohol bych
sa zdeliť s každým cele, ktorý sa mi
dožičil všetok srdcom, dušou, jak…?

Nuž, odpustite, zlatí priaznivci,
dobrodincovia moji veľkodušní,
blahorečníci, šťastia heroldi
a poklonníci s úctou, slávou — všetko
súrodí bratia z matky Slávie! —
ach, odpustite láskave mi, keď
vám jednotlive nezaťukám v okno,
jak priletelý zďaľa holúbok,
bych každému z vás podal snietočku
zakvitlej vďakou duše…
Ó, nech som
vždy ešte ten čo prv, tak mladý, silný:
štep na ohrade v jari obleku —
tu spôsobil bych jeseň pred časom,
sa sprudka zachvel vlastným pohnutím
a všetky, všetky otriasol bych listy,
ich tokom vetrov pustil v šíry svet,
že každému by, moji ľubimci,
vám lístok zletel v lono: popísaný
hustučko-husto vďaky črtami,
stuľkaný úctou, láskou horúcou
pouzardelý všetok!…
Dneska takto,
ach: — ak vidíte hockde u cesty
strom holý, toť som ja — strom, týčiaci
meravé vetvy prosto do nebies,
skaď prosí jaro: toť, hej, moje ruky
tiež, ony, z toho zdroja prosiace
zas na vás všetkých dobrôt zlatú žeň…
Ó, rosteže ju, roste, nebesá!
A nebies gazda, ty, ó, Hospodine,
požehnaj splna môjmu národu,
kde čoho sa mu nedostáva dnes
(preds’ vidíš sám: je ošarpaný strom);
požehnaj Slavianstvu, čo potrebuje,
by vykonalo slávne poslanie
na človečenstva prospech; požehnaj
na zemi všetkým ľuďom dobrej vôle!

1909


[1] Poďakovanie — Hviezdoslav sa v tejto básni poďakúva za všetku pozornosť, ktorú mu tak mnohí preukázali v deň jeho 60. narodenín — 2. februára 1909.

nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.