Zlatý fond > Diela > Herodes a Herodias

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Herodes a Herodias

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Tomáš Ulej, Michal Garaj, Katarína Diková Strýčková, Gabriela Matejová, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Katarína Mrázková, Anna Cisariková, Alena Kopányiová, Lucia Muráriková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 193 čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Pavol Országh-Hviezdoslav
Názov diela: Herodes a Herodias
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2009

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Tomáš Ulej
Michal Garaj
Katarína Diková Strýčková
Gabriela Matejová
Viera Studeničová
Pavol Tóth
Katarína Mrázková
Anna Cisariková
Alena Kopányiová
Lucia Muráriková

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Pavol Országh-Hviezdoslav
Názov diela: Spisy P. O. Hviezdoslava v dvanástich zväzkoch. Zväzok deviaty. Herodes a Herodias
Vyšlo v: SVKL
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1956
Počet strán: 264

Editori pôvodného vydania:

Gabriel Rapoš [zodpovedný redaktor publikácie]
Ján Ferenčík [šéfredaktor vydavateľstva]
Dr. Jozef Felix [rediguje]
Dr. Andrej Kostolný [edične pripravil a doplnil poznámkami i vysvetlivkami]
Zlata Maderová [technická redaktorka]
Emília Nemsilová [korigovala]
POZNÁMKY:

Bibliografické poznámky

Hviezdoslavova tragédia „Herodes a Herodias“ vychádza ako 9. zväzok Spisov Pavla Országha-Hviezdoslava. Doteraz toto dielo tvorilo vždy IV. zväzok Hviezdoslavových Zobraných spisov básnických.

Zachoval sa nám celý rukopis diela. Uložený je v Archíve Matice slovenskej v Martine, kde opatrujú aj stĺpcovú korektúru I. vydania diela v Zobraných spisoch básnických Hviezdoslava z r. 1909, do ktorej si sám autor vpisoval opravy a vložky. Okrem toho sú tam aj listy, vytrhnuté zo Slovenských pohľadov, roč. 1908, zošit 9, str. 513 — 526, kde vyšla ukážka od 3. výstupu IV. dejstva po výjav, ako žoldniersky náčelník prinesie na mise hlavu Jána Krstiteľa (s poslednými autorovými slovami: „… ihneď položí ju na stôl pred matku kráľovnú.“), ale od slov: „Salome: Vskutku.“ do konca ukážky je namiesto tlačeného textu osobitný básnikov rukopis, z ktorého vidíme, že zakončenie uverejnenej ukážky autor podstatne prepracoval. Takto upravený text bol potom podkladom pre I. vydanie diela v Zobraných spisoch básnických Hviezdoslava z r. 1909.

Tragédia „Herodes a Herodias“ vyšla doteraz v týchto vydaniach Hviezdoslavových spisov:

Zobrané spisy básnické Hviezdoslava. Zväzok IV. Herodes a Herodias. Nákladom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho apolku v Turčianskom Sv. Martine. 1909.

Hviezdoslavove Zobrané spisy básnické. Zväzok IV. Herodes a Herodias. Druhé vydanie. V Turčianskom Sv. Martine. Pečlivosťou Matice slovenskej. Tlačou Matice slovenskej a Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku. 1928.

Hviezdoslavove Zobrané spisy básnické. Zväzok IV. Herodes a Herodias. Tretie vydanie. V Turčianskom Sv. Martine. Pečlivosťou Matice slovenskej. Tlačou Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku. 1934.

Hviezdoslav: Zobrané spisy básnické. Zväzok IV. Herodes a Herodias. Vydala Matica slovenská. Turčiansky Sv. Martin. 1947.

Spomienku si zasluhuje aj vydanie diela z roku 1934 ako 39. zväzok Čítania študujúcej mládeže. Vydala Matica slovenská v Turčianskom Sv. Martine.

Z básnikovho rukopisu zisťujeme, že dráma vznikla r. 1908. Zachovaný je celý rukopis od str. 1 do 120. Na prvej strane je pripísané: 12. II. 1908 a na poslednej strane na okraji konca textu: 12. VIII. 1908. Z toho vidíme, že i keď prípravné štúdium látky bolo už iste skoršieho dáta, vznik diela môžeme bezpečne datovať rokom 1908.

Doteraz sme si mysleli, že Hviezdoslav sa v dramatickej tvorbe odmlčal na veľa rokov. Mysleli sme, že po napísaní svojich dramatických pokusov „Vzhledanie“ (1868), „Pomsta“ (1869) a „Otčim“ (1871) celých 37 rokov nepísal nijaké dramatické práce. No najnovšie výskumy v Hviezdoslavovej rukopisnej tvorbe, najmä kniha dr. A. Pražáka: S Hviezdoslavom nám ukazujú, že za tie roky i po napísaní tragédie „Herodes a Herodias“ rozpracoval celý rad nových dramatických diel.

(Poznámka. Niektoré vysvetlivky som si spresnil na základe údajov dr. K. Gábriša a M. M. Dedinského. Ďakujem im. A. K.)

Poznámky k textovej úprave

Pri textovej úprave Hviezdoslavovej tragédie „Herodes a Herodias“ sme mali k dispozícii básnikov rukopis celého diela, stĺpcové korektúry pre I. vydanie tohto diela v Zobraných spisoch básnických Hviezdoslava z r. 1909 a tlačený text ukážky z diela (zo IV. dejstva) v Slovenských pohľadoch z r. 1908. V korektúrach a v tomto tlačenom texte zo Slovenských pohľadov sú vlastnoručné autorove opravy a vložky. Bližšie o tomto hovoríme v poznámkach bibliografických a konkrétne v týchto poznámkach k textovej úprave pri uvádzaní úprav podľa strán a riadkov. Pri úprave zachovávame technický postup, ktorý sme už vysvetlili v predošlých zväzkoch. Pridržiavame sa aj zásad, ktoré sme bližšie uviedli v poznámkach v textovej úprave „Básní biblických“ i v ďalších zväzkoch Spisov Pavla Országha-Hviezdoslava.

Rešpektovali sme zásadu podľa možnosti nemeniť text posledného autorizovaného vydania. Za takýto základný text sme pokladali I. vydanie diela v Zobraných spisoch básnických Hviezdoslava z r. 1909. Na jeho oprave spolupracoval sám autor v ideálnom kontakte s redakciou (konkrétne s Jozefom Škultétym), o čom svedčí ich korešpondencia. Tento tzv. základný text sme nemohli prijať len v prípadoch, keď narúšal naše zásady pravopisné, správnosť gramatickú v oblasti hláskoslovia alebo tvaroslovia a pod. I tu sme však postupovali opatrne podľa zásad, ktoré sme už vysvetlili v predošlých poznámkach k textovej úprave Spisov. Výnimka, keď sme neponechali tzv. základný text a radšej sme prijali tvar z pôvodného rukopisu diela je napr: očí, očú — očí. V prípadoch, keď už S. Czambel vo svojej Rukoväti spisovnej reči slovenskej z r. 1902 niektorý výraz odporúča nahradiť, ako je to v prípade slova krev-krv, upravili sme slová chladnokrevne, pokrevenstvo na chladnokrvne, pokrvenstvo.

Spojku -li už Czambel žiadal nahrádzať spojkou ak. My sme ju v próze podľa toho aj upravovali, ale vo veršoch sme ju ponechali pre neporušenie rytmu.

V otázke používania vokatívu sme sa rozhodli postupovať tak, že sme ho ponechali všade okrem prípadu slov, ako sú: kňažná, princezná, kráľovná, kde sme autorov tvar: kňažno, princezno, kráľovno upravili na kňažná, princezná, kráľovná. V opačnom prípade by sme boli museli uviesť tvary 1. pádu: kňažna, princezna, kráľovna — čo by nebolo správne.

Hviezdoslav má výrazy: však, šak i ašak. Používa ich presne takto: však — ako spojku (ale, avšak); šak — ako časticu, ktorou prisviedčame a v tom význame používa aj časticu ašak. Napr.: „Však tuchne, usína to nadobre… šak, Perite?“ Ponechali sme všetky tri výrazy.

Hviezdoslavove dialektizmy a vplyvy ľudovej reči sme nezotierali. Ponechávame výrazy: čŕstvy, prímiešok, pôverčivý, hrúza, ký beťah, friško, ozajst, ubzikujú atď.

Výraz bitva ponechávame. Czambel v slovníku svojej Rukoväti, ktorá v rokoch, keď Hviezdoslav písal tragédiu „Herodes a Herodias“ normovala našu spisovnú reč, toto slovo ponecháva popri slove bitka. Práve tak ponechávame podst. m. tá záveť namiesto dnes ustáleného ten závet.

Autorov slovník ponechávame v plnom rozsahu, čo však neznamená, že by sa všetky jeho výrazy mohli používať i dnes. Išlo nám o zachytenie rečového stavu v dobe, keď toto dielo vznikalo.

Nezasahovali sme ani do autorovej syntaxe, ani do interpunkcie. Iba v niekoľkých prípadoch sme pred spojkou že dvojbodku nahradili čiarkou. Autorova interpunkcia je práve vzhľadom na to, že ide o dielo pre javisko, veľmi dôležitá.

Raz sme museli predložkový tvar nahradiť bezpredložkovým (s právom — právom, t. j. oprávnene).

Niektoré zložené slová sme prestali písať so spojovníkom: palmoháj, bysomäkučký, ambrovonný, raticošľapý, bielodeň.

Slovosled sme nemenili, čo je vo veršoch vecou samozrejmou, kým v próze by sa takýto zásah niekedy aj mohol zrobiť, no bolo by takých prípadov iste veľmi mnoho. Časté inverzie v próze neraz pôsobia rušivo. Mali sme však na zreteli, že nerobíme rečovú úpravu pre hercov, ale pre čitateľské vydanie tohto vynikajúceho diela našej literatúry. Rečová úprava pre javisko má svoje osobitné zásady. No v prípade úpravy prózy v tragédii „Herodes a Herodias“ musí sa postupovať tiež veľmi opatrne, aby upravovateľ nezotrel básnikov sklon k istej rytmizácii, aby nepokazil zase inú stránku básnikovej reči, napr. zvukosled, ľubozvučnosť a iné zámerné esteticky dôležité prvky. Sám autor s prozaickou časťou diela z rečovej stránky nebol celkom spokojný. I preto často prepracúval, zdokonaľoval svoju reč, hľadal najprimeranejší výraz, ohmatával jeho obsah pojmový, jeho zvuk — izolovane i v kontexte. Naša javisková reč vtedy bola ešte v plienkach. Básnik vykonal obrovskú prácu, keď bez dôkladnejšieho poznania veľkej scény a len podľa čítania slávnych diel Shakespearových a iných dal sa do písania tragédie historickej s námetom biblickým. Už i tento biblicko historický ráz látky tejto tragédie básnika nútil, aby reč tohto diela archaizoval. Tak si vysvetlíme i vokatívy, mnohé biblizmy najmä v reči Jána Krstiteľa. A zase postavám ľudovým dal do úst reč, v ktorej cítime chuť našej reči ľudovej v slovníku i vo frazeológii a syntaxi. Práve preto tieto biblizmy a prvky reči ľudovej sme rešpektovali v plnom rozsahu. Vyskytuje sa tu síce i niekoľko takých výrazov, ktoré cítime ako neprípustné, napr.: vydostať, podielubravosť a pod. No keďže sme si vytýčili zásadu nedotknúť sa autorovho slovníka, museli sme ich ponechať.

Pri písaní cudzích mien (priezvisk, mien zemepisných, historických a pod.) sme sa tiež spravovali našimi pravopisnými normami, len kde sme sa nemali o čo oprieť, ponechali sme pravopis pôvodný.

Niektoré výrazy sa v texte vyskytli častejšie. Aby sme ich zakaždým nemuseli uvádzať, zhrnuli sme ich tu v abecednom poriadku. Upravili sme ich vždy takto:

A: Abraham — Abrahám. B: barva — farba, barviť — farbiť, barevný — farebný, bez pochyby — bezpochyby, bľadý — bledý, bližný — blížny, Boží — boží. C: ctnosť — cnosť. Č: čbán — džbán, čo chvíľa — čochvíľa. D: dedictvo — dedičstvo, do ňho — doňho, do hola — dohola, do korán — dokorán, do podrobna — dopodrobna, do teraz — doteraz, dvorani — dvorania, dvorianstvo — dvoranstvo. F: Fenicia — Fenícia. H: hosanna — hosana. Ch: chviľa — chvíľa, chviľka — chvíľka. J: jaseň — jeseň, Johanna — Johana. K: kňažna — kňažná, konec — koniec, kráľovna — kráľovná, krále — kráľu (5. p.), kostky — kocky, krýdlo — krídlo, krom — krem, ku ňmu — kuňmu, ko mne — ku mne, k vôli — kvôli. L: laskavý — láskavý, leják — lejak, listie — lístie, listím — lístím. M: matko-kráľovno — matka-kráľovná, môhol — mohol, mojmu — môjmu, mrtvola — mŕtvola, mrtvý — mŕtvy, mutný — mútny. N: na blízku — nablízku, na bok — nabok, na ďaleko — naďaleko, na dlho — nadlho, na dosť — nadosť, nado všetko — nadovšetko, ňádra — ňadrá, na javo — najavo, na ľavo — naľavo, na pravo — napravo, najdem — nájdem, najsť — nájsť, na ňho — naňho, na porúdzi — naporúdzi, na pospas — napospas, narodzeniny — narodeniny. O: obluk — oblúk, od prvoti — odprvoti, od teraz — odteraz, okrýdlený — okrídlený, opravdový — opravdivý, o preteky — opreteky, o závod — ozávod, o samote — osamote, o veľa — oveľa. P: pánovia — páni, pel — peľ, plieseň — pleseň, pre Boha — preboha, pre ňho — preňho, pošmurný — pošmúrny, princezna — princezná, prsá — prsia. R: Rimani — Rimania, rimský — rímsky. S: s Bohom — zbohom, Sempronia — Semprónia, skrahnúť — skrehnúť, sňah — sneh, spravedlivý — spravodlivý, súdba — sudba, svatba — svadba, svoboda — sloboda, svobodný — slobodný. T: Tiberius — Tibérius, terrassa — terasa. U: ubohý — úbohý, ufám — úfam, úzda — uzda. V: venec — veniec, vidz — viď, v ľavo — vľavo, v tom — vtom, vršky — vŕšky. Z: zajdem — zájdem, zápät — zápäť, zpät — späť, z hlboka — zhlboka, zreľnica — zrenica. Ž: žížeň — žízeň, žížnivý — žíznivý. — Neurčitok typu videť upravujeme na vidieť; prít. čas typu svieťa na svietia, hrne na hrnie; prech. typu súďac na súdiac.

Všetky ostatné úpravy uvádzame tu jednotlive podľa strany a riadka. Prvý tvar je vždy z textu rukopisného, potom z I. vyd. tohto diela v Zobraných spisoch a kurzívou je vytlačený tvar v našej úprave.

7, 22: posádky rimskej — rímskej posádky; 7, 29: dvorani — dvorania; 9, 7: fakle zatyká — fakle zatýka; 9, 8: zmizá — mizne; 9, 10: z vnútra, zvnútra — znútra; 9, 15: ohlašuj — ohlasuj; 9, 23: ubiera sa — uberá sa; 9, 26: zašmariac, zahodiac — zahodiac; 9, 27: z ďaleka — zďaleka; 9, 31: najčŕstvejšiu, najčistejšiu (zle čítaný rukopis) — najčŕstvejšiu; 9, 32: kvietim — kvietím; 10, 4: na široko — naširoko; 10, 7: v pokon — vpokon (prísl.); 10, 13: pod večer — podvečer (prísl.); 10, 19: v I. vyd. ZSBH dolož.: najmä prezpolným. Celý trh temer splašili včera. 10, 31: ošmietačom — obšmietačom; 11, 8: nejednoho — nejedného; 11, 12: jasmínové — jazmínové; 11, 17: kratichvile — kratochvíle; 11, 25: Frýn — frýn; 11, 26: a či v Tusku vo velebnom Ríme, v našom velebnom Ríme — v našom velebnom Ríme; 11, 28: v I. vyd. ZSBH dolož.: Piaty dvor. Alebo u nás… kútov sveta. 11, 30: Athénach — Aténach; 11, 32: v Tarsu — v Tarse; 11, 36: Rímu a Athénam — oným povestným mestám; 12, 6: žiadne prieky, len nie prieky — len nie prieky; 12, 8: nezaprete — nezapriete; 12, 17: na porúdzi — naporúdzi; 12, 24: prievratný — prevratný; 12, 24: velekňazský — veľkňazský; 12, 31: ľahko rozpútať môže, ľahko môže rozpútať — ľahko môže rozpútať; 12, 31: narábäť počne osudnou vejačkou, riečicou — narábať počne — narábať počne; 13, 2: na ďalej — naďalej; 13, 4: kadeaké — kadejaké; 13, 9: v I. vyd. ZSBH dolož.: V tom som si istý. 13, 15: na ňho, naňho — naňho; 13, 20: upreš — uprieš; 13, 22: Veď tak predchodí i mne. Tak sa zdá i mne. — Tak sa zdá i mne. 13, 25: zasedal — zasadal; 13, 26: dopomôhol — dopomohol; 13, 28: nejeden zmariť úklad — zmariť nejeden úklad; 13, 29: laskavým, láskavým — láskavým; 13, 32: bližných — blížnych; 13, 33: ku príkladu — napríklad; 13, 34: rozopri, rozopry — rozopre (2. p,); 14, 15: väzeť — väzieť; 14, 25: nutné, nevyhnutné — nevyhnutné; 14, 28: bol toľký obnos, bola toľká suma — bola toľká suma; 14, 31: leboveď — lebo veď; 15, 3: nerozjätruj sa — nerozjatruj sa; 15, 11: miláček — miláčik; 15, 17: obrubenej — obrúbenej; 15, 17: togy — tógy; 15, 22: bez toho, beztoho — beztoho (častica); 15, 25: bez pochyby — bezpochyby (častica); 15, 26: nato, potom — potom; 15, 26: na ňho, naňho — naňho; 15, 32: o nedlho, onedlho — onedlho; 16, 1: neurobí už krivdy, neurobí krivdy — neurobí krivdy; 16, 6: hlasateľ — hlásateľ; 16, 6: zahradách, záhradách — záhradách; 16, 7: tak vyburcujte, pohýbajte — tak vyburcuje, pohýba — tak vyburcuje, pohýbe; 16, 8: faklami, fakľami — fakľami; 16, 9: pínij — pínií (v próze); 16, 11: po rynkoch — po rínkoch; 16, 18: okuzlujúcimi, okuzľujúcimi — okúzľujúcimi; 16, 23: paniu kráľovnú — pani kráľovnú; 16, 35: nahýňa — nahýna; 17, 14: dačo, niečo — niečo; 17, 18: i s tebou sdeliť, i tebe povedať — i tebe povedať; 17, 27: u ňho, uňho — uňho; 17, 27: tých najskvostnejších, čo najskvostnejších — čo najskvostnejších; 17, 32: v Tyru — v Tyre; 18, 13: do čarovnej sieti — do čarovnej siete; 18, 14: to je vylúčené, to je nemožné — to je nemožné; 18, 17: od prvoti ako by, od prvoti akoby — odprvoti akoby; 18, 26: na žive — nažive; 18, 33: tak zvaného — takzvaného; 18, 35: deťacej — dieťacej; 19, 3: vystáva, neprichádza — neprichádza; 19, 8: po ďaľších, po ďalších — po ďalších; 19, 10: Johanny — Johany; 19, 12: vo prístavku — v prístavku; 19, 18: do chobôťky — do chobôtky; 19, 25: kapkách — kvapkách; 20, 3: zreľnice — zrenice; 20, 5: kňažno — kňažná (viď vysvetlenie o vok.); 20, 6: náhľac — náhliac; 20, 18: potápäm — potápam; 20, 18: mutných — mútnych; 20, 35: kráľovno — kráľovná (viď pozn. o vok.); 21, 3: škorvánky — škovránky; 21, 7: na príklad — napríklad; 21, 10: na vetvi — na vetve; 21, 11: čosikamsi, čosi kamsi — čosi-kamsi; 21, 14: laňke — lanke; 22, 12: na šnôrku, na šnúrku — na šnúrku; 22, 12: hodvabnú — hodvábnu; 22, 13: korálov — koráľov; 22, 19: kríkľavejšie — krikľavejšie; 22, 30: králko, kráľko — kráľko; 22, 32: rybočka — rybôčka; 22, 33: kormoran — kormorán; 22, 34: z tišiny — z tíšiny; 23, 6: zpoď, zpod — spod; 23, 17: z ňáder — z ňadier; 24, 2: zavznie — zaznie; 24, 10: sa rozstre — sa rozstrie; 24, 16: kráľovny — kráľovnej (2. p.); 24, 24: k prsám — k prsiam; 24, 25: nebotýčnymi — nebotyčnými; 24, 29: z ních, z nich — z nich; 24, 31: toho-li, či toho — či toho; 24, 32: z beduinov — z Beduínov; 24, 33: diaľné — diaľne; 25, 1: faraona — faraóna; 25, 2: v Thebach — v Tébach; 25, 3: Ethiopov — Etiopov; 25, 9: Arabie — Arábie (2. p.); 25, 18: plútvach — plutvách; 25, 28: Saby — Sáby; 26, 9: kryštáľ — krištáľ; 27, 8: chaldejčík — Chaldejčík (= Chaldejec); 27, 9: vzácné, vzácne — vzácne; 27, 11: nerekla — neriekla; 27, 15: šalba — šaľba; 28, 19: ponáhľajú — ponáhľajú sa (v próze); 28, 23: do kola — dokola (prísl.); 28, 25: príjmime, prijmime — prijmime; 29, 5: na dosť — nadosť (prísl.); 29, 19: do vnútra — dovnútra; 29, 20: hosanna — hosana; 30, 4: súsed — sused; 30, 11: cedrových — cédrových; 30, 13: skvos — skvost; 30, 19: prameny, prameňmi — prameňmi; 30, 25: zajdúc — zájduc; 30, 27: pri čom — pričom (spoj.); 30, 36: slávné, slávne — slávne; 31, 4: kmenom — kmeňom; 31, 7: na teraz — nateraz; 31, 10: nemýlnym — nemylným; 31, 29: čosikamsi — čosi-kamsi; 31, 31: tak že — takže (spoj.); 31, 35: pritomvšetkom — pri tom všetkom; 32, 2: patrícijské — patricijské; 32, 12: k vôli — kvôli (predl.); 32, 22: najláskavejší pán môj — ach, všetko, veličenstvo — ach, všetko, veličenstvo; 32, 23: dohliadzal — dohliadal; 32, 24: tak chovalo sa činne, verne, svorne to tvoje dvorianstvo — tak chovalo sa tvoje dvorianstvo; tvoj dom ti hájil česť — tak chovalo sa tvoje dvoranstvo; tvoj dom ti hájil česť; 32, 31: ňáder — ňadier; 32, 36: povedla sa — poviedla sa; 33, 6: syrský — sýrsky; 33, 8: v I. vyd. ZSBH vlož. 9 veršov: Lebo musel priať… jak?; 33, 23: po ruke — poruke (prísl.); 34, 8: čahá — čiaha; 34, 11: čímskôr — čím skôr; 34, 16: ku ňmuž — kuňmuž; 34, 34: v I. vyd. ZSBH vlož.: i robotizeň… prácam kráľovským; 34, 36: aj záštity by si pred cudzími vydieračmi prial, aj záštity by pred cudzími prial si vydieračmi — aj záštity by pred cudzími prial si vydieračmi; 35, 2: pred celníkmi — pred colníkmi; 35, 3: Obadjo, ty snáď riekols’ — Obadjo, snáď riekols’ — Obadja, snáď riekols’; 35, 14: v plecach, v pleciach — v pleciach; 35, 16: tlumený — tlmený; 35, 19: šeptni mi — šepni mi; 35, 34: na kvet vzdelanosti dúhový, na kvet vzdelanosti čím pestrejšie — na kvet vzdelanosti čím pestrejšie; 35, 35: v I. vyd. ZSBH vlož.: šak filozofe náš? Pravdaže! 35, 36: čo chviľa — čochvíľa (prísl.); 36, 6: Abrahama — Abraháma; 36, 20: v I. vyd. ZSBH vlož.: svojim poddaným; 36, 23: v I. vyd, ZSBH vlož.: Trebonius (sticha Manahenovi). Hľa, vidíš… Manahen (podobne Treboniovi). Skrahám…; 36, 30: behom nasledujúceho výstupu, pri nasledujúcom výstupe — pri nasledujúcom výstupe.

Od str. 36, 35 (od slov.: Ó, zlatý paprsk… po text ostatných slov: kým ja zas doma svojej zodpoviem) sme mali k dispozícii korektúry s opravami redaktorovými. Osobitné dva listy: od slov: „Hach, krkavci…“ po slová: „Jak? nezmrhol —“ sú s vlastnoručnými Hviezdoslavovými opravami. (Tieto korektúry sú v I. vyd. ZSBH realizované.) Čo sme upravili na podklade tohto materiálu, uvádzame jednotlivo. I naďalej prvý výraz je z textu pôvodného rukopisu, druhý z I. vyd. ZSBH. Vložené texty v korektúrach udávame osobitne.

36, 35: sňažnom — snežnom; 37, 10: sľučka — slučka; 37, 20: s očí, s očú — z očí; 38, 3: žúžeľ — žúžoľ; 38, 6: k prameni — k prameňu; 38, 8: krále — kráľu; 38, 20: na veky — naveky (navždy); 38, 32: Šak, Manahene? V korektúre si sám autor text upravil takto: Šak, radcovia, učenci? hovorte — Šak, Manahene? — Šak, radcovia, učenci? hovorte — Šak, Manahene?; 38, 36: služebník — služobník; 39, 1: v kor. vlož.: bár by mu pritom srdce pukalo; 39, 19: nezolhá, v autorovej kor.: nezolhá, v red. kor.: nezlyhá — nezlyhá; 39, 36: prísné — prísne; 40, 6: v I. vyd. ZSBH vlož.: veď zlosťou sipí, páli žihadlom, sťa bazilišk ma mrská; 40, 7: Lež nie preds’! sama sa ja obránim — Ale nie, daj pokoj! ja už sama obránim sa — Ale nie, daj pokoj! ja už sama obránim sa; 40, 24: všetek — všetok; 41, 12: balsam — balzam; 41, 19: so skvosom — so skvostom; 41, 21: dvorianstvo — dvoranstvo; 41, 23: svatbite — svadbite; 42, 14: dáždením — daždením; 42, 21: zmôhla — zmohla; 43, 3: tvŕdz — tvrdz (vo verši nemôže byť tvrdza pre rytmus); 43, 4: týnim — týním; 43, 19: nasluchačmi — naslucháčmi; 43, 20: nie je v stave, nemôže — nemôže; 43, 22: zavznie — zaznie; 43, 25: na krátko — nakrátko; 43, 27: laskavá, láskavá — láskavá; 43, 28: na teraz — nateraz; 44, 3: nato, potom — potom; 44, 11: privrženectvu — prívrženectvu; 44, 15: tak zlý, taký zlý — taký zlý; 44, 16: v I. vyd. ZSBH vlož.: Dvorí si v zástoji druhého Nehemiáša; 44, 19: zastancom — zástancom; 45, 11: úber — úbor; 45, 14: príjmi, prijmi — prijmi; 45, 18: Ty? — Ty? neznámy — Ty? neznámy; 45, 22: oproti, proti — proti; 45, 25: kráľ bol pozabavil sa u mňa, kráľ sa bol k mojmu najvyššiemu prekvapeniu zastavil a pozabavil u mňa — k môjmu (ostatné tak); 45, 31: záležitosťach, záležitostiach — záležitostiach; 45, 31: po mammone — po mamone; 46, 1: žiadosťam, žiadostiam — žiadostiam; 46, 2: dojachal, dojechal (v kor. nie autorov zásah) — dojachal; 46, 5: nato, potom — potom; 46, 10: čosikamsi, čosi-kamsi — čosi-kamsi; 46, 19: pre Boha — preboha (cit.); 46, 22: po daromnici — podaromnici; 46, 24: po ruke — poruke (prísl.); 46, 25: chladnokrevne — chladnokrvne; 46, 31: hen, hen tým — hentým; 47, 6: peruťach, perutiach — perutiach; 48, 6: ponižej, poniže — poniže; 48, 9: v prostredí — v prostriedku; 48, 24: o zlomkrky — ozlomkrky; 48, 26: ani čoby nebolo — ani čo by nebolo; 48, 33: v I. vyd. ZSBH vlož.: Temer som sa im… úsvit’. 49, 11: po mojom, tiež po mojom — tiež po mojom; 49, 12: akotak, ako-tak — ako-tak; 49, 15: kamdiaľ tým väčšmi, kamdiaľ väčšmi — kamdiaľ väčšmi; 49, 22: ako žehrem neraz — to predovšetkým, to predovšetkým — ako žehrem neraz — (tak); 49, 25: radovánky, radovanky — radovánky; 49, 31: mozoľami, mozoľmi — mozoľmi; 50, 8: ľvice — levice; 50, 18: v I. vyd. ZSBH vlož.: „a počul si… ako sa vezme“; 51, 5: mammony — mamony; 51, 9: leňoši, leňosi — leňosi; 51, 19: mĺčky — mlčky; 51, 25: na bok — nabok (prísl.); 51, 25: s fígly — s fígli; 51, 25: ohlašuje — ohlasuje; 51, 30: v I. vyd. ZSBH dolož.: na zlaté teliatko, hahaha! 52, 2: v I. vyd. ZSBH dolož.: Ratuj nás, Mesiáši, ratuj!; 52, 5: válečnú, vojenskú — vojenskú; 52, 21: v I. vyd. ZSBH dolož.: Na úžitok! 52, 28: lolot n


Ako citovať toto dielo?

alebo


<- Späť na dielo




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.