ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Spisy Hviezdoslava v 12 zväzkoch

Zväzok desiaty

Kratšia epika zo života dedinského ľudu

Bibliografické poznámky

Do tohto 10. zväzku Spisov Pavla Országha-Hviezdoslava sme zaradili asi polovicu básní, ktoré doteraz vychádzali ako kratšia epika v troch zväzkoch Hviezdoslavových Zobraných spisov básnických, a to v zväzku 6., 7. a 8. Druhá polovica básní zo spomenutých zväzkov vyjde ako 11. zväzok Spisov. K tomuto rozdeleniu sme sa odhodlali v snahe dať Hviezdoslavovmu dielu zaznieť jednoliatym a tým i výraznejším obsahom. Z veľkého, pestrého, ale i nesúrodého obsahu troch zväzkov robíme dva zväzky, z ktorých každý bude mať svoju osobitnú tematiku. Nenašli sme nijaké vážnejšie opodstatnenie pre zachovanie doterajšieho rozdelenia Hviezdoslavovej kratšej epiky na tri zväzky, kde napr. vedľa básne s tematikou historickou (o Pribinovi, Svätoplukovi a Rastislavovi) stál básnikov rozhovor s roľníkom (Oráč a kosec), alebo balada Zuzanka Hraškovie a pod. Ani chronológia vzniku týchto troch zväzkov nie je taká presvedčivá, žeby sa nám doterajšia tradícia troch vydaní tejto časti Hviezdoslavovej tvorby v troch zväzkoch Zobraných spisov javila záväznou i pre toto nové vydanie. Veď vlastne ani jeden zo spomínaných troch zväzkov nevyšiel za básnikovho života. A i keď sa nám zachoval náčrt obsahu 6. zväzku, vieme, že vznikol skôr len podľa toho, čo mal vtedy básnik pripravené z kratšej epiky po veľkom lyrickom zväzku do zväzku epického, ktorého vydania sa však už nedožil. (Umrel r. 1921 a 6. zväzok vyšiel r. 1923.) Tým menej je potom záväzné usporiadanie zväzku 7. a 8., ktoré po prvý raz vyšli r. 1926 a 1927.

Ako sme v predchádzajúcich zväzkoch samostatne vydali napr. epické skladby alebo lyrické cykly, ktoré tradične tiež vychádzali v Zobraných spisoch spolu s inými dielami, tak i teraz zo spomenutých troch zväzkov vybrali sme do jedného zväzku básne s tematikou ľudovou, čo označujeme i názvom zväzku „Kratšia epika zo života dedinského ľudu“. Do ďalšieho, t. j. 11. zväzku Spisov zaradíme druhú polovicu kratšej epiky. Názov toho zväzku bude „Kratšia epika historická a spoločenská“. Toto rozlíšenie kratšej epiky podtitulmi bude vystihovať jej odlišný obsah a bude to mať i význam praktický — pre lepšiu prehľadnosť a orientovanie sa v rozsiahlom Hviezdoslavovom diele.

Náš 10. zväzok obsahuje 25 básní, ktoré čiastočne vychádzali už za básnikovho života v Slovenských pohľadoch. Zachovali sa nám rukopisy 15 básní. Uvádzame tu názvy všetkých 25 básní s údajmi, či máme ich rukopis a či patričná báseň vyšla v SP. V kladnom prípade uvádzame ročník a stranu. Básne uvádzame v poradí a zadelení, ako sú v 6., 7. a 8. zväzku v bývalých Hviezdoslavových Zobraných spisoch básnických. Básne, pri ktorých nemáme ani rukopis, ani neboli publikované v SP, preberáme z prvého vydania ZSBH.

6. zväzok:

Vrtohlávka, rukopis; Veštba kukučky, rukopis; Studnica, rukopis; Šumihorka, rukopis; Oráč a kosec, rukopis; Margita; U kaplice, rukopis, SP r. 1900, str. 401 — 402; Zuzanka Hraškovie, SP r. 1900, str. 449 — 450; Anča, rukopis, SP r. 1900, str. 497 — 502; Ošetrovateľky, rukopis, SP r. 1900, str. 145 — 146; Jano Garazda, rukopis, SP r. 1901, str. 1 — 7; Mlatba, rukopis. SP r. 1901, str. 97 — 100; Dve návštevy.

7. zväzok:

Mladá vdova, rukopis; Pytačky, rukopis; Potecha, rukopis; Zuzka Majerovie, rukopis; Topeľci, rukopis; Na Luciu, SP r. 1904, str. 77 — 94, 227 — 251.

8. zväzok:

Na výhone; Miško Káčer; Smelá Katka; Deľba dedičstva; Matúš stolár; Na salaši.

V Hviezdoslavových Zobraných spisoch básnických tieto básne vychádzali v troch vydaniach. V prvom vydaní:

Zobrané spisy básnické Hviezdoslava. Zväzok VI. Kratšia epika. Oddiel I. V Turčianskom Sv. Martine. Pečlivosťou Matice slovenskej. Tlačou Matice slovenskej a Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, 1923.

Zobrané spisy básnické Hviezdoslava. Zväzok VII Kratšia epika. Oddiel II. V Turčianskom Sv. Martine. Pečlivosťou Matice slovenskej. Tlačou Matice slovenskej a Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, 1926.

Zobrané spisy básnické Hviezdoslava. Zväzok VIII. Kratšia epika. Oddiel III. V Turčianskom Sv. Martine. Pečlivosťou Matice slovenskej. Tlačou Matice slovenskej a Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, 1927.

V druhom vydaní:

Hviezdoslavove zobrané spisy básnické. Zväzok VI. Kratšia epika. Oddiel I. V Turčianskom Sv. Martine. Pečlivosťou Matice slovenskej. Tlačou Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, 1934.

Hviezdoslavove zobrané spisy básnické. Zväzok VII. Kratšia epika. Oddiel II. V Turčianskom Sv. Martine. Pečlivosťou Matice slovenskej. Tlačou Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, 1937.

Zobrané spisy básnické Hviezdoslava. Zväzok VIII. Kratšia epika. Oddiel III. V Turčianskom Sv. Martine. Pečlivosťou Matice slovenskej. Tlačou Matice slovenskej a Kníhtlačiartkeho účastinárskeho spolku, 1927.

V treťom vydaní:

Hviezdoslav: Zobrané spisy básnické. Zväzok VI. Kratšia epika. Oddiel I. Matica slovenská v Martine. III. vydanie. 1948.

Hviezdoslav: Zobrané spisy básnické. Zväzok VII. Kratšia epika. Oddiel II. Matica slovenská v Martine. III. vydanie. 1948.

Hviezdoslav: Zobrané spisy básnické. Zväzok VIII. Kratšia epika. Oddiel III. Matica slovenská v Martine. III. vydanie. 1947.

Pre nové vydanie Hviezdoslavovej kratšej epiky vo dvoch zväzkoch Spisov Pavla Országha-Hviezdoslava sme volili celkom nové poradie básní. Keď sme sa už rozhodli dať tomuto 10. zväzku Spisov tematickú jednotu, ktorou je život dedinského ľudu, pri ustálení poradia básní sme mali na zreteli ďalšiu tematickú odlišnosť a toto sme kombinovali aj so zreteľom na druhové formy.

Poznámky k textovej úprave

Pri textovej úprave básní tohto zväzku sme nemohli dosiahnuť úplnú jednotnosť, lebo z celkového počtu 25 básní skoro polovicu sme upravovali bez básnikovho rukopisu, ba i bez takého tlačeného textu, ktorý by sme mohli bezpečne pokladať za posledný autorizovaný text. V siedmich prípadoch sme mohli vychádzať len z prvých vydaní básní v Zobraných spisoch básnických Hviezdoslava, ktoré vyšli už len po básnikovej smrti. Preto sme pokladali za najvhodnejšie pri každej básni uviesť všetky úpravy okrem tých, ktoré sme zhrnuli do upravovateľských zásad rázu všeobecného.

Text sme upravili v súhlase s Pravidlami slovenského pravopisu (1953), a to: v písaní predložiek s, so, s, zo, predpôn s-, z-, zo-, vz-, v písaní i a y, v písaní veľkých a malých písmen. Úpravy tohto druhu pri jednotlivých básňach osobitne ani neuvádzame.

Podľa dnešnej pravopisnej normy upravujeme aj písanie prísloviek, zložených prísloviek predložiek a spojok. V tomto sme však u autora našli určité kolísanie, preto úpravu zachycujeme, prípadne ju aspoň uvádzame sumárne medzi najčastejšie sa vyskytujúcimi prípadmi, napr. v tom — vtom (prísl.), ako by — akoby (porovnávacia spojka) a pod.

Pri skrátených tvaroch dopĺňame odsuvník všade tam, kde ho autor nedal. Interpunkciu zachovávame čo najvernejšie, lebo má veľký význam pre lepšie čítanie a pochopenie Hviezdoslavových viet, najmä veľmi rozvetvených súvetí. V korektúrach a v tlačenom texte Slovenských pohľadov (čo sme museli rešpektovať ako „autorom schválený text“,) najmä výkričníky sú často nahradené čiarkami. Z technických príčin však tieto úpravy tu uviesť nemôžeme. Čitateľ však podľa našich ďalších údajov vidí, kde sme mali k dispozícii i texty tohto druhu.

Pretože sme do tohto zväzku z bohatej Hviezdoslavovej kratšej epiky vybrali básne s námetmi zo života nášho dedinského ľudu, máme tu reč, do ktorej preniklo mnoho krajových prvkov reči ľudovej. Tieto sme sa snažili zachovať čo najvernejšie. Práve preto sme nemenili básnikov slovník, keď išlo o výrazy, ako sú napr.: perko, hrúza, tá úboč, tá úpusta, skärky (už i pre hlásku ä, ktorá raz je v rýmovej pozícii v slove s hláskou a, inokedy v slove s hláskou e), mäčkať, jäz, sta (sú), kovál a pod. Ako vidíme toto už súvisí aj s hláskoslovnými vplyvmi krajovej reči ľudovej. I tu sme sa snažili nestierať patričné zvláštnosti. Jednotlivé úpravy tu už zachycujeme. V priamej reči ľudových postáv snažili sme sa tieto prvky zachovať.

Hviezdoslav každú novú slohu začína veľkým písmenom. My sme dali malé písmeno, ak sa nezačína nová veta.

Niektoré úpravy sa opakujú častejšie, a preto ich tu uvádzame sumárne: Boží — boží, hmyrí — hmýri, chviľa — chvíľa (ponechávame však chviľa, keď to znamená slnečné počasie), chviľka — chvíľka, kvietim — kvietím, listie — lístie, lyra — lýra, môhol — mohol, mojho — môjho, na dlho — nadlho, na koniec — nakoniec (prísl.), najsť — nájsť, najde — nájde, ňádra — ňadrá, o preteky — opreteky, o závod — ozávod, po ňho — poňho, prijdeš — prídeš, rekla — riekla, súsed — sused, v ľavo — vľavo, v pravo — vpravo, vidz — viď (ako: budz — buď), vlkodlak — vlkolak, zahrada — záhrada, zajsť — zájsť, za ňho — zaňho, zápät — zápäť, žintica — žinčica.

Aj niektoré tvaroslovné úpravy sa dajú charakterizovať a ilustrovať príkladmi, ako sú: konec — koniec, hlávkama — hlávkami, v očach — v očiach, hyne — hynie, stele — stelie, pozre — pozrie, škriepa — škriepia, strneš — strnieš, slieďa — sliedia.

Hviezdoslav má aj viac tvarov kolísavých, preto radšej uvádzame i niektoré z uvedených prípadov popri ostatných zásahoch aj konkrétne pri jednotlivých básňach.