SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nu tedy zůstaň…

[2]


Nu tedy zůstaň s Bohem o příteli,
nic proto, že nám krutý osud velí
      přátelských si podať rukou k rozchodu;
            Nechť nás dálka nic nestraší,
            my vždy zůstaneme naši,
      ty zde, já tam chci sloužiti národu.
Ještě jednou s Bohem! nechať svatost Slova
každý ve svém srdci ku hrobu dochová.



[2] Báseň dosiaľ nepublikovaná.

Uverejňujeme ju z rukopisu (voľný lístok rozmerov 10 × 6 cm, písané po jednej strane), uschovaného v Lichardovej pozostalosti na evanjelickom farskom úrade v Skalici. K dispozícii dal nám ju tamojší ev. farár Rudolf Koštial.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na konci básne je podpis „Tvůj Krasislav Ondř. Braxatoris“ a dátum „v B. Štávnici d. 26-ho Června 1840“. Ide o úzko príležitostný verš, pamätníkovho charakteru.