E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
1916 — 1920

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Mária Kunecová, Martina Jaroščáková, Andrea Kvasnicová, Karol Šefranko, Lucia Muráriková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 110 čitateľov

Škovránok


Že škovránka spev počujem,
ó, ďakujem ti, dobrý Bože!
Veď teším sa mu, radujem,
jak starec tešiť, radovať sa môže,
zas v žití nájduc pôvab, záujem.

Ej! zima — neprajela mi,
nemala pre mňa z nehy vláska —
Či pocit ten jej neznámy?
tak prejavuje sa jej vrelá láska,
keď objíma nás z ciagľov rukami…?

Preds’ šťastne vyviaznul som z krýh,
hoc zdŕžala ma, laská-čanká;
na pole umkol — z cely mních —
kde pilný pozor dávam na škovránka:
tú zvonnú reťaz zvukov ľúbezných.

Sa cítim zrazu, ako z dôb
by mladosti!… tie v mysli skusy —
Ni stopy pri mne starých mdlôb:
hoc vtáčik perly piesne — na mňa trúsi,
jak na rum v brečtane, ach! — v kvietí hrob…

Jak utešene šveholí!
Len kde je?… iste privysoko:
na samom vzdušnom vrcholi,
kam nedovidí moje slabé oko.
Nič to! je aspoň sluchu po vôli.

Sluch šťastlivý!… byť žliebočkom,
nímž radosť jara steká k duši
veselým, skočným jaročkom.
Ba vďaka vám, vy, verný ústroj, uši!
ste zostali mi v službe k veľkým dňom…

Ten spev! Ples, rozkoš, jasot, vzlet:
vzruch mužnej sily v pevku ženskom…
— Len či vie, od tisíc že liet
slobodným, prvý, spieva nad Slovenskom,
zrodeným z krvi, slzí, z múk i bied:

či vie to spevák? Vari vie,
ba iste! Preto z hrúd sa vzchápal
na nebo — tieň-sen po nive —;
tam rozžal fakľou všetok duše zápal,
i nadšene tak spieva, horlive!

A či vie ozaj, nado mnou
keď vzletel, vytrženosť samá:
spln zvestuje staď — mojich snov?
i v starobe hoc, ako ženícha ma,
žrec, zdáva s mladou dobou prítomnou…?

… Ha! havran prihnal — čierny ťah,
po hermelíne dňa sa šúľať,
a skrkal, uvyklý si v tmách;
niť piesne prerval, rušil jara súlad…
Hyš, rozkolníku! vzkriesenia ty vrah,

hyš!… stlieskam. Krká; na pomoc
čajs’ zve druž: roveň hábou, hrdlom.
Nuž, zháňaj, hlavaj!… Vedz však: hoc,
čo po svete vás, všetkým čiernym kŕdľom
sa nezdarí viac vrátiť zimu — noc!

Priam príroda sa odeje,
tu i zdnu, v nehynúce rúcho.
Nie! naše v kvete nádeje
neobrátite na púšť, v bahno, sucho,
nepochováte v snehu záveje…

Hyš! predsa… Ušiel v temno hôr,
skaď prifáral. Vzduch sčistel znova
v jas, mier. Sťa stuha prez obzor
sa páše dúhou hymna škovránkova;
ba v chór si prizval druhov celý sbor…

Velebte, žitia zvestoni!
vo svorne krásnom hlase, rytme:
nech skvitnú v poliach záhony
i v mysliach ľudských… V každú zápač, prítmie
hlásajte slnka — pravdy zákony!

Oráči, imž je pôdou vzduch,
ó, sejte semeno veň krásy!
I ja bych roľníčil, kde duch
a srdce roľou; lež, ach! zašli časy:
— kto ulapí ho? — z rúk mi padá pluh…

V apríli 1919





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.