Recitácie

Rok minul zasa, odvial kvety, plody
suchý list, Tatier hmly aj sňažinu…
Vše sťaby padlo do krútňavy vody
do mora vekov v bezdnú hlbinu.
Deň však tento stojí jako Tatra naša,
deň posvätný, ktorý radosť v ples snáša.
Na tento deň tu k sláve, k dobru veci
sišli sme sa čo jedna rodina.
Vlasť káže nám a česť nám povinná —
na tento deň by sišli sme sa všetci.

Na tento deň čo v duši taju, šera
spomienok zašlých, prežitých už dôb,
Krvavá rana, jazva krivdy sterá…
To srdce naše žiaľov, bôľov hrob
všetko v sebe tají, všetko v sebe skrýva…
Nad hrobom však svetlo, nádej pevná živá
tá čarí lúče pravdy, cti a práva.

Čo bys’ hneď videl vrahov ťaženie,
zpupnosť ti prisahala zničenie;
nádejou ti preds’ skvitne voľnosť, sláva.

Na tento deň si spomíname živo,
na doby rabstva krutých zápasov,
mečom keď krivdy rúbali nás divo,
zúfalstvo znelo hrozných ohlasov.
My cítili pôdu pod nohami ztrácať,
orteľom nám bolo zhynúť vykrvácať…
Hoj hrozný súd to vrahov, beda! beda!
Nemožno spurnou pýchou umoriť
čo pravde žije, musí večne žiť.
Boh cesty svoje diablom meniť nedá.

Na tento deň zas cítime ruch boja,
hromový rachot diel a pušiek rik…
Či naše rany bojom tým sa zhoja?
Kto ztíši nárek žien a matiek vzlik?
„V boj!“ znel rozkaz. — Prečo máme my bojovať?
Za koho, za čo máme svoju krv vylievať? —
No išli — išli sme sťa stádo k jatke…
Hoci aj, boj že večne potrvá,
veď sme i tak len svevoľníkom mrva,
žitie veď naše spočítane — krátke…

Na tento deň to jasno v mysli svieti:
nadšenie, zápal, pozdrav slobody.
Všetko to spieva, plesá, starci — deti…
Voľnosti národ slávi veľhody.
Hoj sloboda! Vítaj slobodienka zlatá!
S láskou ľúba slobodný brat brata,
— Veselosť všade v kaštieli aj v chatke,
Sloboda vdýchla do nich jara máj.
Tak voľno u nás blaha skvitol raj.
Šetrime si ho, žitia dni sú krátke.

Na tento deň nám mysel dušu kalí,
smrtnými že zas mrieme ranami…
Hoj, jak to bolí, sviera, páli
slobodu šlapeme že nohami.
Nazdá sa snáď niekto, že naša sloboda
pre jedných len svitla? Jedným je výhoda?
Mýlite sa ver. Ňou sa rod zas s rodom druží.
Spoločná naša za ňu tiekla krv…
Hoj kliatba tomu, kto búri hnev.
pomedzi bratmi! Tento peklu slúži.

Na tento deň mi dovoľte sa spýtať
Kam vedú nás tie dnešné trenice?
V záhubu, prepasť, kde viac nemá svitať,
v otroctvo nové, kde bied tisíce.
Hrozný údel! — Radšej si to srdce z tela
vyrvime, než vlasť by v putách  mrela! —
Veď čo len povedia národy sveta
na tento nesvár, zloby hrozný zjav
dvoch bratov? Čo zas povie roty dav,
nesvornosť keď nám kozub náš rozmetá.

Na tento deň, ó pre Boha vás prosím,
urobme sľub, v ňom zhučí mužný spev.
Vyhnime zlosti, všetkým hniezdam osým,
bezvládny bude vrahov našich rev.
Zanechmeže zvady, buďme spravodliví,
milujme sa bratia! — Svet uvidí divy.
Duch zlatej slobody ovenčí nám hlavy,
zakvitne blahom vlasť i národ, dom.
Svornosť keď zvládne našim pochodom,
dôjdeme k cieľu, na vrch Slávov slávy.